Pondelok 20. mája, 2024
Jan Dlouhý z rodinnej agrofarmy Holedeč (vľavo) so svojimi kolegami. Praha, 19. februára 2024. (Juraj Skovajsa / Epoch Times)

Protestujúci českí poľnohospodári: Obávame sa byrokracie a ideologických nezmyslov (rozhovory v článku)

Počas dnešného dopoludnia sa po pražskej magistrále od úrovne ministerstva poľnohospodárstva valili stovky traktorov v oboch prúdoch. Českí poľnohospodári sem prišli vyjadriť svoju nespokojnosť s politikou EÚ, ktorej dôsledky pociťujú na vlastnej koži.

Niektorí z nich sú pripravení zostať v Prahe až do štvrtka, ak to bude potrebné. Zdá sa, že minister Marek Výborný sa protestujúcich snaží vypočuť, hoci podľa neho majú samotní organizátori politické ciele. Krátko pred poludním povedal na platforme X:

„Mám pochopenie pre problémy, ktorým poľnohospodári čelia. Aj mňa trápi nadmerná byrokracia, preto chcem, aby ju EK (Európska komisia) výrazne obmedzila. Pravidlá pre poľnohospodárov musia byť realistické a nesmú ich zahlcovať zbytočnými povinnosťami. Rád prijmem od poľnohospodárov konkrétne návrhy na zmeny, ktoré by sa dali urobiť.“

Naopak, protest, za ktorým nestojí žiadna poľnohospodárska organizácia, niektoré médiá a politici vrátane premiéra Fialu degradovali a vytýkajú mu, že jeho organizátori sú proruskí. 

Ako to vidia samotní demonštrujúci poľnohospodári?

„To nám práve vadí. Je to jeden z tých argumentov, ktorý je jednoducho nesprávny,“ reaguje na obvinenie z proruského vplyvu Jan Dlouhý z rodinnej agrofarmy Holedeč. „Samozrejme, keď robíte demonštráciu, nemôžete kontrolovať, akí ľudia tam prídu, a možno niektorí z nich sú proruskí. Ale myslím si, že väčšina z nich je slušná a zaujíma sa o poľnohospodárstvo.“

„Preto sme tu… záleží nám na nás, na českých poľnohospodároch, pretože sa nám siaha na naše živobytie. Nevieme, čo máme robiť. A dnes, keď som počúval pána ministra, tak ho neustále okrikovali, čo mi vadilo, ale… podľa mňa z jeho výkladu sa mi zdalo, že ani on nevie, čo má robiť,“ dodal farmár.

O európskej politike hovorí: „Situácia v Európe nie je rovnaká. A podľa môjho názoru… spoločná poľnohospodárska politika je utópia. Nemôže fungovať, ak sa nad tým zamyslíte, pretože každá krajina má iný agrárny sektor, má iné klimatické podmienky. Napríklad priemerná veľkosť českej farmy je 130 hektárov a v Nemecku máte 30 hektárov, takže tí roľníci v Nemecku chcú niečo iné.“

„Ale všetci sa zhodneme – a preto štrajkujú aj poľnohospodári v Nemecku a vo Francúzsku… že tá byrokracia je už neúnosná,“ poukázal Jan Dlouhý na jeden z dôvodov štrajku a vyjadril sa aj k neefektívnemu dotačnému systému.

Ďalším problémom je lacnejšie obilie z Ukrajiny.

„Najviac ma teraz znepokojuje dovoz lacného obilia k nám, pretože naše príjmy z komodít rýchlo klesajú. A my naozaj nevieme, čo máme robiť,“ hovorí farmár. „Keby malo ministerstvo akčný plán a povedalo, čo majú českí poľnohospodári robiť, čo majú pestovať, či sa majú len starať o krajinu alebo chovať dobytok, bolo by to jednoduchšie. Ale oni vlastne nevedia, aký by mal byť záujem [zameranie] českého poľnohospodárstva.“

„Musíme tiež vedieť, čo chce český občan. Chcú kvalitné české domáce potraviny, alebo chcú len dovoz?“ Pýta sa Dlouhý a dodáva ich práci a prístupu ďalší rozmer. Ja k tomu takto pristupujem už 20 rokov a snažím sa to naučiť aj svoje deti. Pôda je len základný výrobný prostriedok a v poľnohospodárstve strácame mladých ľudí… Nikto to nechce robiť, je to najhoršie platená práca. Pracuje sa v lete – keď máte vlastne prázdniny, máte úrodu. Nemáte prestávku. Keď máte zvieratá a ste na tej farme, musíte ich stále dennodenne kŕmiť.“

Ďalej vysvetlil, že ak by mali poľnohospodári jasnejšiu víziu, mohli by napríklad zvýšiť počet hovädzieho dobytka, aby spásal prebytočné obilie. „A to hovädzie mäso by sme mohli vyvážať… Ale Európa nám neustále kecá do toho, že je to stále metán a kravy prdia, a to je ideologický nezmysel. To je to, čo trápi týchto poľnohospodárov.“

Kamil Karban ml., ktorý so svojím otcom vedie farmu v Lheniciach pri Tepliciach, kde na 350 hektároch chovajú plemenný dobytok Charolais, vyjadril ľútosť nad pokrivenou interpretáciou stavu poľnohospodárstva a protestujúcich zo strany niektorých médií.

Kamil Karban mladší, chovateľ dobytka plemena Charolais na predvádzacej akcii v Prahe 19. februára 2024. (Juraj Skovajsa / Epoch Times)

„Na tom všetkom mi vadí, že nikto nehovorí pravdu. Či už v rozhlase alebo v televízii, alebo ako o tom hovoria… že poľnohospodári jazdia na nových strojoch za X miliónov… Áno, jazdíme na nových strojoch. Prečo je to tak? Každý si kupuje nové auto, lebo chce, ale my si ho kupujeme kvôli práci,“ hovorí mladý muž. A dodáva: „My tu za niečo protestujeme a stále sa to obracia proti nám. Všetci nám nadávajú, že berieme dotácie… ale dotácie kompenzujú ceny. Nemôžeme si ani povedať, za akú cenu to chceme predávať.“

Čo sa týka vplyvu Zelenej dohody, farmár z obce Lhenice hovorí: „Platiť nejaké peniaze za to, že kravy vyprodukujú nejaký metán… Čo je to za nezmysel? Zdá sa mi, že EÚ sa snaží urobiť niečo, čo nie je reálne.“ Nesúhlasne poukázal aj na myšlienku úhorov a odlišné podmienky pre poľnohospodárov mimo EÚ.

Karbanovci tiež pestujú plodiny na malej časti svojej pôdy. „Nakoniec ani nemôžeme zasiať to, čo chceme. Napríklad, musím mať štyri druhy obilia, nemôžem mať len jeden alebo dva [ktoré chcem]. Ale musím ich zasiať, pretože inak by som nedostal dotáciu. Aj keď nejaké dostaneme, stále to nekompenzuje výkupné ceny.“

„Neviem, ako to robia veľké spoločnosti, ale viem, že mnohé z nich dotujú tú ornú pôdu. A my, keby sme nemali náš dobytok, mohli sme minulý rok skončiť, pretože tie výkupné ceny obilia a nákupné ceny osív, hnojív, postrekov, nafty… to je jednoducho neudržateľné. Musíte to dotovať, aj keď nechcete.“

Ako náročnú vidí aj administratívu odvetvia. Na svojej farme majú jedného človeka, ktorý pracuje na plný úväzok len na „papierovačky“.

Karel zo severných Čiech na proteste v Prahe, 19. februára 2024 (Juraj Skovajsa / Epoch Times)

Ďalší mladý muž, Karel zo severných Čiech, nie je úplne spokojný s podobou dnešnej demonštrácie: „Protest sa zmenil na niečo, čo sme my zo severu nechceli. Dohodli sme sa tu s niekoľkými ľuďmi zo severu, s ktorými sme sa dohodli, že sem prídeme.“

Vadí mu, že sa k protestom pridali ľudia, ktorí „tam vykrikovali, nechcem povedať, že vyslovene bľabotali, ale vykrikovali o ničom, napríklad o demisii vlády atď.“

„Odstúpenie vlády nie je riešením. Skôr by sa to malo nejakým spôsobom riešiť a komunikovať,“ povedal.

Na otázku, či má politika Zelenej dohody nejaký demotivačný účinok na mladých ľudí, odpovedá: „Aj mňa to čiastočne odrádza. Nechcem Zelenú dohodu vyslovene odsudzovať, ale myslím si, že sa to [regulačná politika] preháňa v nadväznosti na to, že zvyšok sveta sa tým až tak nezaoberá. A tu v Európe sa to tak preháňa, že to ľudí odrádza.“

„Neprišiel som sem ani tak kvôli Green Dealu, ale skôr kvôli byrokracii spojenej s poľnohospodárstvom a tomu, že poľnohospodárstvo sa stáva papierovaním,“ zhrňuje mladý farmár. A dodáva: „A vlastne by som chcel povedať – podobne ako môj transparent na traktore – aby nám všetkým, ktorí to môžeme ovplyvniť, nebrali chuť pracovať v poľnohospodárstve a iných odvetviach.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj