Svet » EÚ

V Nemecku je prebytok mlieka. Niektorí farmári požadujú podporu od štátu

V dôsledku prebytku mlieka klesla jeho výkupná cena na veľmi nízku úroveň. Nemeckí mliekari požadujú podporu od ministra poľnohospodárstva Aloisa Rainera. Mnohí považujú dohodu s Mercosurom za hrozbu pre nemecký mliekarenský priemysel.

Mliekari v Nemecku vyzývajú ministra poľnohospodárstva Aloisa Rainera (CSU), aby podnikol kroky proti poklesu cien mlieka a zabezpečil väčšiu cenovú stabilitu. Mal by okamžite zabezpečiť zavedenie rezervy na pokrytie rizika, dohodnutej v koaličnej zmluve, uviedol Karsten Schmal, podpredseda Nemeckého farmárskeho zväzu (DBV) a prezident jeho mliekarenskej sekcie, pre denník Bild.

„Minister musí teraz konať a zaviesť účinné krízové nástroje. Pre nás farmárov je neprijateľné, aby sa naše kvalitné mlieko stalo lacnou komoditou,“ povedal Schmal.

Zdôraznil, že zavedenie daňovo oslobodenej rezervy na pokrytie rizík je nevyhnutné. „Okrem toho potrebujeme spoľahlivé prognostické modely a podporu v systémoch zabezpečenia cien. A v neposlednom rade je potrebné, aby celý reťazec prispel k stabilnému domácemu zásobovaniu zodpovedným stanovovaním cien. Naše mliekarenské podniky sa v dôsledku súčasného vývoja cien dostávajú pod rastúci ekonomický tlak.“

Rezerva na pokrytie rizík je daňový nástroj, ktorý má poľnohospodárskym a lesníckym podnikom umožniť odkladať si v dobrých rokoch peniaze bez zdanenia. Tieto financie by pomohli finančne zmierniť následky zlých rokov, spôsobených napríklad neúrodou, poklesom cien alebo chorobami zvierat. V koaličnej dohode medzi CDU/CSU a SPD sa vláda zaviazala vytvoriť a rozvíjať túto rezervu spolu s „ďalšími stimulmi na zvýšenie konkurencieschopnosti“. Zároveň sa prihlásila k vysokým štandardom nemeckého poľnohospodárstva.

Ceny mlieka padajú

Ceny mlieka za posledných dvanásť mesiacov výrazne klesli, hoci regionálne rozdiely pretrvávajú. V severnom Nemecku ceny mlieka v januári v porovnaní s koncom roka 2025 naďalej klesali. Mnohé mliekarne platili farmárom menej ako 38 centov za kilogram mlieka, niektoré dokonca len okolo 33 centov. Cena tak klesla o 3 až 5 centov v porovnaní s decembrom.

Zároveň bolo množstvo dodaného mlieka v januári a začiatkom februára omnoho vyššie ako pred rokom, čo prebytok na trhu ešte prehĺbilo. Podobný trend badať aj v južnom a východnom Nemecku, hoci tam producenti mlieka dostávajú za svoje produkty o niečo vyššie ceny.

Prebytok ponuky je hlavnou príčinou pokračujúceho poklesu cien aj vo februári. Podľa prehľadu o trhu, ktorý vydal Mliekarenský priemyselný zväz, je objem dodávok mlieka stále o viac ako 6 % vyšší než v minulom roku. Preto aj v nasledujúcich týždňoch sa dá očakávať vysoká vyťaženosť mliekarní.

Prekonali sme najhoršie?

Stabilizáciu očakáva aj Agrar heute. V februári sa cena surového mlieka prvýkrát od júla 2025 opäť zvýšila. Tento ukazovateľ udáva, koľko môže mliekareň teoreticky zarobiť spracovaním surového mlieka, ak z neho vyrába najdôležitejšie štandardné produkty, ako je maslo a sušené odstredené mlieko. Slúži ako orientačný ukazovateľ vývoja cien na trhu s mliekom. Ukazovateľ ceny surového mlieka každý mesiac zverejňuje Kielsky potravinársky inštitút.

Detlef Latka, predseda Mliekarenského priemyselného zväzu, je presvedčený, že čoskoro dôjde k zlepšeniu. Najhoršie obdobie by sa mohlo prekonať vo februári alebo marci. Napriek tomu sa vyššie ceny mlieka očakávajú až v polovici roka.

Plusy a mínusy dohody s Mercosurom

Podľa Latku je kontroverzná obchodná dohoda s Mercosurom istou príležitosťou. Z pohľadu mliekarenského priemyslu by mohla otvoriť nové trhy. „Južná Amerika je veľkým odbytiskom syra a priemyselne spracovaných výrobkov,“ uviedol. Aj Latkov zástupca Hans Holtorf sa na dohodu pozerá s optimizmom. „Vzhľadom na colné riziká, ktorými hrozia USA a Čína, je trh, ktorý otvára dohoda s Mercosurom, dôležitý,“ domnieva sa.

Ako bude obchod s mliekom v rámci dohody regulovaný, vysvetlila nemecká vláda na konci roka 2025 v reakcii na malú interpeláciu frakcie AfD v Spolkovom sneme.

Spolková vláda Nemecka poukazuje na to, že dohoda medzi EÚ a Mercosurom stanovuje vzájomné colné kvóty pre poľnohospodárske výrobky, ako je syr (30 000 ton), sušené mlieko (10 000 ton) a dojčenská výživa (5 000 ton). Príslušné colné poplatky by sa mali v priebehu desiatich rokov postupne znižovať. Dohoda otvára pred nemeckým mliekarenským priemyslom nové exportné príležitosti, a tým aj vyššiu pridanú hodnotu. Súčasné obmedzenia v podobe kvót chránia trh pred deformujúcimi dovozmi.

Okrem toho je v zmluve zakotvená bilaterálna ochranná doložka umožňujúca prijímať rýchle protiopatrenia v prípade neočakávaných a významných narušení trhu.

Z pohľadu lipskej poradenskej firmy IAK Agrar Consulting však voľný obchod neprináša len nové príležitosti, ale aj určité riziká, ktoré treba zohľadniť. Kvalitné nemecké mliečne výrobky, najmä syr, patria medzi najdôležitejšie exportné položky. Vysoké štandardy predstavujú dôležitú výhodu na medzinárodných trhoch.

V krajinách Mercosuru žije približne 270 miliónov ľudí. Po produktoch, ktoré sú v týchto krajinách menej dostupné, ako sú napríklad rôzne druhy syra, by tam mohol byť väčší dopyt. Šlo by o „atraktívne zaplnenie medzery na trhu“ v krajinách produkujúcich prevažne základné potraviny. Odstránenie ciel by navyše umožnilo ponúkať nemecké produkty za výhodné ceny.

Európski poľnohospodári dohodu kritizujú

Zároveň však nesmieme prehliadať riziká, ktoré sa týkajú celého poľnohospodárstva. Mnohé podniky sa obávajú, že oveľa nižšie výrobné náklady v krajinách Mercosuru by mohli viesť k citeľnému tlaku na ceny. Hoci dohoda obsahuje ochranné mechanizmy, nie je jasné, ako rýchlo a účinne by v prípade potreby tieto mechanizmy fungovali. Ďalšou otázkou je, či budú environmentálne a sociálne normy v partnerských krajinách skutočne dodržiavané. To je aspekt, ktorý si vyžaduje prísnu kontrolu.

Úspech dohody bude do veľkej miery závisieť od toho, či EÚ bude dôsledne presadzovať svoje vysoké štandardy a či budú ochranné nástroje účinkovať v praxi.

Medzi kritikov Mercosuru patrí aj Spolkový zväz nemeckých chovateľov dobytka. Na demonštrácii pred ministerstvom poľnohospodárstva Bádenska-Württemberska 12. januára 2026 požadoval zastavenie dohody o voľnom obchode. Tá by totiž ešte viac zvýšila konkurenčný tlak.

Európska mliekarenská rada (EMB, European Milk Board), celoeurópsky zväz zastrešujúci organizácie chovateľov dobytka, ktorý sa zasadzuje za spravodlivé a náklady pokrývajúce výrobné ceny a udržateľnú produkciu mlieka, jednoznačne odmieta dohodu s krajinami Mercosuru. Organizácia, založená v roku 2006, zastupuje 21 združení zo 16 krajín s približne 100 000 poľnohospodármi, označila túto dohodu za „frontálny útok na európske poľnohospodárstvo“. Za „problematickú“ označila skutočnosť, že v januári minulého roka väčšina európskych štátov hlasovala za dohodu s Mercosurom. Snaha konkurovať dovozom, ktoré nedosahujú európske štandardy, bude podľa nej jednotlivé podniky ruinovať.

Žiadny exportný boom sa neočakáva

Vo vyhlásení uverejnenom začiatkom februára EMB upozornila na to, že poľnohospodárske produkty z Mercosuru sa už v roku 2024 na celkovom dovoze podieľali približne 43 %. Rozdielne štandardy viedli k narušeniu hospodárskej súťaže.

Sú tu aj vážne pochybnosti o účinnosti existujúcich kontrolných mechanizmov. Napriek jasným pravidlám je otázne, či sú toky tovaru dostatočne kontrolované. Platí to najmä v citlivých oblastiach, ako je chov zvierat, používanie pesticídov alebo geneticky modifikovaných organizmov. Kontrolné systémy sú príliš slabé na to, aby zachytili dovoz, ktorý nespĺňa európske normy. Táto obava sa netýka len tovarov z Mercosuru, ale aj z ďalších krajín, ako je napríklad Ukrajina.

A navyše treba kriticky posudzovať tvrdenia podporovateľov dohody, že spolupráca s Mercosurom európskym farmárom prinesie nové exportné príležitosti. Skúsenosti z krajín silne orientovaných na vývoz, ako je Írsko, totiž vykresľujú odlišný obraz. Exportný boom sa nedostavil, zatiaľ čo ďalšie dovozy na už aj tak citlivé trhy prehĺbili nadprodukciu a vytvorili tlak na ceny. Mnohé podniky tak pocítili skôr bremeno než akúkoľvek úľavu.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK