Zaujímavosti » História

Rudrama Devi: indická kráľovná, ktorú vychovávali ako princa

Pred viac ako siedmimi storočiami sa v srdci stredovekej Indie odohral príbeh, ktorý znie skôr ako legenda. Aby zachránila dynastiu, musela sa princezná vzdať svojej identity, obliecť si mužskú zbroj a začať žiť ako princ. Tou ženou bola Rudrama Devi, jedna z mála panovníčok v indickej histórii, ktorá v 13. storočí pevnou rukou vládla Kakatíjskej ríši viac ako tridsať rokov.

Aby vôbec mohla zasadnúť na trón, podstúpila starobylý rituál Putrikā, pri ktorom ju otec oficiálne vyhlásil za svojho syna. Hoci patrila medzi najvýznamnejšie postavy svojich čias, v historických kronikách dodnes zostáva tak trochu skrytá medzi riadkami, často pod mužským menom a titulom maharaja.

Kto bola táto fascinujúca žena, ktorá dokázala prepísať pravidlá mocných a získať si srdcia svojich poddaných? Kde sa začína jej neuveriteľný život a v ktorom okamihu sa jej stopa definitívne stráca v prachu dejín?

Ako sa z princeznej stal princ

Píše sa rok 1262 a na trón Kakatíjskej ríše v južnej a strednej Indii nastupuje nová panovníčka – princezná Rudrama Devi, známa aj ako Rudramba. Jej otec, kráľ Ganapati Deva, práve utrpel ťažkú porážku vo vojne s južnou dynastiou Pándya a bol nútený odovzdať moc. Keďže nemal legitímnych synov, ktorí by po ňom prevzali kráľovstvo, voľba padla na jeho dcéru.

Aby spoločnosť ženu na tróne vôbec prijala, musela Rudrama podstúpiť starobylý rituál Putrikā. Počas neho bola oficiálne vyhlásená za syna a prijala mužský titul maharaja. Už od raného detstva bola tak nútená nosiť chlapčenské oblečenie, skrývať svoju pravú identitu a podstupovať tvrdý vojenský aj politický výcvik, aby sa jedného dňa mohla stať kráľom.

Trón pre princeznú?

Mnohým vplyvným šľachtickým rodom sa myšlienka ženy na tróne vôbec nepáčila a mladá panovníčka musela okamžite čeliť početným útokom. Najväčšia hrozba prišla z jej vlastnej rodiny. Harihara a Murari Deva, kráľovi nemanželskí synovia a Rudramini nevlastní bratia, ktorí si ako muži robili nárok na korunu, vyvolali vzburu.

Podľa zachovaných prameňov sa im podarilo dobyť hlavné mesto Warangal a vyhnať z neho Rudramu. Kráľovná sa však nevzdala. Zhromaždila svojich verných stúpencov, podnikla zdrvujúci protiútok, pevnosť znovu dobyla a oboch vzbúrených bratov, ktorí sa usilovali o trón, zneškodnila.

Aby si definitívne upevnila svoju pozíciu na tróne, stavila na politické manželstvo. Vydala sa za Virabhadru z rodu Čálukjovcov. Toto spojenectvo jej zabezpečilo podporu mocnej dynastie a zaistilo pokojné vládnutie. Z manželstva vzišli tri dcéry.

Panovníčka, ktorá rušila kasty

Rudrama Devi síce prijala úlohu kráľa a z rituálnych dôvodov sa občas objavovala v mužskom odeve, svoju ženskosť však nikdy neskrývala. Jej poddaní dobre vedeli, že im vládne žena. Svedčia o tom aj zachované dobové sochy a reliéfy.

Podľa archeológa D. Kanny Babua jej vtedajšie portréty zámerne zdôrazňovali typicky ženské črty: „Zobrazujú jej jemnú tvár, oválne líca, široké oči, štíhly nos a nežné pery.“

Ako žena na tróne priniesla do vtedajšieho sveta aj nový pohľad na spoločnosť. V indickom kastovom systéme sa zapísala ako reformátorka, ktorá menovala do významných vojenských a úradníckych funkcií aj ľudí z nižších vrstiev, ak preukázali schopnosti a vernosť.

Jej ľudskosť a predstava rovnosti vychádzajú zo slávneho výroku, ktorý sa jej často pripisuje: „Keď považujeme deti, ktoré pili materské mlieko tej istej ženy, za súrodencov, prečo by sme nemohli prijať všetkých občanov, ktorí pijú vodu z tej istej rieky, ako bratov a sestry?“

Kráľovná v brnení

Nástup Rudramy Devi na trón sprevádzali búrlivé protesty a nezhody. Susední vládcovia – ako boli Yadavovci z Devagiri, Gangovci z Kalingy či Pándyovci z tamilského regiónu – v nej videli slabú panovníčku.

Keď vojská kráľovstva Yadava zaútočili na jej hlavné mesto Warangal, Rudrama Devi osobne viedla armádu do boja. Po pätnástich dňoch tvrdého obliehania nielenže odrazila nepriateľa, ale jeho armádu prenasledovala až k jej vlastnému hlavnému mestu Devagiri, kde vládnuceho kráľa Mahadevu definitívne porazila a prinútila zaplatiť vysoké vojnové výkupné.

Na pamiatku tohto víťazstva prijala titul Rāya-gaja-kesarī, čo znamená „lev medzi sloními kráľmi“.

V chráme Svajambhú vo Warangale potom dala postaviť pamätný pavilón. Nechala sa v ňom vyobraziť ako bojovníčka s mečom a štítom, jazdiaca na chrbte leva. Tento obraz v poddaných evokoval hinduistickú bohyňu vojny Durgu.

Svedectvo Marca Pola

V historických prameňoch o indickej kráľovnej dodnes nájdeme množstvo nejasností. Medzi najzaujímavejšie, ale zároveň najrozporuplnejšie patria zápisky benátskeho moreplavca Marca Pola, ktorý Kakatíjsku ríšu navštívil okolo roku 1293.

Zložité dvorské zvyklosti a zámeny rolí viedli Marca Pola k omylu: v cestopise uviedol, že Rudrama Devi bola manželkou predchádzajúceho kráľa Ganapatiho, nie jeho dcérou.

Napriek tomuto omylu však slávny Európan nešetril chválou na jej adresu. Opísal ju ako ženu mimoriadnej inteligencie, s hlbokým zmyslom pre spravodlivosť a ako panovníčku, ktorú jej ľud bezvýhradne miloval.

Ohromila ho aj prosperita jej krajiny. Poznamenal, že kráľovná výborne spravuje štátne financie, podporuje obchod a vládne ríši, ktorá vyrába najjemnejšie textílie na svete – také tenké, že pripomínali pavučinu.

Posledná bitka a prach dejín

Až nedávne archeologické nálezy nápisov v dedine Chandupatla priniesli historikom chýbajúci kúsok skladačky o konci indickej kráľovnej. V novembri 1289, vo veku približne sedemdesiat rokov, vyrazila Rudrama Devi do svojej poslednej bitky. Išlo o vzburu jej vlastného poddaného, feudálneho náčelníka menom Ambadeva. Kráľovná, ktorá celý život úspešne bránila svoje územie, v tomto boji pravdepodobne padla po boku svojho verného generála Mallikarjunu.

Ešte pred smrťou však stihla zabezpečiť budúcnosť ríše. Keďže nemala synov, adoptovala svojho vnuka Prataparudru, ktorého sama vychovala a pripravila na úlohu panovníka. Dynastia tak mohla bezpečne pokračovať.

Príbeh Rudramy Devi sa na dlhé storočia takmer stratil medzi historickými riadkami, často skrytý za mužskými titulmi kráľov. Dnes sa však táto indická kráľovná, ktorá musela žiť ako princ, vracia do historického povedomia. Nielen ako odvážna bojovníčka v brnení, ale predovšetkým ako osvietená vládkyňa, ktorá dokázala, že spravodlivosť a múdrosť nepoznajú hranice pohlavia.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK