Pripravuje sa Čína na konflikt? Obnova maoistického projektu vyvoláva otázky
Analytici čínskej politiky pre denník Epoch Times uviedli, že vládnuca Čínska komunistická strana (ČKS) opätovne aktivovala projekt „tretej línie výstavby“. Vznikol v období studenej vojny ako súčasť príprav na možný konflikt so Spojenými štátmi. Deje sa tak v čase, keď medzinárodné médiá prinášajú správy o odhalených tajných zariadeniach na výrobu jadrových zbraní v jednom z okresov na juhozápade Číny.
Podľa nedávnej investigatívnej reportáže televízie CNN analýza satelitných snímok – potvrdená správami čínskych dedinčanov adresovanými miestnym úradom aj vládnymi dokumentmi – odhalila, že niektoré dediny v provincii S’-čchuan boli za posledné tri roky zbúrané. Na ich mieste dnes stoja novovybudované zariadenia na výrobu jadrových zbraní a úplne nová cestná sieť prepájajúca viacero jadrových základní. Správa naznačuje, že čínska armáda výrazne rozširuje jadrovú infraštruktúru v okrese C’-tchung (Zitong) v provincii S’-čchuan.
Projekt „tretej línie výstavby“ bol vojenskou stratégiou Čínskej komunistickej strany počas studenej vojny. V roku 1964 ho inicioval jej vtedajší líder Mao Ce-tung. Projekt mal pripraviť krajinu na možné vonkajšie útoky a presunúť priemysel do odľahlých horských oblastí západnej Číny.
Iniciatíva rozdelila krajinu na tri zóny: prvú líniu tvorili pobrežné oblasti, druhú líniu centrálne vnútrozemie a tretiu líniu hlboké vnútrozemie juhozápadu a severozápadu. Čínska komunistická strana sa chcela chrániť pred možnými útokmi Spojených štátov alebo Sovietskeho zväzu, preto vyslala desiatky miliónov ľudí, aby v odľahlých horských oblastiach budovali obranný priemysel, infraštruktúru a strategické vojenské továrne.
Po smrti Maa Ce-tunga v roku 1976 a s postupným zlepšovaním vzťahov so Spojenými štátmi sa projekt „tretej línie výstavby“ v roku 1980 ukončil. Režim začal uplatňovať politiku „reforiem a otvárania sa svetu“ a sústredil sa na hospodársky a priemyselný rozvoj pobrežných oblastí na východe a juhovýchode krajiny.
V posledných rokoch sa však líder Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching odklonil od politiky „skrývaj svoju silu a čakaj na príležitosť“, ktorá bola typická pre 90. roky a začiatok 21. storočia. V zahraničnej politike zaujal asertívnejší prístup, v dôsledku čoho sa dnes čínsky režim dostáva čoraz častejšie do rozporu s medzinárodným spoločenstvom.
Čínsky režim zároveň opakovane pripomína nevyhnutnosť pripravenosti na vojenský konflikt, najmä v súvislosti so svojím deklarovaným cieľom prevziať kontrolu nad Taiwanom. Súbežne s tým prijíma päťročné plány, v ktorých niektorí analytici vidia znaky orientácie na vojnovú ekonomiku.
V roku 2024 predstavila Čínska komunistická strana „Stratégiu rozvoja západu“. Štátna rada pritom oznámila, že plánuje „usmerňovať kapitálovo, technologicky aj pracovne náročné podniky k presunu z východných regiónov do stredných a západných oblastí“, teda do vnútrozemia krajiny. Čínske médiá zároveň uviedli, že približne 1 500 tovární z provincie Kuang-tung sa má presťahovať do západných provincií, napríklad do S’-čchuanu.
ČKS znovu aktivovala strategický plán rozvoja západných regiónov, aby splnila tri ciele, povedal pre čínske vydanie denníka Epoch Times Su Tzu-jün, výskumník a riaditeľ oddelenia obrannej stratégie a zdrojov na taiwanskom Ústave pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
„Po prvé, snaží sa posilniť odolnosť režimu voči ekonomickým sankciám Západu… Po druhé, ak by juhovýchodné pobrežné oblasti zasiahli protiútoky, západné vnútrozemie by slúžilo ako vnútorná priemyselná základňa… Po tretie, snaží sa vzdorovať colnej vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa,“ uviedol Su.
„Ak sa podarí realizovať plán rozvoja západných regiónov, Čína by mohla prostredníctvom pozemnej dopravy po železničnej trase Čína – Európa posilniť obchodné a ekonomické väzby s Európou. Tým by kompenzovala vplyv amerických ciel,“ vysvetľuje.
Su upozorňuje na to, že Si Ťin-pching sa nevzdá cieľa anektovať Taiwan. „Ak čínsky režim napadne Taiwan, dostane sa do konfliktu s Japonskom alebo bude pokračovať v expanzii v Juhočínskom mori, Západ nevyhnutne siahne po ekonomických sankciách. Vojnová ekonomika Číny je však pripravená odolávať im,“ poznamenáva Su.
Jadrové zbrane ČKS
Podľa marcovej správy Ústavu pre štúdium čínskych leteckých a vesmírnych síl pri Air University prepravujú raketové sily Čínskej komunistickej strany viaceré jadrové hlavice z centrálneho skladu, ukrytého hlboko v pohorí Čchin-ling v provincii Šen-si na severozápade Číny do regionálnych operačných základní raketových síl a následne k jednotlivým raketovým brigádam a práporom.
Čínska komunistická strana sa pripravuje na totálnu vojnu proti Spojeným štátom, uviedol pre Epoch Times čínsky právnik žijúci v exile v Austrálii Jüan Chung-ping, ktorý má informátorov vo vyšších kruhoch strany.
„Jadrový arzenál čínskeho komunistického režimu predstavuje strategické ťažisko a konečný pilier jeho vojenskej pripravenosti,“ dodal Jüan.
Od zasvätených zdrojov v Čínskej komunistickej strane získal informáciu, podľa ktorej čínsky jadrový arzenál v súčasnosti predstavuje takmer 3 000 hlavíc. Denník Epoch Times však túto informáciu nedokáže nezávisle overiť. Podľa správy Pentagónu z roku 2025 Čínska ľudová oslobodenecká armáda smeruje k tomu, aby do roku 2030 disponovala približne 1 000 operačnými jadrovými hlavicami, a to na základe dostupných údajov o zásobách štiepnych materiálov v Číne (súčasný oficiálny odhad je 600 jadrových hlavíc).
Vnútorné spory
Podľa analytikov však ČKS v súčasnosti vykonáva čistky medzi vysokopostavenými vojenskými predstaviteľmi a odborníkmi v obrannom priemysle. Spôsobili to vnútorné spory na najvyšších miestach, čo výrazne oslabilo bojovú pripravenosť a schopnosti armády.
Od roku 2024 bolo z funkcií odvolaných a zároveň vylúčených desať odborníkov z obranného priemyslu, ktorí boli členmi Čínskej akadémie vied.
Patria medzi nich raketový expert Siao Lung-sü z Výskumného ústavu raketových síl, odborník na balistické rakety Cchao Ťien-kuo, Ťin Tung-chan (bývalý riaditeľ a hlavný inžinier 711. výskumného ústavu v rámci spoločnosti China Shipbuilding Industry Corp.), hlavný inžinier spoločnosti China National Nuclear Corp. Luo Čchi, prezident Čínskej akadémie inžinierskej fyziky Liou Cchang-li, radarový expert Wu Man-čching, odborník na navádzanie a riadenie rakiet Wej I-iin a expert na inžinierstvo jadrových zbraní Čao Siang-keng.
Jüan tvrdí, že podľa informácií z pekinských oficiálnych kruhov je dôvodom ich odvolania skutočnosť, že „sa vedci z vojensko-priemyselného sektora ČKS spolčili, aby oklamali Si Ťin-pchinga“.
„Prostredníctvom rôznych podvodných schém zneužívali prostriedky určené na výskum. Preto ich ‚najmodernejším zbraniam‘ úplne chýbajú reálne bojové schopnosti,“ uviedol Jüan.
Podľa jeho slov tohtoročné vojenské operácie Spojených štátov vo Venezuele a Iráne ukázali, že čínske zbrane sú v porovnaní s americkou technikou úplne neúčinné.
Su dodal, že hoci čínske zbraňové systémy v posledných rokoch zaznamenali určitý pokrok, „stále vykazujú viaceré nedostatky a nedokážu sa vyrovnať technologickému náskoku, ktorý si Spojené štáty vybudovali za posledných 60 rokov“.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.