Technologická vojna USA a Číny sa vyostruje. Na zoznam firiem s väzbami na čínsku armádu pribudli Alibaba aj Baidu (Analýza)
Hoci vzájomné návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho lídra Si Ťin-pchinga prebehli v nezvyčajne srdečnej atmosfére, krok Pentagónu ukázal, že technologická rivalita medzi Washingtonom a Pekingom sa odohráva na úplne inej úrovni než ich diplomatické rokovania.
V júni americké ministerstvo obrany rozšírilo takzvaný zoznam podľa § 1260H, na ktorý americká vláda zaraďuje spoločnosti s väzbami na čínsku armádu. Na zoznam pribudlo 65 firiem, zatiaľ čo 10 spoločností, ktoré ukončili svoju činnosť v USA, z neho vyradili. Celkový počet uvedených subjektov tak dosiahol 188.
Rozšírenie zoznamu sa netýka len tradičných dodávateľov do obranného priemyslu, ale aj veľkých komerčných spoločností. Patria medzi ne technologické giganty Alibaba a Baidu, výrobcovia elektrických vozidiel (EV) BYD a NIO, ale aj významná farmaceutická spoločnosť WuXi AppTec.
Tento posun naznačuje, že Washington už prakticky nerozlišuje medzi civilnou a vojenskou technológiou, najmä pokiaľ ide o vzťahy s komunistickou Čínou, uviedli viacerí odborníci pre Epoch Times. Vládni predstavitelia čoraz viac vnímajú komerčné inovácie v oblasti umelej inteligencie, cloudových služieb, batérií pre elektromobily a biotechnológií ako technológie s dvojakým použitím, ktoré podporujú čínsku stratégiu prepájania civilného a vojenského sektora.
Načasovanie tohto kroku – po Trumpovej návšteve Číny a pred cestou Si Ťin-pchinga do Washingtonu – naznačuje, že hospodárske rokovania a politika národnej bezpečnosti sa v súčasnosti uberajú nezávislými smermi. Kým sa Biely dom snaží stabilizovať obchodné vzťahy medzi oboma krajinami, platné bezpečnostné opatrenia naďalej sprísňujú obmedzenia, ktorými sa regulujú čínske technologické spoločnosti.
„Prezident chce zlepšiť vzťahy, ale nechce preto obetovať národnú bezpečnosť,“ povedal pre Epoch Times Carl Schuster, dôstojník amerického námorníctva vo výslužbe a bývalý riaditeľ operácií v Spoločnom spravodajskom centre Tichomorského veliteľstva USA.
Hoci bezpečnostné záujmy vyostrujú vzťahy medzi USA a Čínou, napätie vo vzájomných vzťahoch je lepšie než narušenie bezpečnosti, uviedol.
Zaradenie na zoznam 1260H nepredstavuje všeobecný zákaz obchodovania ani zmrazenie aktív. Má však zásadný vplyv, keďže vedie k povinným obmedzeniam pri obstarávaní pre americkú armádu a núti dodávateľov obrannej techniky preverovať svojich zahraničných dodávateľov. Okrem toho môže viesť k prijatiu ďalších zákonných obmedzení a obmedzení v oblasti investícií.
Zaradenie na zoznam by však mohlo ovplyvniť aj bežných investorov. Ustanovenie zákona o obrane USA na fiškálny rok 2026 ukladá prezidentovi povinnosť preskúmať, či by sa spoločnosti zo zoznamu Pentagónu podľa § 1260H mali zaradiť aj na investičnú čiernu listinu Ministerstva financií USA. Zaradenie na tento zoznam nie je automatické, ale ak k nemu dôjde, americkým investorom by mohol byť zakázaný nákup alebo držba verejne obchodovateľných akcií danej spoločnosti.
Čo znamená zoznam Pentagónu
Pentagón uvádza, že zoznam má pomôcť riešiť problém čínskej stratégie prepájania civilného a vojenského sektora. Zjednodušene povedané, americkí predstavitelia tvrdia, že Peking vybudoval systém, ktorý Čínskej ľudovej oslobodzovacej armáde umožňuje systematicky využívať technológie, výskum a odborné znalosti vyvinuté čínskymi súkromnými firmami, univerzitami a inými inštitúciami, ktoré sa navonok javia ako civilné.
Neznamená to, že každý produkt vyrobený subjektom zaradeným na zoznam je vojenským výrobkom. Znamená to, že Pentagón sa domnieva, že kapacity, vzťahy alebo technológie danej firmy by mohli podporiť čínsku armádu a jej modernizáciu.
„Pokročilá veda a technológia môžu vždy priespieť k výrobe zbraní a zvýšiť ich ničivú silu,“ poznamenal Anders Corr, analytik strategických rizík, riaditeľ spoločnosti Corr Analytics a prispievateľ pre Epoch Times.
Najnovšie rozšírenie čiernej listiny Pentagónu zasahuje oveľa hlbšie do komerčnej ekonomiky.
Firmy uvedené na zozname toto hodnotenie spochybnili. Alibaba, Baidu, BYD a WuXi AppTec odmietli tvrdenia o nevhodných vojenských väzbách a oznámili, že svoje zaradenie napadnú právnymi a administratívnymi prostriedkami. Právne kroky už podnikli WuXi AppTec aj Alibaba, ktoré podali žaloby 11. a 23. júna.
WuXi na svojej webovej stránke oznámila, že federálny okresný súd vo Washingtone (District of Columbia) 7. augusta vyhovel jej návrhu na predbežné opatrenie, čím ju ochránil pred bezprostrednými dôsledkami zaradenia na zoznam 1260H.
„Veríme, že skutočnosti doložené v našich súdnych podaniach rozhodnú v náš prospech v prebiehajúcom spore o oprávnenosti tohto zaradenia, keď ho súd objektívne a spravodlivo preskúma,“ uviedla spoločnosť.
Ľudia prechádzajú okolo stánku spoločnosti Alibaba počas Svetovej konferencie o umelej inteligencii na výstavisku v Šanghaji, 28. júla 2025 (Foto: Hector Retamal/AFP via Getty Images)
Praktický dosah opatrenia bude postupne narastať
Zaradenie na zoznam je významné najmä preto, že jeho dôsledky sa prejavujú v celom vojenskom dodávateľskom reťazci.
Uzatváranie priamych zmlúv so subjektmi uvedenými na zozname 1260H je zakázané od 30. júna. O rok neskôr nadobudne účinnosť aj sekundárny zákaz obstarávania tovarov alebo služieb vyvinutých firmami zo zoznamu. Keďže veľkí dodávatelia obrannej techniky sa spoliehajú na viacúrovňové globálne dodávateľské reťazce, toto druhé opatrenie ich núti preverovať svojich dodávateľov a vyraďovať firmy zo zoznamu, aby znížili budúce riziká spojené s dodržiavaním predpisov.
Zaradenie na zoznam signalizuje, že investovanie do veľkých spoločností, ako sú Alibaba, Baidu a NIO, s ktorých akciami sa obchoduje na amerických burzách, by v budúcnosti mohli obmedziť ďalšie opatrenia. Zároveň sa môžu objaviť väčšie právne a reputačné riziká a napätie v obchodných vzťahoch, uvádza Stephen Xia, bývalý inžinier Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády a prispievateľ do Epoch Times.
Budova Pentagónu v Arlingtone vo Virgínii, 25. mája 2026 (Foto: Madalina Kilroy/The Epoch Times)
Prečo sú na zozname automobilky, cloudové služby a farmaceutické firmy
Staršie verzie zoznamu Pentagónu sa viac zameriavali na tradičných výrobcov obrannej techniky a spoločnosti s priamymi väzbami na čínsky vojenský sektor. Najnovšie rozšírenie zasahuje hlbšie do komerčnej ekonomiky.
Alibaba a Baidu majú rozsiahle podnikateľské aktivity v oblasti umelej inteligencie, cloudových služieb a technológií autonómneho riadenia. BYD a NIO sú poprední výrobcovia elektromobilov so skúsenosťami v oblasti batérií, softvéru a pokročilej výroby. WuXi AppTec je významným poskytovateľom výskumných a výrobných služieb vo farmaceutickom priemysle.
Bežný človek vníma tieto produkty a služby ako rýdzo civilné. Predstavitelia zodpovední za národnú bezpečnosť ich však čoraz viac posudzujú z hľadiska možného dvojakého použitia – teda ako výrobky alebo odborné znalosti, ktoré môžu slúžiť na civilné aj vojenské účely.
Solomon Yue, podnikateľ, podpredseda a výkonný riaditeľ záujmovej skupiny Republicans Overseas, pripísal tento posun v politike obmedzeniam čínskeho režimu na vývoz minerálov vzácnych zemín, ktoré zaviedol v rámci obchodnej vojny so Spojenými štátmi.
„Išlo tu o národnú bezpečnosť. Boli ohrozené naše komerčné dodávateľské reťazce aj výroba špičkových zbraní,“ povedal pre Epoch Times.
Teraz sa zdá, že Washington už nehodnotí len to, čo firma predáva dnes, ale aj to, ako by sa jej kapacity mohli využiť v konflikte alebo počas národnej krízy.
Systémy umelej inteligencie vyvinuté pre autonómne vozidlá môžu pomôcť aj pri prevádzke autonómnych vojenských systémov alebo pri zlepšovaní vojenskej logistiky. Veľkokapacitné batérie môžu poháňať osobné vozidlá, ale môžu slúžiť aj na napájanie vojenskej techniky a základní či na prevádzku systémov skladovania energie. Biotechnológie môžu ovplyvňovať medicínu a verejné zdravie, ale aj schopnosť krajiny vyrábať základné lieky a reagovať na biologické hrozby.
Washington nie je jediný, kto takto uvažuje, pripomenul Schuster.
„Všetky krajiny prehodnocujú technológie ostatných a snažia sa určiť, ktoré sú neškodné a ktoré v dnešnom svete technológií dvojakého použitia predstavujú potenciálnu hrozbu,“ uviedol. „Čína robí to isté. Len o tom nehovorí.“
Model autonómneho systému riadenia spoločnosti BYD vystavený počas 21. medzinárodného autosalónu v Šanghaji, 24. apríla 2025 (Foto: Hector Retamal/AFP via Getty Images)
Prečo je dôležité načasovanie kroku po Trumpovej návšteve Pekingu
Pentagón svoj rozšírený zoznam zverejnil necelý mesiac po stretnutí Trumpa a Si Ťin-pchinga v Pekingu, na ktorom obe vlády zdôraznili úsilie o stabilizáciu vzťahov a rozšírenie hospodárskej spolupráce.
Carl Schuster, dôstojník amerického námorníctva vo výslužbe a bývalý riaditeľ operácií v Spoločnom spravodajskom centre Tichomorského veliteľstva USA, na archívnej snímke (Zdroj: archív Carla Schustera)
Na prvý pohľad sa tieto dva kroky môžu zdať protichodné. Politika, ktorú USA praktizujú vo vzťahu k Číne, sa však čoraz viac odohráva na dvoch úrovniach. Zoznam podľa § 1260H vychádza z požiadaviek Kongresu a pravidelne sa aktualizuje bez ohľadu na stav rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni. Jeho rozšírenie preto nemusí nevyhnutne znamenať, že Trumpovo diplomatické úsilie zlyhalo. Skôr ukazuje, že od zlepšenia komunikácie a uzatvárania hospodárskych dohôd sa neočakáva ukončenie hlbšej rivality, uviedli niektorí odborníci.
„Čoraz agresívnejšie kroky Pekingu v Juhočínskom a Východočínskom mori vyvolávajú obavy v USA aj medzi ich spojencami,“ povedal Schuster.
„Peking ani Washington nechcú stupňovať napätie, no zároveň expanzívne vojenské a územné nároky Číny vyvolávajú obavy z jej zámerov. USA ani ich spojenci si nemôžu dovoliť ignorovať kroky Číny ani sa dostať do vojenskej či technologickej nevýhody. Všetci však chcú obchodovať a zachovať mier.“
Obmedzenia používania čínskych technológií majú zabrániť škodlivým aktivitám Pekingu v zahraničí, naznačil Yue.
„Prezident Trump hovoril o bilaterálnych obchodných vzťahoch, nie o tom, že nechá Čínu kradnúť vojenské technológie USA,“ povedal.
Wang He, odborník na vzťahy medzi USA a Čínou a prispievateľ do Epoch Times, dodal, že zoznamy Pentagónu narúšajú úsilie Pekingu prezentovať nedávne vzájomné diplomatické návštevy oboch prezidentov ako dôkaz trvalej stability.
„Pre Si Ťin-pchingovu diplomatickú prestíž to môže byť ťažká rana, pretože sa to bude vnímať ako znamenie, že Spojené štáty neberú vážne diplomatickú dynamiku, ktorú sa usiloval vytvoriť,“ povedal.
Americký prezident Donald Trump gestom zdraví čínskeho ministra zahraničných vecí Wang I pred nástupom do lietadla Air Force One na medzinárodnom letisku v Pekingu, 15. mája 2026 (Foto: Alex Wong/Getty Images)
Peking reaguje obchodnými obmedzeniami
Čínske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Washington z rozširovania definície národnej bezpečnosti s cieľom obmedzovať čínske spoločnosti a vyzvalo Spojené štáty, aby toto označenie zrušili. Krátko nato Peking pristúpil k odvetným obchodným obmedzeniam.
Čínske ministerstvo obchodu zaradilo na svoj zoznam kontroly vývozu desať amerických priemyselných dodávateľov – medzi nimi ťažiarov vzácnych zemín MP Materials Corp. a USA Rare Earth, ako aj výrobcov dronov Teal Drones a Jaia Robotics –, čím im zakázalo vyvážať z Číny akékoľvek položky dvojakého použitia.
V samostatnom vyhlásení čínske ministerstvo financií vylúčilo aj 46 amerických firiem, prevažne dodávateľov obrannej techniky, z účasti na vládnych obstarávaniach.
Niektorí analytici poznamenali, že odvetné opatrenia Pekingu sa zdajú prevažne symbolické a nepredstavujú zásadnú eskaláciu, keďže väčšina zasiahnutých firiem má v Číne len minimálne alebo nijaké významnejšie obchodné aktivity.
Kontajnerový terminál v prístave Čching-tao v Číne, 12. apríla 2026 (Foto: Getty Images)
Epicentrom rivality sa namiesto ciel stali technológie
Clá a obchodný deficit tvorili podstatnú časť diskusií medzi predstaviteľmi USA a Číny počas prvého Trumpovho funkčného obdobia. Tieto otázky zostávajú dôležité, ale súťaž sa teraz rozširuje na polovodiče, umelú inteligenciu, biotechnológie, kvantovú výpočtovú techniku, elektromobily, investície a bezpečnosť dodávateľských reťazcov.
Zoznam Pentagónu je len jednou časťou širšieho rámca. Ministerstvo obchodu zaviedlo kontroly vývozu pokročilých technológií, ministerstvo financií obmedzilo niektoré americké investície a Kongres prijal pravidlá obstarávania a dodávateľských reťazcov zamerané na zníženie závislosti od čínskych firiem v citlivých odvetviach.
Tento posun stavia americké spoločnosti pred náročné rozhodnutia. Ekonomiky USA a Číny zostávajú úzko prepojené a mnohé podniky sa spoliehajú na čínskych dodávateľov, zákazníkov, laboratóriá alebo výrobné prevádzky. Zároveň však rastú regulačné riziká spojené s týmito vzťahmi.
Spracovávaná kremíková doska počas výstavy polovodičov SEMICON China v Šanghaji, 25. marca 2026 (Foto: Jade Gao/AFP via Getty Images)
Trvalá súčasť vzťahov medzi USA a Čínou
Zoznamy Pentagónu vzťahy medzi USA a Čínou pravdepodobne nezmenia.
„Tvrdý postoj voči Číne je paradoxne presne to, čo sa vyžaduje na zlepšenie bilaterálnych vzťahov, pretože Peking rešpektuje iba silu,“ povedal Corr pre Epoch Times.
Obchodné väzby pretrvajú aj vtedy, keď obe vlády zavedú prísnejšie kontroly v oblasti citlivých technológií.
„Čínsko-americké vzťahy predstavujú niečo viac než len napätie spojené s bezpečnosťou,“ povedal Schuster. „Naše ekonomiky sú prepojené, rovnako tak aj naše vedecké a akademické komunity. Čaká nás obdobie treníc a napätia, nie však bezprostredná hrozba ozbrojeného konfliktu.“
Trumpova administratíva sa tak môže usilovať o obchodné dohody a stabilnejšiu komunikáciu so Si Ťin-pchingom, zatiaľ čo Spojené štáty sa naďalej pripravujú na dlhodobú strategickú rivalitu s Čínou.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
