Domov

Sankcie voči Rusku: premiér ich odmieta, prezident stopol referendum, ústavný právnik vysvetlil súvislosti

Zákonodarcovia na pôde Národnej rady SR prijali uznesenie, ktoré predložili štyria poslanci SNS a ktoré vyzýva vládu a jej členov, aby v medzinárodných organizáciách, kde Slovensko pôsobí, nepodporovali nové sankcie a obchodné obmedzenia voči Rusku. Koalícia v tejto otázke nebola jednotná, pričom opozícia sa od hlasovania dištancovala. Premiér Fico avizoval, že Slovensko nepodporí také sankcie, ktoré by mu ekonomicky škodili, a plánuje sa opierať o politické uznesenie parlamentu, hoci si uvedomuje jeho nezáväznosť. Medzitým prezident Pellegrini odmietol vyhlásiť referendum o zrušení sankcií. Ústavný právnik Bujňák upozorňuje, že rozhodnutie prezidenta môže ešte skončiť pred Ústavným súdom.

Parlament schválil uznesenie o odmietnutí sankcií

Národná rada (NR) SR 5. júna schválila uznesenie predložené poslancami koaličnej SNS, v ktorom odmieta sankcie a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii. Parlament zároveň požaduje, aby členovia vlády nehlasovali v prospech zavádzania nových sankcií a aby namiesto toho aktívne presadzovali kroky na stabilizáciu trhu s energiami, znižovanie cenovej nestability a ochranu strategických záujmov slovenského hospodárstva.

Hlavným dôvodom má byť podľa predkladateľov negatívny účinok sankcií na ekonomickú situáciu na Slovensku. „Národná rada SR konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov,“ vysvetlili poslanci v uznesení.

Uznesenie odobrilo 51 poslancov zo 76 prítomných. Podporu vyjadril celý poslanecký klub SNS, väčšina poslancov Smeru-SD a niektorí členovia Hlasu-SD spolu s viacerými nezaradenými poslancami. Proti návrhu bol jeden koaličný poslanec – Ján Ferenčák (Hlas-SD) – a zvyšní koaliční poslanci, najmä z Hlasu, sa rozhodli nehlasovať. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila vôbec, čím znížila kvórum a umožnila schválenie uznesenia menším počtom hlasov. Opozičné PS a SaS si potom vzájomne vyčítali podiel viny.

Danko je spokojný, Ferenčák bol proti

Spokojnosť s hlasovaním na pôde NR SR neskrýval jej podpredseda a líder SNS Andrej Danko. „Som hrdý na to, že to parlament prijal. Chcem poďakovať poslancom SNS za statočnosť, ale aj poslancom Smeru za to, že sa pridali a nakoniec sme dosiahli niečo, čo podľa mňa teraz v Európskej únii bude rezonovať,“ povedal líder národniarov.

Poslanec Ferenčák, ktorý hlasoval proti, pred novinármi povedal, že Slovensko v minulosti už 17-krát podporilo sankcie voči Rusku. Dodal tiež, že vláda jasne naznačila, že bude podporovať sankcie, ktoré nemajú priamy dosah na Slovensko.

„Takže v tomto prípade toto uznesenie, ktoré bolo prijaté, je scestné, pretože ho zaväzuje, aby bolo vždy proti, a v tom prípade by sa Slovensko pridalo k Maďarsku a stále vetovalo všetky iné sankcie, ktoré nemajú dosah na Slovensko a ktoré zabraňujú iným krajinám, aby možno obchodovali s Ruskou federáciou,“ uviedol. Podľa Ferenčáka uznesenie nie je právne záväzné, a teda sa ním nemusí premiér riadiť.

Bujňák: Uznesenie nemá právnu záväznosť

Hoci uznesenie zaväzuje vládu, aby nehlasovala za nové sankcie voči Rusku a aby aktívne presadzovala zrušenie tých existujúcich, podľa ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincenta Bujňáka v praxi takýto prameň nemá právnu záväznosť, pretože parlament môže prijímať právne záväzné akty iba v podobe zákonov a ústavných zákonov, nie uznesení. Povedal to v diskusnej relácií Braňo Závodský naživo 10. júna.

„Nie je to pre vládu záväzné,“ povedal Bujňák a dodal, že za toto uznesenie hlasovalo iba 51 poslancov, pričom tento počet by nestačil ani na vyslovenie nedôvery vláde alebo jednotlivému členovi vlády, kde treba 76 poslancov.

Aj podľa ústavného zákona o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ by musel návrh takéhoto stanoviska predložiť buď vládny kabinet, alebo aspoň pätina poslancov. V tomto prípade išlo len o štyroch poslancov, a preto toto uznesenie nie je záväzné pre vládu ani v zmysle tohto zákona.

Záver je teda podľa ústavného právnika jasný – vláda a jej členovia nemusia byť týmto uznesením viazaní a môžu aj naďalej podporovať európske sankcie proti Rusku.

Fico sa o politický dokument bude opierať

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) opätovne zdôraznil, že Slovensko nepodporí také sankcie voči Rusku, ktoré by mu ekonomicky škodili. Ako príklad uviedol možný zákaz dovozu jadrového paliva z Ruska, ktorý by podľa neho výrazne zasiahol slovenskú energetiku.

„Uznesenie parlamentu o protiruských sankciách je politický dokument a budem sa oň opierať. Je to cesta správnym smerom. Rovnako však tvrdím, že to nie je právne záväzný dokument,“ predostrel 8. júna Fico. 

Premiér už minulý týždeň avizoval, že plánuje rázne vystúpiť proti návrhu Európskej komisie na úplné zastavenie dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska do krajín EÚ. Zatiaľ však neuviedol, akým spôsobom sa on sám alebo minister zahraničných vecí postavia k prípadnému hlasovaniu o novom sankčnom balíku.

Prezident referendum o zrušení ruských sankcií nevyhlásil

Slovenské hnutie obrody (SHO) na čele s lídrom Róbertom Švecom začiatkom mája odovzdalo prezidentovi Petrovi Pellegrinimu petíciu s takmer 400-tisíc podpismi, v ktorej žiada vyhlásenie referenda o zrušení sankcií voči Rusku. Cieľom bolo dať občanom priestor rozhodnúť, či má Slovenská republika odmietnuť sankcie, ktoré podľa petície poškodzujú slovenských občanov, podnikateľov a živnostníkov.

Prezident Pellegrini vo svojom prejave zo 4. júna k petícii za vyhlásenie referenda o protiruských sankciách uviedol, že požiadavke nevyhovie. Zdôvodnil to tým, že navrhovaná otázka nie je v súlade s ústavou ani zákonmi Slovenskej republiky. Podľa neho nie je formulovaná dostatočne jasne, určito a jednoznačne, a preto by prípadné referendum nebolo právne vykonateľné.

Ústavný právnik Bujňák v tejto súvislosti potvrdil, že prezident síce môže nevyhlásiť referendum, ak to vie dostatočne a presvedčivo odôvodniť, no zároveň sa domnieva, že v tomto prípade by bolo vhodnejšie sa najskôr obrátiť na Ústavný súd, pretože celá záležitosť tam napokon môže aj tak skončiť.

“Ktorýkoľvek občan môže totiž podať ústavnú sťažnosť, ak bude zastúpený advokátom, Ústavnému súdu, kde bude tvrdiť, že tým, že nebolo vyhlásené referendum, bolo porušené jeho právo na účasť na správe vecí verejných priamo – a o tom bude rozhodovať senát Ústavného súdu,” skonštatoval.

Podľa Bujňáka platí, že ak by sa prezident najskôr obrátil na Ústavný súd, takýto krok by odstránil právnu neistotu, keďže rozhodnutie pléna Ústavného súdu (všetci sudcovia) má väčšiu váhu než verdikt senátu Ústavného súdu (traja sudcovia), na základe individuálnej ústavnej sťažnosti občana, ku ktorej môže dôjsť. 

Uzavrel to však tým, že súhlasí so samotným rozhodnutím prezidenta referendum nevyhlásiť, keďže podľa neho požiadavka v referende odporuje medzinárodným záväzkom Slovenska a preneseným právomociam na Európsku úniu. Sankcie prijaté EÚ totiž Slovensko nemôže jednostranne vypnúť vnútroštátnym rozhodnutím, skonštatoval.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK