Svet » Čína

Pripravuje sa Čína na konflikt? Obnova maoistického projektu vyvoláva otázky

Analytici zameraní na Čínu pre denník Epoch Times uviedli, že vládnuca Čínska komunistická strana (ČKS) opätovne aktivovala projekt „tretej línie výstavby“ z obdobia studenej vojny ako súčasť príprav na možný konflikt so Spojenými štátmi. Deje sa tak v čase, keď medzinárodné médiá prinášajú správy o odhalených tajných zariadeniach na výrobu jadrových zbraní v jednom z okresov na juhozápade Číny.

Podľa nedávnej investigatívnej reportáže televízie CNN analýza satelitných snímok – potvrdená listami čínskych dedinčanov adresovanými miestnym úradom aj vládnymi dokumentmi – odhalila, že niektoré dediny v provincii S’-čchuan boli za posledné tri roky zbúrané. Na ich mieste dnes stoja novovybudované zariadenia na výrobu jadrových zbraní a úplne nová cestná sieť prepájajúca viacero jadrových základní. Správa naznačuje, že čínska armáda tak výrazne rozširuje svoju jadrovú infraštruktúru v okolí okresu C’-tchung (Zitong) v provincii S’-čchuan.

Projekt „tretej línie výstavby“ bol vojenskou stratégiou Čínskej komunistickej strany počas studenej vojny. V roku 1964 ho inicioval jej vtedajší líder Mao Ce-tung s cieľom pripraviť krajinu na možné vonkajšie útoky tým, že sa priemysel presúval do odľahlých horských oblastí západnej Číny.

V rámci tejto iniciatívy sa krajina rozdelila na tri zóny: „prvú líniu“ tvorili pobrežné oblasti, „druhú líniu“ centrálne vnútrozemie a „tretiu líniu“ hlboké vnútrozemie juhozápadu a severozápadu. S cieľom chrániť sa pred možnými útokmi Spojených štátov alebo Sovietskeho zväzu vyslala Čínska komunistická strana desiatky miliónov ľudí, aby presúvali alebo budovali kľúčové vojenské továrne, obranný priemysel a infraštruktúru v týchto odľahlých horských oblastiach.

Po smrti Maa Ce-tunga v roku 1976 a postupnom zlepšovaní vzťahov so Spojenými štátmi sa projekt „tretej línie výstavby“ v roku 1980 ukončil. Režim sa následne v rámci politiky „reforiem a otvárania sa svetu“ sústredil na hospodársky a priemyselný rozvoj pobrežných oblastí na východe a juhovýchode krajiny.

V posledných rokoch sa však líder Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching odklonil od politiky „skrývaj svoju silu a čakaj na svoju príležitosť“, ktorá bola typická pre 90. roky a začiatok 21. storočia. V zahraničnej politike zaujal asertívnejší prístup, v dôsledku čoho sa čínsky režim čoraz častejšie dostáva do rozporu s medzinárodným spoločenstvom.

Čínsky režim zároveň opakovane vyzýva na pripravenosť na vojenský konflikt, najmä v súvislosti so svojím deklarovaným cieľom prevziať kontrolu nad Taiwanom. Súbežne s tým prijíma päťročné plány, ktoré niektorí analytici označujú za orientované na „vojnovú ekonomiku“.

V roku 2024 predstavila Čínska komunistická strana „Stratégiu rozvoja západu“. Štátna rada pritom oznámila plány „usmerňovať kapitálovo, technologicky aj pracovne náročné podniky k presunu z východných regiónov do stredných a západných oblastí“, teda do vnútrozemia krajiny. Čínske médiá zároveň uviedli, že približne 1 500 tovární z provincie Kuang-tung sa má presťahovať do západných provincií, napríklad do S’-čchuanu.

ČKS opäť aktivovala svoj strategický plán rozvoja západných regiónov, aby splnila tri ciele, povedal pre čínske vydanie denníka Epoch Times Su Tzu-jün, výskumník a riaditeľ oddelenia obrannej stratégie a zdrojov na taiwanskom Ústave pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.

„Po prvé, snaží sa posilniť odolnosť režimu voči ekonomickým sankciám zo strany Západu… [Po druhé], ak by juhovýchodné pobrežné oblasti čelili protiútoku, západné vnútrozemie by slúžilo ako vnútorná priemyselná základňa… Po tretie, snaží čeliť colnej vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa,“ uviedol Su.

„Konkrétne, ak sa podarí realizovať plán rozvoja západných regiónov, Čína by mohla prostredníctvom pozemnej dopravy po železničnej trase Čína – Európa posilniť obchodné a ekonomické väzby s Európou a tým kompenzovať dopad amerických ciel,“ vysvetľuje.

Su upozorňuje, že Si Ťin-pching sa nevzdá cieľa anektovať Taiwan silou. „Ak čínsky režim napadne Taiwan, dostane sa do konfliktu s Japonskom alebo rozšíri svoju prítomnosť v Juhočínskom mori, Západ nevyhnutne siahne po ekonomických sankciách, čomu je jeho vojnová ekonomika pripravená odolávať,“ poznamenáva Su.

Jadrové zbrane ČKS

Podľa marcovej správy Ústavu pre štúdium čínskych leteckých a vesmírnych síl pri Univerzite amerického letectva prepravujú raketové sily Čínskej komunistickej strany viaceré jadrové hlavice „z centrálneho skladu, hlboko ukrytého v pohorí Čchin-ling v provincii Šen-si“ na severozápade Číny „do regionálnych operačných základní raketových síl a následne k jednotlivým raketovým brigádam a práporom“.

Čínska komunistická strana sa pripravuje na totálnu vojnu proti Spojeným štátom, uviedol pre Epoch Times čínsky právnik žijúci v exile v Austrálii Jüan Chung-ping, ktorý má informátorov vo vyšších kruhoch strany.

„Jadrový arzenál čínskeho komunistického režimu predstavuje strategické ťažisko a konečný pilier jeho vojenskej pripravenosti,“ dodal Jüan.

Od zasvätených zdrojov v Čínskej komunistickej strane získal informáciu, podľa ktorej čínsky jadrový arzenál v súčasnosti dosahuje takmer 3 000 hlavíc. Denník Epoch Times však túto informáciu nedokáže nezávisle overiť. Podľa správy Pentagónu pre Kongres z roku 2025 Čínska ľudová oslobodenecká armáda smeruje k tomu, aby do roku 2030 disponovala ďalšími približne 1 000 operačnými jadrovými hlavicami, a to na základe dostupných údajov o zásobách štiepnych materiálov v Číne.

Vnútorné spory

Podľa analytikov však ČKS v súčasnosti vykonáva čistky medzi vysokopostavenými vojenskými predstaviteľmi a odborníkmi v obrannom priemysle kvôli vnútorným sporom na najvyšších miestach, čo výrazne oslabilo bojovú pripravenosť a schopnosti jej armády.

Od roku 2024 bolo z funkcií odvolaných a zároveň vylúčených desať odborníkov z obranného priemyslu, ktorí boli členmi Čínskej akadémie vied.

Patria medzi nich raketový expert Siao Lung-sü z Výskumného ústavu raketových síl, odborník na balistické rakety Cchao Ťien-kuo, Ťin Tung-chan, bývalý riaditeľ a hlavný inžinier 711. výskumného ústavu v rámci spoločnosti China Shipbuilding Industry Corp., hlavný inžinier spoločnosti China National Nuclear Corp. Luo Čchi, prezident Čínskej akadémie inžinierskej fyziky Liou Cchang-li, radarový expert Wu Man-čching, odborník na navádzanie a riadenie rakiet Wej I-iin a expert na inžinierstvo jadrových zbraní Čao Siang-keng.

Jüan tvrdí, že podľa informácií, ktoré v súčasnosti kolujú v oficiálnych kruhoch v Pekingu, je dôvodom týchto čistiek skutočnosť, že „títo vedci z vojensko-priemyselného sektora ČKS sa spolčili, aby oklamali Si Ťin-pchinga“.

„Prostredníctvom rôznych podvodných schém zneužívali prostriedky určené na výskum. V dôsledku toho ich ‚najmodernejším zbraniam‘ úplne chýbajú reálne bojové schopnosti,“ uviedol Jüan.

Poznamenal, že tohtoročné vojenské operácie Spojených štátov vo Venezuele a Iráne podľa neho ukázali, že zbrane dodané Čínou sú v porovnaní s americkou vojenskou technikou úplne neúčinné.

Su dodal, že hoci čínske zbraňové systémy v posledných rokoch zaznamenali určitý pokrok, „stále vykazujú viaceré nedostatky a nedokážu sa vyrovnať technologickému náskoku, ktorý si Spojené štáty vybudovali za posledných 60 rokov“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK