Zdravie

Riziká bazénov: od podráždenia očí až po dýchacie ťažkosti

Dôkladná sprcha pred vstupom do vody výrazne prispieva k udržaniu bezpečného a čistého prostredia pre všetkých plavcov.

Dr. Elissa B. Gartenbergová mala kedysi pacientku, ktorá sa mnoho rokov venovala plávaniu. Bola to dospievajúca dievčina – silná, v dobrej kondícii a veľmi odhodlaná –, ale pri tréningoch v krytom bazéne sa jej neustále zhoršovala astma. Spočiatku si Gartenbergová myslela, že ide len o bežné príznaky vyvolané fyzickou námahou, ale ťažkosti sa zhoršovali. Pacientka začala sipieť takmer vždy, keď plávala, aj keď sa nijako zvlášť nenamáhala.

Nakoniec Gartenbergová zistila, že na vine nie je samotné cvičenie, ale bazén. Chlórové výpary v krytom plaveckom areáli dráždili pľúca dievčaťa. Nedostatočné vetranie situáciu ešte zhoršovalo a nahromadené chemické látky vo vzduchu spúšťali jej ťažkosti. Len čo prešla do vonkajšieho bazéna a začala pravidelnejšie používať svoj preventívny inhalátor, rozdiel bol obrovský.

„Táto skúsenosť mi otvorila oči a ukázala, ako často sa zanedbáva kvalita vzduchu v interiéroch – dokonca aj na miestach, ktoré majú slúžiť zdraviu a zlepšeniu kondície,“ povedala Gartenbergová.

Plávanie je síce pre telo veľmi prospešné, ale chemikálie používané na ničenie mikróbov v bazénoch môžu predstavovať zdravotné riziko. Môžu dráždiť oči, pokožku, pľúca a ďalšie časti tela. Sprchovanie a ďalšie preventívne opatrenia však môžu prípadné škody výrazne obmedziť.

Zdravotné riziká

Štúdia uverejnená v roku 2021 v časopise European Journal of Allergy and Clinical Immunology uvádza, že bežne používané dezinfekčné prostriedky v bazénoch – napríklad chlór a bróm – pri kontakte s rôznymi látkami obsiahnutými vo vode vytvárajú vedľajšie produkty dezinfekcie. Medzi tieto látky patria ľudské telesné výlučky, ako je pot, moč a sliny, ďalej lieky (napríklad lieky proti bolesti) a výrobky osobnej hygieny, ako sú opaľovacie krémy, kozmetika alebo telové mlieka. Nižšie sú uvedené zdravotné riziká, ktoré sú spojené s týmito vedľajšími produktmi:

Vplyv na oči

Plávanie v bazénoch s chlórom môže spôsobiť celý rad očných problémov, ktoré súvisia predovšetkým s vystavením povrchu oka pôsobeniu chlóru, uviedol v e-maile pre Epoch Times Dr. Jovi Boparai, oftalmológ a špecialista na chirurgiu rohovky z organizácie CorneaCare.

Kontakt očí s chlórom môže spôsobiť zápal spojiviek – stav, pri ktorom dochádza k podráždeniu tenkej membrány, ktorá pokrýva bielko oka a vnútornú stranu viečok. Medzi príznaky zápalu spojiviek patrí podráždenie očí, začervenanie, pálenie a štípanie.

„Vystavenie sa účinkom chlóru môže viesť aj k syndrómu suchého oka – stavu, ktorý sa prejavuje suchosťou, slzením, začervenaním, podráždením a rozmazaným videním. Chlór môže narušiť slzný film, ktorý oko zvlhčuje a zabezpečuje jasné a plnohodnotné videnie,“ vysvetlil Boparai.

Dlhodobé pôsobenie chlóru môže podľa neho dokonca vyvolať zápal rohovky, známy ako keratitída. Tento stav sa prejavuje bolesťou, citlivosťou na svetlo a rozmazaným videním.

Ďalšie účinky

Podľa Dr. Gartenbergovej pôsobiacej ako praktická lekárka v Scottsdale v Arizone, plávanie v krytých bazénoch so zlým vetraním môže spôsobiť zhoršenie astmy a tiež suchú, svrbivú pokožku.

Vysoké koncentrácie chlóru môžu vyvolať astmatické ťažkosti aj u ľudí, ktorí týmto ochorením predtým netrpeli. Medzi ďalšie dráždivé látky prítomné v bazénoch patria amoniak a chloramín.

Niektorí ľudia sa tiež sťažujú na žalúdočné ťažkosti po neúmyselnom prehltnutí bazénovej vody – najmä ak obsahuje mikroorganizmy odolné voči chlóru, ako je kryptosporídie, dodala lekárka. Každé leto sú verejné bazény a akvaparky dočasne uzavreté z dôvodu dekontaminácie práve v dôsledku výskytu kryptosporídie – bežného pôvodcu hnačiek, ktorý sa ťažko lieči.

Vplyv na zuby

Podľa Dr. Calvina Eastwooda, zubného lekára zo Summerbrook Dental & Implants vo Fort Worthu (Texas), môže chlór obsiahnutý v bazénovej vode způsobovať hnedý zubný kameň (tzv. zubný konkrement) na predných zuboch.

„Bielidlo spôsobuje rozklad slín, ktoré sa potom usádzajú na zuboch a vytvárajú usadeniny,“ povedal v e-maile pre The Epoch Times.

„A ak je voda v bazéne vinou zlej údržby príliš kyslá, spôsobuje to eróziu skloviny na predných zuboch.“

Podľa Eastwooda tieto problémy vznikajú vtedy, keď voda preniká cez pery k zubom – preto sa škvrny objavujú výlučne na čelných plochách predných zubov. Vzhľadom na dlhší čas expozície sa s týmto problémom zubári stretávajú častejšie u pretekárskych plavcov a potápačov ako u rekreačných plavcov.

Rakovina močového mechúra

Výskumníci skúmali celoživotné návyky súvisiace s vodou a vystavením vedľajšiemu produktu dezinfekcie známemu ako trihalometány u 1 219 osôb s rakovinou močového mechúra a 1 271 osôb v kontrolnej skupine. Porovnanie medzi skupinami ukázalo, že plávanie v bazénoch, kde sa tieto chemikálie nachádzajú, je spojené so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny močového mechúra.

Rizikové faktory

Medzi prostredím bazénu, škodlivými látkami prítomnými vo vode a rôznymi fyziologickými cestami, ktorými sa tieto látky dostávajú do tela, existuje zložitá súhra, ktorá zvyšuje zdravotné riziká.

Štúdia z roku 2021 uvádza niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko:

Vdychovanie: Výskumy naznačujú, že dávka expozície rastie s intenzitou fyzickej aktivity – čím intenzívnejšie plavec trénuje, tým väčšiemu množstvu škodlivín je vystavený.

Požitie: Ľudia môžu vodu z bazéna nechtiac prehltnúť – k tomu dochádza častejšie u detí ako u dospelých a častejšie u dospelých mužov ako u žien.

Absorpcia kožou: Niektoré štúdie ukazujú, že obzvlášť ohrozené sú malé deti. Vystavenie týmto látkam v ranom veku môže podporiť rozvoj detskej astmy.

Tipy, ako minimalizovať riziká

„Ľudia môžu podniknúť rad preventívnych krokov, ako chrániť svoje oči pri plávaní,“ uviedol Boparai. Odporúča napríklad:

• Vyhýbajte sa pochybným alebo nedostatočne kontrolovaným bazénom.

• Používajte ochranné plavecké okuliare, ktoré zabránia priamemu kontaktu očí s vodou.

• Nikdy neplávajte s kontaktnými šošovkami v očiach – výrazne to zvyšuje riziko komplikácií, napríklad infekcií.

• Po plavání si oči vypláchnite umelými slzami.

• Ak sa po plavání objavia akékoľvek ťažkosti s očami, ihneď vyhľadajte očného lekára.

Dr. Gartenbergová odporúča aj nasledujúce opatrenia:

• Osprchujte sa pred aj po plávaní. Dôkladne sa opláchnite a odstráňte všetky stopy stolice z vášho tela aj z tela dieťaťa.

• Po opláchnutí pokožku hydratujte.

• Povzbuzujte deti, aby si počas plávania pravidelne robili prestávky.

• Snažte sa neprehĺtať vodu z bazéna.

• Malým deťom alebo inkontinentným dospelým dajte dve vrstvy plaveckých plienok.

• Ak má vaše dieťa citlivú pokožku alebo astmu, uprednostňujte vonkajšie bazény alebo dobre vetrané kryté priestory.

• Nechoďte plávať, ak ste vy alebo vaše dieťa chorí – najmä pri tráviacich ťažkostiach.

Alternatívne typy bazénov

„Keď sa ma rodiny pýtajú, aký typ bazénu je najbezpečnejší, zvyčajne odporúčam slanú vodu,“ hovorí Gartenbergová. Soľ vo vode sa rozkladá na sodík a chlorid – teda stále obsahuje chlór, ale v menšom množstve. Vďaka tomu je voda šetrnejšia k pokožke aj pľúcam.

Podľa nej sú dobrou voľbou aj bazény, ktoré používajú ultrafialové žiarenie alebo ozónové systémy v kombinácii s minimálnym množstvom chlóru. Obe metódy účinne odstraňujú choroboplodné zárodky.

Prírodné kúpaliská sú atraktívne hlavne preto, že nepoužívajú žiadne chemikálie. „Namiesto toho sa spoliehajú na rastliny a biologickú filtráciu, ktoré udržujú vodu čistú. Tieto systémy sú však veľmi náročné na údržbu, pokiaľ ide o zabezpečenie bezpečnosti malých detí alebo osôb s oslabenou imunitou,“ upozorňuje lekárka.

Na rozdiel od bežných bazénov totiž prírodné nádrže nedokážu spoľahlivo likvidovať škodlivé baktérie, parazity ani vírusy. Deti sú obzvlášť náchylné na infekcie – pri hre často prehĺtajú vodu a ich imunitný systém ešte nie je plne vyvinutý. Aj nízka úroveň kontaminácie môže spôsobiť vážne ochorenia u osôb s oslabenou imunitou, napríklad u pacientov s rakovinou.

„Ak si nie ste istí, či je prírodný bazén udržiavaný podľa prísnych bezpečnostných noriem, neodporúčam ho pre rodiny s malými deťmi ani pre osoby z rizikových skupín,“ hovorí Gartenbergová.

Prírodné vodné plochy

Hoci pri plávaní v prírodných vodách sa vyhnete kontaktu s chlórom, prináša to iné riziká. „Plávanie v jazerách a oceánoch môže pôsobiť ako únik od každodenného stresu, ale vždy rodinám pripomínam, že prírodná voda nie je filtrovaná, upravená ani predvídateľná,“ hovorí Gartenbergová.

Oceány môžu obsahovať medúzy, kvetiny rias a baktérie, ktoré spôsobujú vážne kožné infekcie alebo aj horšie ochorenia. Jazerá môžu byť ešte nebezpečnejšie – najmä keď je voda teplá a plytká. Práve vtedy sa podľa nej darí parazitom, amébam a škodlivým baktériám.

„Keď voda vyzerá čistá a pokojná, ľudia ľahko zabúdajú na tieto riziká – ale ja som videla, ako rýchlo sa situácia môže zvrtnúť,“ spomína Gartenbergová. „Keď som bola na lekárskej fakulte, starala som sa o malého chlapca, ktorý sa počas horúceho letného dňa kúpal v jazere. Bol živý, bystrý a plný energie. O pár dní neskôr dostal horúčku a sťažoval sa na bolesť hlavy.“

To, čo vyzeralo ako obyčajná vírusová infekcia, sa podľa nej rýchlo zmenilo na nočnú moru. Chlapec bol zmätený, zle hovoril a potom dostal kŕče. Lekári zistili, že sa mu pri kúpaní dostala do tela améba, ktorá prenikla až do mozgu. Išlo o Naegleria fowleri – mimoriadne vzácnu, ale takmer vždy smrteľnú infekciu. Napriek hospitalizácii a intenzívnej liečbe choroba postupovala veľmi rýchlo. Zomrel do týždňa.

„Dodnes na neho myslím – a práve preto vždy radím rodinám, aby sa v lete, keď je riziko najvyššie, vyhýbali potápaniu alebo vniknutiu vody z jazera do nosa,“ hovorí lekárka. „Odporúčam používať nosné klipy alebo sa kúpaniu v jazerách s teplou a neupravenou vodou radšej úplne vyhnúť. Je to zriedkavé nebezpečenstvo, ale keď udrie, má tragické následky.“

„Plávanie môže byť skvelou aktivitou pre rodiny a pri dodržaní správnych bezpečnostných opatrení to tak aj zostane. Musíme len rozumne zvážiť, kde a ako plávame,“ uzatvára.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK