Streda 13. mája, 2026
Nemecký pracovník leje roztavené železo do formy v zlievárni Siempelkamp Giesserei v nemeckom Krefelde, 21. apríla 2022 (Sascha Schuermann/Getty Images)
, »

EÚ zvažuje pravidlá bezplatného prideľovania emisných povoleniek ťažkému priemyslu do roku 2030

Európska únia sa chystá aktualizovať pravidlá, ktoré určujú, koľko bezplatných emisných povolení budú ťažké priemyselné odvetvia dostávať do roku 2030. Brusel sa tým snaží udržať svoju kľúčovú klimatickú iniciatívu v chode v čase rastúceho tlaku na konkurencieschopnosť priemyslu.

Európska komisia 11. mája oznámila, že začala konzultácie o aktualizovaných referenčných hodnotách pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS 1) na obdobie rokov 2026 až 2030.

Podľa návrhu bude priemysel v priemere naďalej dostávať bezplatné emisné povolenky pokrývajúce približne 75 % emisií.

To znamená, že ak továreň vyprodukuje 100 metrických ton emisií, priemysel by podľa návrhu naďalej získaval bezplatné povolenky pokrývajúce približne 75 ton. Spoločnosť by potom musela nakúpiť povolenky na zostávajúcich 25 ton, pokiaľ by emisie neznížila.

„Tým sa zaistí, že systém EU ETS bude aj naďalej podporovať dekarbonizáciu, konkurencieschopnosť a čisté investície,“ vyhlásil európsky komisár pre klímu, nulové emisie a čistý rast Wopke Hoekstra.

Európska komisia uviedla, že opatrenia zároveň pomôžu posilniť stabilitu a predvídateľnosť európskeho trhu s uhlíkom. Revízia systému EU ETS je naplánovaná na júl.

Tento plán čelí politickému tlaku zo strany vlád a priemyselných odvetví, ktoré sa obávajú zatvárania podnikov kvôli vysokým nákladom a strate konkurencieschopnosti v dôsledku nákupu povoleniek.

Podľa správy spoločnosti S&P Global z 11. marca sa zmeny začali zvažovať v čase, keď sa európsky trh s uhlíkovými emisiami dostal pod politický tlak. „Vzhľadom na rastúce obavy o konkurencieschopnosť európskeho priemyslu mnohé vlády presadzujú reformy s cieľom zlepšiť predvídateľnosť cien,“ konštatuje správa.

Desať krajín EÚ sa v marci postavilo proti systému ETS a vyzvalo Brusel na jeho prehodnoteniu. Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko podpísali 18. marca list požadujúci zmeny systému.

Autori listu píšu, že „Európa stojí na kritickej križovatke“. „Nedávny geopolitický vývoj opäť poukazuje na krehkosť dnešných ekonomických ekosystémov a náročné prostredie, v ktorom podniky pôsobia,“ uvádza sa v liste. Krajiny uviedli, že zmenu klímy „je nutné rozhodne riešiť“, zároveň však varovali, že Európa uspeje v zelenej transformácii len vtedy, ak jej priemyselná základňa zostane silná. Zároveň upozorňujú, že od prijatia Zelenej dohody sa svet výrazne zmenil.

„Ceny energií prudko vzrástli, inflácia ešte viac zvýšila náklady na investície potrebné na transformáciu a súčasné riešenia dekarbonizácie zatiaľ nie sú dostatočne rozvinuté na ekonomicky udržateľné fungovanie odvetví, v ktorých je znižovanie emisií obzvlášť náročné,“ napísali autori listu.

Podľa signatárskych krajín je trajektória systému ETS do roku 2034 „príliš strmá a prehnane ambiciózna“. Varujú, že súčasný rámec sa stal „existenčným rizikom pre mnohé európske strategické priemyselné odvetvia“.

Lobistické skupiny zastupujúce záujmy veterného, solárneho a vodíkového energetického sektora už skôr kritizovali snahy o zmiernenie pravidiel ETS. V spoločnom vyhlásení zo 4. marca zdôraznili, že ETS zohral kľúčovú úlohu pri presadzovaní prechodu Európy na čistú energiu a zároveň znižoval závislosť od dovozu fosílnych palív.

Varujú, že oslabenie systému EÚ ETS alebo zavádzanie krátkodobých korekčných opatrení povedie k zvýšeniu nákladov na kapitál a oddiali konečné investičné rozhodnutia v prípade projektov čistej energie. „Takáto nestabilita by podkopala financovateľnosť projektov čistej energie a dekarbonizáciu priemyslu,“ dodávajú skupiny.

Predstavitelia EÚ presadzujú prístup založený predovšetkým na obnoviteľných zdrojoch energie ako súčasť cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Ide o jeden z hlavných cieľov Zelenej dohody predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Prevádzkovateľom, ktorí nepokryjú svoje emisie, hrozí pokuta 100 eur za každú metrickú tonu nadlimitných emisií.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj