Svet » EÚ

Rastúce ceny pohonných hmôt – EÚ zvažuje opatrenia, niektoré členské štáty už konajú

Zatiaľ čo ministri energetiky krajín EÚ v pondelok (16. 3.) v Bruseli diskutovali o tom, ako reagovať na rastúce ceny palív v dôsledku problémov v Hormuzskom prielive, niektoré členské štáty už prijímajú opatrenia alebo ich zvažujú.

Maďarsko zaviedlo od 10. marca cenový strop na benzín aj naftu. K rovnakému opatreniu pristúpilo aj v roku 2022, keď ceny vyleteli nahor kvôli konfliktu na Ukrajine. Tentoraz sa však miestna vláda poučila z predchádzajúceho vývoja, keď si lacnejšie palivá chodili kupovať aj vodiči zo susedných štátov, a lacnejšie palivá sprístupnila len pre vozidlá s maďarskou poznávacou značkou.

Orbánova vláda stanovila maximálnu cenu benzínu na 595 forintov za liter a nafty na 615 forintov. V prepočte to predstavuje približne 1,53 až 1,58 eura za liter. V ten istý deň začal platiť cenový strop aj v Chorvátsku, kde budú ľudia až do 23. marca platiť za benzín maximálne 1,50 eura a za naftu 1,55 eura.

V Poľsku sieť čerpacích staníc Orlen minulý týždeň oznámila, že znižuje marže na naftu takmer na nulu. Používatelia jej aplikácie môžu navyše do 3. mája natankovať 50 litrov paliva o 0,35 zlotého (8 centov) lacnejšie. S podobnou ponukou prišla aj spoločnosť BP.

Česká vláda sleduje situáciu na čerpacích staniciach, aby zabránila špekuláciám. O znížení spotrebnej dane, ako to navrhuje ODS, však zatiaľ neuvažuje.

Podľa agentúry Bloomberg môžu nemecké čerpacie stanice meniť ceny len raz denne, v Rakúsku trikrát týždenne a v Slovinsku raz za 14 dní.

Grécko stanovilo na ďalšie tri mesiace maximálnu výšku marže pre predajcov pohonných hmôt, v Rakúsku zvažujú zníženie daní z pohonných hmôt.

Slovenská vláda vývoj zatiaľ sleduje a opozícia už vyzvala na zníženie spotrebnej dane z pohonných hmôt.

Taliansko ani Španielsko zatiaľ tiež neprišli so žiadnymi opatreniami – prebieha štátny monitoring cien na čerpacích staniciach, zatiaľ čo vlády zvažujú ďalšie kroky.

Úradníci Európskej komisie podľa agentúry Reuters už pripravujú núdzové plány s cieľom zmierniť dopady prudkého rastu cien ropy a plynu vyvolaného vojnou v Iráne. Tieto plány majú byť predstavené ministrom členských štátov zodpovedným za energetiku.

Nemenované zdroje informovali agentúru Reuters, že Komisia zvažuje možnosť štátnej podpory pre priemyselné odvetvia, zníženie národných daní a využitie pripravovanej revízie trhu EÚ s emisnými povolenkami na uvoľnenie väčšieho množstva povoleniek, aby došlo k poklesu cien. To by pomohlo najmä plynovým elektrárňam. Pohonných hmôt by sa to nedotklo, keďže emisné povolenky pre dopravu (ETS2) majú nadobudnúť platnosť až v roku 2028.

Akékoľvek opatrenia však budú dobrovoľné a o ich zavedení budú rozhodovať vlády jednotlivých krajín podľa svojich vlastných finančných možností a priorít.

K výzvam na zrušenie alebo prepracovanie systému emisných kvót ETS sa minulý týždeň v Štrasburgu vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Bez tohto systému by bola EÚ ešte zraniteľnejšia a závislejšia. Únia systém emisných kvót potrebuje, je však potrebné ho modernizovať,“ uviedla podľa ČTK.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK