Zaujímavosti » História

Prečo sa Rumunsko ako jediný člen Varšavskej zmluvy nezúčastnilo na invázii do Československa?

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili do vtedajšieho Československa armády Varšavskej zmluvy, aby potlačili to, čo označovali za kontrarevolúciu. Z pohľadu Čechov a Slovákov išlo o násilné potlačenie snáh o demokratické reformy a začiatok okupácie sovietskymi vojskami.

Členmi Varšavskej zmluvy, vojenského paktu krajín východného bloku ovládaného Moskvou, bolo v tom čase osem krajín – Albánsko, Československo, Maďarsko, Poľsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Rumunsko, Bulharsko a Sovietsky zväz. Nie všetci z bloku sa však na vojenskej intervencii zúčastnili.

Albánsko sa v roku 1961 rozkmotrilo so Sovietskym zväzom a prestalo sa potom zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy. O invázii do Československa preto ani nevedelo a 13. septembra 1968 zmluvu na protest proti vpádu ostatných členov vypovedalo.

Invázie sa nezúčastnilo ako jediné z funkčných členov Varšavského paktu ani Rumunsko. Prečo? Podľa českého historika Daniela Povolného z Ústavu pre štúdium totalitných režimov bolo Rumunsko považované za „enfant terrible“ vojenského paktu.

„Bolo súčasťou Varšavskej zmluvy, ale po prvé, odmietalo sa podieľať na niektorých veciach, a po druhé, bolo všeobecne známe, že sa na okupácii nebude chcieť zúčastniť, takže ani nebolo pozvané na rokovania,“ uviedol Povolný pre Epoch Times.

Rumuni mali v tom čase, podobne ako Juhoslávia, takpovediac „voľnejší režim“ vo vzťahoch so Sovietskym zväzom. Moskva nechala rumunského diktátora Nicolae Ceaușesca do určitej miery fungovať po svojom pod podmienkou, že nebude príliš „vystrkovat rožky“.

„Rumunsko bolo relatívne pevnou súčasťou východného sovietskeho bloku, len si mohlo dovoliť určité veci, ktoré si ostatní dovoliť nemohli,“ uviedol historik.

Dôvodom je podľa Povolného to, že Rumunsko nebolo považované ani vojensky, ani ekonomicky za strategicky dôležitú krajinu, ktorá by sa rovnala ostatným vo východnom bloku. Napriek tomu si aj Ceaușescu uvedomoval, že ak sa vzoprie Moskve, skončí ako Maďari v roku 1956 a Česi a Slováci v roku 1968. „Všetci vedeli, že ak naozaj nebudú poslúchať, Sovieti na nich vyletia,“ skonštatoval Povolný.

Ceaușescu navštívil pred vpádom Prahu

Generálny tajomník Komunistickej strany Československa Alexander Dubček navštívil Rumunsko v polovici mája 1968. Podľa Povolného tam išiel hľadať podporu proti Sovietom. Dodal, že rumunský prezident bol neskôr v auguste v Prahe a načasovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy s tým mohlo súvisieť.

„V auguste tu boli dve medzinárodné návštevy a jednou z nich bol Ceaușescu. Predpokladá sa, že invázia bola odložená, aby sa uskutočnila až po tom, ako tieto návštevy opustia územie Československa,“ uviedol Povolný. „Ale kým sa nedostaneme k materiálom z ruských archívov, je to len odôvodnený predpoklad,“ dodal.

Článok bol preložený z českej edície.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK