Ruskom riadená enkláva sa uprostred napätia obracia na Moskvu
Podnestersko, ktoré leží medzi riekou Dnester a moldavskou hranicou s Ukrajinou, sa už dlho považuje za potenciálne ohnisko konfliktu. Ruskom spravovaná enkláva rozprestierajúca sa na časti rieky Dnester požiadala Moskvu o podporu v súvislosti s rastúcim napätím s moldavskou prozápadnou vládou.
Podnestersko má rozlohu len 1 600 km2 a je medzinárodne uznané ako súčasť Moldavska.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia však enklávu spravuje Rusko a naďalej je domovom viac ako 1 000 ruských vojakov.
Predstavitelia Tiraspoľu, hlavného mesta Podnesterska, 28. februára oficiálne požiadali Moskvu o „vykonanie opatrení na obranu Podnesterska v súvislosti s rastúcim tlakom zo strany Moldavska“.
Ďalej uviedli, že v enkláve sa v súčasnosti nachádza „viac ako 220 000 ruských občanov“. Vo vyhlásení vydanom neskôr v ten istý deň ruské ministerstvo zahraničných vecí prisľúbilo, že túto žiadosť „dôkladne preskúma“.
„Ochrana záujmov podnesterského ľudu, našich krajanov, je jednou z našich priorít,“ uviedlo ministerstvo.
Výzva adresovaná Moskve prišla potom, ako Moldavsko od januára zaviedlo celý rad nových ciel na dovoz do Ruskom spravovanej enklávy a vývoz z nej.
Podľa podnesterských predstaviteľov má tento krok vytvoriť tlak na enklávu a poslúži len na poškodenie obyvateľov a podnikania.
Alexander Koršunov, predseda Podnesterskej vládnej rady, minulý týždeň obvinil Moldavsko, že používa obchodné clá „ako nástroj nátlaku a vydierania“.
„Politika Moldavska voči Podnestersku zostáva nezmenená: zničiť náš hospodársky potenciál, vytvoriť neznesiteľné životné podmienky… a dosiahnuť likvidáciu našej štátnosti,“ povedal.
Tiraspoľ tiež vyzval Európsky parlament, aby Moldavsko, ktoré je na ceste do Európskej únie, bolo zastavené v „porušovaní práv a slobôd“ obyvateľov enklávy.
Moldavský vicepremiér Oleg Serebrian označil výzvy Podnesterska za „propagandu“, ktorej cieľom je dostať sa na titulky novín.
Napätie medzi Tiraspoľom a Kišiňovom, hlavným mestom Moldavska, nie je obmedzené len na ekonomickú sféru.
Oleg Beljakov, vysokopostavený predstaviteľ ruskej vojenskej misie v Podnestersku vyhlásil, že sa objavili známky zvýšenej aktivity zo strany moldavskej armády.
„Rozosielajú sa povolávacie rozkazy [v Moldavsku], ľudia v odvodovom veku absolvujú pohovory na odvodových úradoch. … a kontroluje sa miesto pobytu ľudských zdrojov – väčšinou mužov,“ povedal pre ruskú tlačovú agentúru TASS.
„To nemôže spraviť nič iné iba vyvolať určité obavy,“ povedal O. Beljakov. „Niečo podobné sme videli už v roku 1992.“
V tom roku vypukla vojna medzi novou nezávislou Moldavskou republikou – bývalým členom Sovietskeho zväzu – a proruskými separatistami na východe krajiny.
Konflikt so stovkami obetí viedol k vzniku Podnesterska pod ruskou správou, ktoré odvtedy udržiava s Moldavskom neľahký mier.
V referende v roku 2006 sa údajne viac ako 95 % podnesterských voličov vyslovilo za formálne pripojenie k Rusku.
Toto hlasovanie však nikdy nebolo medzinárodne uznané; americké ministerstvo zahraničných vecí ho označilo za „provokatívne referendum“, ktoré „nemožno brať vážne“.
Podnestersko sa dlhodobo považuje za potenciálne ohnisko konfliktu. Má 280-kilometrovú hranicu so západnou Ukrajinou, ktorú Rusko pred dvoma rokmi napadlo z východu.
V enkláve sa údajne nachádzajú aj početné sklady zbraní obsahujúce obrovské množstvo munície zo sovietskej éry.
V podobnej výzve z leta 2023 Podnestersko požiadalo Rusko, aby posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v enkláve z dôvodu, ktorý pomenovalo ako „narastajúce bezpečnostné riziká“.
Žiadosť prišla krátko po tom, čo Moskva obvinila Ukrajinu z plánovania útoku na ruské sily rozmiestnené v Podnestersku.
Kyjev vtedy reagoval obvinením Moskvy z plánovania „prevratu“ proti moldavskej vláde.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová sa 28. februára zúčastnila na samite v Albánsku, kde zdôraznila záväzok Kišiňova mierovo vyriešiť podnesterskú otázku.
Embed from Getty ImagesMoldavská prezidentka Maia Sanduová sa zúčastňuje na slávnostnom obrade 2. marca 2024 na pamiatku padlých vojakov počas moldavsko-ruskej vojny. (Foto: Daniel MIHAILESCU / AFP) (Foto: DANIEL MIHAILESCU/AFP via Getty Images)
Obhajovala tiež nedávne rozhodnutie svojej vlády zvýšiť clá na obchod s enklávou.
„To, čo dnes robí [moldavská] vláda, sú malé kroky na hospodársku reintegráciu krajiny,“ povedala Sanduová.
Na samite rokovala aj so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským a údajne diskutovali o regionálnom vývoji.
Podľa V. Zelenského si s M. Sanduovou vymenili názory na „nedávne udalosti v moldavskom regióne Podnestersko a snahy Ruska destabilizovať situáciu“.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že Kyjev „zostane aktívnym účastníkom procesu urovnania podnesterskej otázky“. Zároveň vyzvalo na „urýchlené stiahnutie“ ruských vojsk z enklávy.
Na tlačovom brífingu 28. februára hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller uviedol, že Spojené štáty pozorne sledujú udalosti v Podnestersku.
„Vzhľadom na čoraz agresívnejšiu úlohu Ruska v Európe veľmi pozorne sledujeme ruské kroky v Podnestersku – a širšiu situáciu v tejto oblasti,“ povedal novinárom.
„Spojené štáty pevne podporujú suverenitu a územnú celistvosť Moldavska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc… Naďalej povzbudzujeme Kišiňov a Tiraspoľ, aby spolupracovali a našli riešenia naliehavých problémov komunít na oboch stranách Dnestra.“
Pôvodný článok
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.