Prečo sa Európa sama neustále zhadzuje? Musíme si viac veriť! (Komentár)
V poslednom čase vyšlo v Česku niekoľko rozhovorov s ukrajinským filozofom Volodymyrom Jermolenkom. Vyjadroval sa v nich okrem iného aj k aktuálnej situácii na Ukrajine, ktorej dôsledky majú presah do celej Európy. Ako on sám hovorí, „toto nie je vojna len o Donbas. Je to vojna o podobu sveta v 21. storočí“.
Pre nás sú zaujímavé predovšetkým jeho postrehy z pozorovania diania v Európe. Jeho pohľady zvonku – navyše veľmi silne ovplyvnené prebiehajúcou vojnou – môžu byť pre dnešnú verejnú diskusiu nesmierne osviežujúce a inšpiratívne.
Bezmocnosť mocných
Jermolenko vníma Európsku úniu ako akúsi veľkú poisťovňu, ktorá nám v podstate poskytuje poistenie proti rizikám. Na jednej strane to filozof pochádzajúci z vojnou postihnutej krajiny oceňuje, pretože sa tým vytvára „priestor bezpečia“. Aj toto usporiadanie však naráža na svoje limity. Zároveň totiž Jermolenko druhým dychom dodáva, že všetky riziká, samozrejme, eliminovať nemožno.
Preto zdôrazňuje význam schopnosti konať a reagovať vo veľmi kritických situáciách a prispôsobiť sa. A to je v súčasnom svete, kde sa pravidlá hry menia každý deň, pochopiteľne, veľmi ťažké. Na niečo také podľa neho nie je pripravená ani Ukrajina, ani EÚ.
Odkaz na Havla
Ľudí v Česku určite zaujme, že ukrajinský filozof sa veľmi rád odvoláva na Václava Havla a jeho slávnu esej Moc bezmocných, obzvlášť na jej hlavnú myšlienku, že aj totalitný režim sa dá oslabiť zvnútra, ak si občania znovu „osvoja vlastnú subjektivitu a prestanú žiť iba pre seba„.
Podľa neho bol Havlov text pre mnohých Ukrajincov veľkou inšpiráciou, pretože ukazuje, že bezmocní v skutočnosti bezmocní nie sú. Aj ľudia, ktorí majú pocit, že sú bezmocní, majú veľa. V kontraste stojí zmýšľanie typického občana autoritárskeho štátu s mentalitou naučenej bezmocnosti.
A opak toho, čo Havel opisoval, sa podľa neho teraz deje v Európe. Nazýva to bezmocnosť mocných. Európa je síce silná, ale sama seba vníma ako slabú. To je úplný opak napríklad Ukrajiny – hoci ju možno považovať za objektívne slabšiu ako Rusko, cíti sa silnejšia, čo jej veľmi pomáha pri obrane voči silnejšiemu nepriateľovi.
Dve hrozby pre Európu
Ukrajinský filozof v tejto súvislosti spomína problém sebapoškodzovania. Často môžeme počuť, aká je Európa strašná. Našej ekonomike sa darí zle a navyše máme za sebou dedičstvo kolonializmu, otroctva či útlaku najrôznejších skupín.
Tento diskurz silne rezonuje v západoeurópskej ľavici (a, samozrejme, aj v Amerike). Schopnosť vlastnej kritiky je, samozrejme, dôležitá, ale dnes, bohužiaľ, prekročila všetky hranice. Keď sa zo sebareflexie stane sebanenávisť, máme veľký problém.
Jeho postrehy o Európskej únii môžeme chápať tak, že aktuálne čelíme dvom hrozbám zároveň. Prvá z nich nás ohrozuje zvonku. Ide napr. o hrozbu zo strany spomínaného Ruska. Zabúdať však nemôžeme ani na hrozbu zvnútra: sú ňou oikofóbne ideológie hlásajúce sebapoškodzovanie a nenávisť voči vlastnej kultúre, krajine a histórii.
Niečo také európskym krajinám i Európe škodí. Nie, rozhodne na tom nie sme horšie ako ostatní. Naopak, ekonomicky, celkovou životnou úrovňou aj v mnohých iných ohľadoch sa nám v porovnaní s prakticky celým svetom darí nesmierne dobre. A boli sme tiež schopní poučiť sa z predchádzajúcich chýb, čo nie je samozrejmosť.
Začnime si v Európe viac veriť
Nastal čas, aby sme sa v Európe prestali zhadzovať a utápať v nekonečnom pocite viny za všetky možné historické krivdy. Naopak, musíme byť schopní ukázať svoju silu podobne, ako to dokázala Ukrajina.
Filozof z krajiny sužovanej vojnou nalieha na Európu so slovami, že na Ukrajine ide o veľa. Nejde len o Donbas, ale o samotnú podobu 21. storočia. Podľa Volodymyra Jermolenka chce Rusko vojnou predovšetkým zmeniť smer, ktorým sa vyvíjajú dejiny, a vrátiť sa k deleniu sveta medzi impériá.
Svet v ruskom vnímaní znamená priestor rozdelený medzi tri veľmoci: Spojené štáty, Rusko a Čínu. A v tomto ruskom poňatí má byť Európa znovu rozdelená tak, že východnú časť ovládne Rusko a západná časť bude pod vplyvom Ameriky.
Záujmy Kremľa sú v priamom rozpore s európskymi
Rusko sníva o oslabenej Európe, ktorá nebude mať vo svete vôbec žiadny hlas a stane sa iba hračkou iných veľmocí. Ide skutočne o veľa. Ak chceme, aby nás vo svete brali vážne aj naďalej, celá Európa by si to mala konečne uvedomiť a mala by sa podľa toho zariadiť. Zvlášť to platí o tých európskych krajinách, ktorých vlády si stále myslia, že budú mať z tzv. politiky všetkých azimutov (smerov) prospech.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská Epoch Times.
Pôvodný článok
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.