Svet

Prezident bosnianskej Republiky srbskej odvolaný z funkcie po odmietnutí väzenského príkazu

Prezident bosnianskej Republiky srbskej Milorad Dodik bol odvolaný z funkcie Ústrednou volebnou komisiou Bosny a Hercegoviny po tom, ako 1. augusta odmietol príkaz, aby nastúpil na jeden rok do väzenia, pričom mu bol zakázaný výkon politickej činnosti na šesť rokov.

Vo februári mu bol udelený trest za neposlušnosť voči ústavnému súdu krajiny a vysokému predstaviteľovi krajiny Christianovi Schmidtovi. Člen komisie Suad Arnautovič uviedol, že rozhodnutie proti Dodikovi nadobudne platnosť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a že do 90 dní od uplynutia tejto lehoty budú v Republike srbskej vyhlásené predčasné voľby.

1. augusta Dodik odmietol rozhodnutie ústavného súdu a na X vyhlásil, že ide o „politické rozhodnutie“ zosnované moslimskou, resp. bosnianskou komunitou v spolupráci s Európskou úniou.

Následne napísal: „Prisahám, že budem svedomito a zodpovedne plniť svoje povinnosti, chrániť štátne tajomstvá, brániť a zastupovať záujmy ľudu a občanov Republiky srbskej a čestne dodržiavať ústavu a zákony Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej.“

Dodik opakovane vyzýval na odtrhnutie Republiky srbskej (srbskej časti Bosny a Hercegoviny) a jej pripojenie k susednému Srbsku. Rusko, ktoré je v posledných rokoch spojencom Srbska aj bosnianskych Srbov, verdikt súdu odmietlo.

Orbán kritizuje „hon na čarodejnice“

Maďarský prezident Viktor Orbán napísal 1. augusta na X: „Je čas, aby všetci rešpektovali rozhodnutie obyvateľov Republiky srbskej, ktorí si za prezidenta zvolili Milorada Dodika. V demokracii nie je miesto na legálny hon na čarodejnice.“

EÚ vydala 1. augusta vyhlásenie, v ktorom uviedla, že rozsudok musí byť rešpektovaný.

Dodikov právnik Goran Bubic povedal, že jeho tím požiada ústavný súd o pozastavenie výkonu trestu odňatia slobody a zákazu výkonu politickej funkcie do rozhodnutia o odvolaní.

Pozadie

V novembri 1995 bola v Ohiu podpísaná Daytonská dohoda, ktorá ukončila viac ako trojročnú občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine. Tá si vyžiadala 100 000 obetí a jej výsledkom bolo vytvorenie federálneho štátu moslimských Chorvátov a republiky etnických Srbov. Na základe tejto dohody bola Republike srbskej a bosniansko-chorvátskej federácii Bosny a Hercegoviny udelená široká autonómia, ale krajina má jednotnú armádu, súdnictvo a daňovú správu.

Bosna a Hercegovina má tiež rotujúce trojčlenné prezidentské kolégium zložené z Bosniakov, bosnianskych Chorvátov a bosnianskych Srbov.

Podľa Daytonskej dohody bol zriadený úrad vysokého predstaviteľa s rozsiahlymi kontrolnými právomocami a právom prijímať legislatívu a odvolávať úradníkov. Súčasný vysoký predstaviteľ Christian Schmidt je bývalý nemecký minister, ktorý sa často dostával do konfliktu s Dodikom a niektoré z Dodikových rozhodnutí v Republike srbskej vyhlásil za nezákonné.

Dodik nariadil parlamentu Republiky srbskej, aby zakázal federálneho bosnianskeho prokurátora, súd a spravodajskú službu. Ústavný súd krajiny následne dočasne pozastavil platnosť zákonov regionálneho parlamentu, ktoré ohrozovali ústavný a právny poriadok a suverenitu krajiny.

V rokoch 1945 až 1992 bola Bosna a Hercegovina súčasťou Juhoslávie, ale po vyhlásení nezávislosti Slovinska a Chorvátska nasledovala Bosna a vypukla občianska vojna, v ktorej bosnianskych Srbov podporovala juhoslovanská armáda ovládaná Srbmi.

Počas vojny boli bosnianski Srbi obvinení z „etnických čistiek“ chorvátskych a moslimských komunít, ktoré vyvrcholili masakrom v Srebrenici v Bosne a Hercegovine v júli 1995. Minulý mesiac sme si pripomenuli jeho 30. výročie.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK