Svet » Čína, EÚ

Tibet je pre Čínu strategické miesto vojensky i geopoliticky, hovorí sinológ

Podľa názorov niektorých expertov vyjadrených na konferencii „Počínšťovanie Tibetu“ v českej Poslaneckej snemovni je Tibet kľúčovým miestom, ktoré rozhoduje o budúcnosti a rovnováhe síl v Eurázii. Okrem expertov sa konferencie zúčastnili niektorí českí senátori, poslanci a veľvyslankyňa tibetskej exilovej vlády.

„Vplyv Číny vo svete rastie, aj v Európe vrátane Českej republiky a vieme, že Čína je veľmi nedemokratický režim, ktorý sa voči vlastným obyvateľom správa veľmi agresívne a brutálne potláča ich slobody,“ povedala poslankyňa Helena Langšádlová (TOP 09), ktorá konferenciu usporiadala.

Podľa nej je dôležité sledovať ľudskoprávnu i ekonomickú situáciu vo vnútri Číny a byť „veľmi opatrný v našich závislostiach“ na dodávkach a komoditách z Číny, ktoré môžu slúžiť ako politická páka na presadzovanie záujmov čínskeho režimu a môžu byť podľa poslankyne „závažnou bezpečnostnou hrozbou“.

Riaditeľ projektu Sinopsis Martin Hála uviedol, že na Tibet sa často nahliada z povrchného pohľadu ako na „vzdialenú perifériu, ktorá je exoticky zaujímavá, ale strategicky okrajová“. To je podľa neho z analytického hľadiska ďaleko od pravdy.

„Tibet je jeden z kľúčových geopolitických uzlov v Eurázii s ďalším dosahom aj na situáciu v Indopacifiku, a teda aj na geopolitickú situáciu na celom svete. Jeho skutočný význam sa dá ilustrovať na štyroch základných rovinách. Geopolitickej, kultúrnej, náboženskej a ekologickej,“ uviedol Hála.

Strategická poloha pre dominanciu

Kto podľa Hálu kontroluje Tibetskú náhornú plošinu, „získava vojenskú dominanciu nad celou oblasťou Himalájí a kontrolu prístupu do Indie“. 

Hála dodal, že strategický význam Tibetu formuloval už komunistický vodca Mao Ce-tung, ktorý „hovoril o Tibete ako o ‚dlani‘ a o naväzujúcich himalájskych oblastiach ako o ‚piatich prstoch‘“.

„Tibet je platforma pre projekciu moci a vplyvu do južnej Ázie,“ skonštatoval riaditeľ think-tanku Sinopsis s tým, že Tibet v kombinácii s ujgurskou autonómnou oblasťou Sin-ťiang (Východný Turkestan) poskytuje vstup do najľudnatejšej časti sveta.

Tibet je prameňom ázijských veľtokov ako sú Mekong, Brahmaputra, Indus a Jang-c’-ťiang. „Kontrola Tibetu tak poskytuje kontrolu vodstva pre veľkú časť Ázie,“ upozornil Hála na význam zdroja vody pre „jednu štvrtinu svetovej populácie“.

Keď k tomu pripočítame skutočnosť, že Tibet je kultúrnym a náboženským centrom, podľa Hálu sú strategické dôvody na jeho ovládnutie mnohonásobné.

Tibet bol obsadený vojskami Čínskej komunistickej strany v roku 1950. Hlavný miestodržiteľ a veliteľ Khamdských vojenských jednotiek bol následne prinútený v Pekingu podpísať Sedemnásťbodovú dohodu, čím sa Tibet legitímne vzdal nároku na nezávislosť. Pri neúspešnom povstaní v marci 1959 zomrelo približne 1,2 milióna Tibeťanov. Po jeho potlačení bola v roku 1959 tibetská vláda Čínou zrušená.

Článok bol preložený z českej edície

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK