Čínska automobilka začne vyrábať SUV v Bulharsku. Analytici varujú pred rozkolom v EÚ
Budovanie čínskych výrobných základní v krajinách EÚ by podľa analytikov mohlo premeniť obchodný spor medzi Čínou a Úniou na konflikt v rámci bloku.
Čínska automobilka Great Wall Motor Co. (GWM) bude v partnerstve s miestnym výrobcom od začiatku roka 2027 vyrábať svoje kompaktné SUV Ora 5 v Bulharsku. Pôjde o prvý plne lokalizovaný výrobný závod GWM v Európe.
Analytici upozorňujú na skutočnosť, že ak Čína začne zapájať svoje automobilky do európskeho dodávateľského reťazca, obchodné súperenie medzi Čínou a Európskou úniou (EÚ) sa môže preniesť aj dovnútra európskeho spoločenstva.
Spoločnosť GWM vo vyhlásení z 27. októbra oznámila, že kapacita jej bulharského závodu dosiahne 50 000 vozidiel ročne. Výrobu plánuje spustiť v prvom štvrťroku 2027. Miestnym partnerom je Bulgaria Automotive Industry, ktorá prevádzkuje závod v obci Bachovica a s čínskou automobilkou GWM už v minulosti spolupracovala. Spoločnosť nezverejnila finančné podrobnosti dohody.
GWM už v roku 2012 otvorila v Bulharsku montážny závod ako spoločný podnik s Litex Motors. V roku 2016 ho pre finančné problémy zatvorili. Nový závod sa nachádza na rovnakom mieste ako pôvodný neúspešný projekt.
Automobilka plánuje v nasledujúcich dvoch rokoch uviesť na trh najmenej desať nových modelov alebo ich odvodených verzií, čím rozšíri ponuku aj mimo segmentu elektromobilov.
GWM od roku 2021 prevádzkuje výskumné a vývojové centrum v Mníchove. Do roku 2029 chce v Európe dosiahnuť ročnú výrobu 300 000 vozidiel a do roku 2030 získať troj- až päťpercentný podiel na trhu. V roku 2025 však jej predaj v Európe klesol o takmer 30 percent na približne 3 500 vozidiel.
Krok Great Wall Motor je súčasťou širšej stratégie rozširovania pôsobenia v Európe. Budovaním miestnych výrobných závodov chce automobilka podporiť predaj a zmierniť dosah obchodných bariér vrátane ciel.
Na elektromobily dovážané z Číny sa vzťahuje antisubvenčné clo EÚ vo výške 20,7 percenta, ktoré sa pripočítava k štandardnému desaťpercentnému dovoznému clu.
„Od miestneho výskumu a vývoja až po výrobu v Európe budujeme komplexný miestny ekosystém a naším cieľom je rásť spoločne s európskymi zákazníkmi a partnermi prostredníctvom dlhodobých investícií a spolupráce,“ uviedla 27. októbra technologická riaditeľka GWM Nicole Wu.
„Nechceme do Európy autá iba dovážať, chceme sa stať súčasťou Európy,“ dodala Wu.
Čínske vedenie v decembri 2025 oficiálne vyhlásilo, že Bulharsko sa stáva oporným bodom čínskych automobiliek v Európe.
Politicko-ekonomický vplyv
Bulharsko je členom EÚ aj NATO. Jeho ekonomika je pomerne malá a úroveň hospodárskeho rozvoja nižšia, preto má krajina veľký záujem o investície do výroby a vytváranie pracovných miest, uviedol pre denník The Epoch Times nezávislý politický ekonóm pôsobiaci v Spojených štátoch Davy J. Wong.
„Miestna vláda prirodzene víta čínske spoločnosti, ktoré chcú v krajine investovať. Relatívne nízke náklady v kombinácii s členstvom Bulharska v Únii robia z krajiny ideálne výrobné centrum pre Great Wall Motor, ktorá tak získava prístup na celý európsky trh.“
Z pohľadu strategických záujmov Pekingu spoločná iniciatíva Bulharska a Číny podľa Wonga prepája hospodárske záujmy Bulharska s čínskymi podnikmi.
„Ak na základe projektu vzniknú továrne, pracovné miesta, dodávateľské reťazce a príjmy z miestnych daní, Bulharsko by muselo zvážiť svoje vlastné potenciálne straty v prípade, že by EÚ pristúpila k obmedzeniam čínskych vozidiel alebo firiem. Bulharsko by tak malo väčšiu motiváciu stavať sa proti takýmto opatreniam EÚ, odďaľovať ich prijatie alebo presadzovať ich zmiernenie,“ vysvetlil Wong.
Podľa Wonga sa tak pôvodne vonkajší obchodný spor medzi Čínou a EÚ mení na vnútorný konflikt záujmov v rámci Únie. „Peking dokáže využívať rozdiely v úrovni rozvoja a súperenie členských štátov EÚ o investície na budovanie podpory priamo v Únii.“
Čínske investície by podľa tejto interpretácie mohli vytváraním spoločných hospodárskych záujmov posilniť ochotu Bulharska pokračovať v hospodárskej spolupráci s Pekingom. Túto interpretáciu podporuje aj septembrová výzva Číny z roku 2026, aby Bulharsko zohrávalo v rámci EÚ pozitívnu úlohu v čínsko-európskych hospodárskych vzťahoch.
Ekonomická spolupráca však automaticky neznamená vznik politického spojenectva, uviedol pre The Epoch Times Sun Kuo-hsiang, profesor medzinárodných vzťahov a obchodu na taiwanskej Univerzite Nan-chua.
Nadviazanie úzkych väzieb s malým štátom, ktorý naliehavo potrebuje investície, môže podľa Wonga priniesť Pekingu neúmerne veľký politický zisk v porovnaní s veľkosťou bulharskej ekonomiky, a to pri relatívne nízkych nákladoch.
Podľa Wonga nejde len o možnosť ovplyvňovať postoje jednotlivých krajín, napríklad hlasovanie Bulharska. „Krajiny s úzkymi väzbami môžu slúžiť aj ako kanály na koordináciu politík, sprostredkúvať informácie o interných rokovaniach a poskytovať priestor na lobovanie. Ak sa Európska únia rozhodne sprísniť politiku voči Číne, Peking môže týchto partnerov využiť na to, aby vopred vyjadrili nesúhlas, vyrokovali výnimky alebo prehĺbili rozdiely v postojoch členských štátov.“
Prelínanie záujmov Číny a jednotlivých členských štátov EÚ by podľa Wonga mohlo z niektorých európskych krajín urobiť podporovateľov Pekingu a zároveň kanály komunikácie v rámci Únie.
Washington by sa pravdepodobne obával najmä toho, že Čína bude mať kontrolu nad softvérom vozidiel, prístup k údajom a možnosť ovplyvňovať bezpečnosť dodávateľských reťazcov. Citlivosť tejto otázky dokladajú aj americké obmedzenia týkajúce sa takzvaných prepojených vozidiel, uviedol Sun. „To sú potenciálne zdroje treníc.“
Obmedzenia
Dlhodobá životaschopnosť bulharsko-čínskeho projektu však bude závisieť od výšky investície, výsledkov prevádzky a vývoja miestnej politickej situácie, konštatoval Wong.
Ako dodal, práve v tom spočíva problém Európskej únie: „Hoci každý členský štát má záujem o čínske investície, nie všetky sú nevyhnutne ochotné niesť náklady spojené so spoločnou politikou voči Číne. Peking môže tieto rozdiely využívať pri rokovaniach s jednotlivými vládami, čím EÚ ešte viac sťažuje prijatie jednotného a dôsledného postupu.“
Hospodársky prínos spoločného výrobného projektu podporovaného Pekingom bude závisieť od toho, aké konkrétne výhody prinesie miestnej ekonomike – napríklad nové pracovné miesta, odber surovín a súčiastok od miestnych dodávateľov či rozvoj technických kapacít, uviedol Wong.
„Ak budú hlavné komponenty pochádzať z Číny a Bulharsko bude slúžiť len ako miesto montáže, prínos projektu pre miestny priemysel bude obmedzený. Dlhodobá životaschopnosť závodu bude závisieť predovšetkým od objemu predaja. Colné výhody totiž nemôžu nahradiť skutočný dopyt zákazníkov,“ vysvetlil Wong.
Pokiaľ ide o opatrenia, ktorými by Západ mohol reagovať na stratégiu Pekingu spočívajúcu v lokalizácii výroby, Sun uviedol, že EÚ už má k dispozícii niekoľko nástrojov: uplatňovanie colných predpisov a opatrení proti ich obchádzaniu, vyšetrovania podľa nariadenia o zahraničných subvenciách v prípadoch, keď podpora narúša hospodársku súťaž a preverovanie investícií, ktoré môžu predstavovať riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok.
„Navrhovaný zákon o urýchlení priemyselného rozvoja (Industrial Accelerator Act, pozn. red.) by okrem toho mal zabezpečiť, aby oprávnené zahraničné investície prispievali k rastu zamestnanosti v Európe, využívaniu miestnych zdrojov a rozvoju technológií,“ dodal.
Spojené štáty sa zatiaľ zamerajú na softvér, údaje a možnosti diaľkového ovládania prepojených vozidiel spojených s čínskymi spoločnosťami, a to aj tých, ktoré sa vyrábajú v Európe, hovorí Wong. „Po prijatí čínskych investícií bude pre Bulharsko naďalej politickou výzvou hľadanie rovnováhy medzi vlastnými hospodárskymi záujmami, pravidlami Európskej únie a bezpečnostnými obavami spojencov.“
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
