Svet

Voda ako nová zbraň: odsoľovacie stanice v centre napätia medzi Iránom a USA

V prebiehajúcej vojne na Blízkom východe sa iránska strana zameriava na vodnú infraštruktúru arabských štátov Perzského zálivu – ide o strategický ťah. Irán však obviňuje USA, že ako prvé zaútočili na odsoľovaciu stanicu. Keď sa boj o vodu stáva zbraňou, boj o ropu hrá už len vedľajšiu úlohu.

Irán, podobne ako viaceré krajiny na Blízkom východe, má už dlho vážny problém s vodou v dôsledku rastu populácie, postupujúcej industrializácie krajiny a dlhotrvajúcich období sucha. Podobná situácia je aj v arabských štátoch v tejto oblasti. Väčšina z nich preto investovala do odsoľovacích zariadení, aby premenila morskú vodu z Perzského zálivu na pitnú, priviedla ju do oblastí s nedostatkom vody alebo aby vôbec mala spoľahlivý prístup k pitnej vode.

Kto ako prvý zaútočil na zásobovanie vodou?

Irán postavil na ostrove Qeshm (Kešm), najväčšom ostrove v Perzskom zálive, neďaleko Hormuzského prielivu, odsoľovacie a úpravné zariadenie, aby spoľahlivo zásoboval približne 30 dedín na ostrove. 7. marca iránsky minister zahraničných vecí Sejjed Abbás Aragčí obvinil USA, že zaútočili na odsoľovaciu infraštruktúru na ostrove, čím prerušili dodávky vody pre približne 115 000 obyvateľov. „Nie Irán, ale USA vytvorili tento precedens,“ konštatoval Aragčí.

Ako informoval New York Times (NYT), hovorca amerického Centrálneho veliteľstva (CENTCOM) vyhlásil, že americké ozbrojené sily nie sú za útok zodpovedné. Bez ohľadu na to nasledoval 8. marca iránsky útok dronmi na odsoľovaciu stanicu v Bahrajne, ktorý je spojencom USA.

Podľa NYT bahrajnské ministerstvo vnútra oznámilo, že útok dronmi síce spôsobil materiálne škody, nemal však „žiadny vplyv na dodávky vody ani na kapacitu vodovodnej siete“. Zatiaľ nie je možné overiť, či iránska odsoľovacia stanica na ostrove Qeshm skutočne nefunguje.

22. marca teheránske vedenie oznámilo, že zameria svoju pozornosť na energetickú a vodnú infraštruktúru v celom Perzskom zálive, ak americký prezident Donald Trump do 48 hodín zaútočí na iránsku elektrickú sieť.

Abdulláh Bábúd, ománsky vedec, uvádza podľa NYT: „V oblasti Perzského zálivu nie sú odsoľovacie zariadenia len infraštruktúrou. Sú to nevyhnutné životné tepny, ktoré zásobujú pitnou vodou milióny ľudí. Útok na ne so sebou nesie riziko, že vojenská konfrontácia sa stane priamou hrozbou pre prežitie civilného obyvateľstva.“

Takéto útoky nie sú náhodné. Vodná infraštruktúra je zámerným terčom a strategickým prostriedkom. Prerušenie prístupu k vode počas vojen a regionálnych konfliktov môže výrazne ovplyvniť živobytie obyvateľstva, ochromiť poľnohospodárstvo a ohroziť potravinovú bezpečnosť. Útokmi na vodné systémy sa aj jedno zo základných ľudských práv – právo na vodu – stáva zbraňou.

Historické príklady

Už počas druhej svetovej vojny britská vláda pod vedením Winstona Churchilla použila vodu ako zbraň. Letecký útok na priehrady v Porúrí v máji 1943 viedol k záplavám, pri ktorých zahynulo 1 579 civilistov, vojenské kapacity Nemecka však takmer neobmedzil. Cieľom útoku bolo výrazne zasiahnuť zásobovanie vodou, výrobu elektrickej energie a priemysel v Porúrí. Na presnejší obraz o historickom vývoji vody ako zbrane odporúčame chronológiu Pacific Institute, ktorá okrem iného dokumentuje aj ruské útoky na ukrajinské zásobovanie vodou od februára 2022.

Hrozba pre región od roku 1991

Hrozba pre odsoľovacie zariadenia nie je pre tento región ničím novým. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 – pri irackom vpáde do Kuvajtu – iracké ozbrojené sily sabotovali veľkú časť odsoľovacích zariadení Kuvajtu, čím milióny Kuvajťanov náhle prišli o spoľahlivé zásobovanie vodou.

Nedávno jemenskí húsitskí povstalci, vycvičení a platení Iránom, uskutočnili v Jemene v rokoch 2019 a 2022 útoky dronmi a raketami na saudské odsoľovacie zariadenia v Al-Šuqajk. To ukazuje, že pre štáty v Perzskom zálive je už dlho jasné, že ich vodná infraštruktúra predstavuje strategický cieľ pre každého nepriateľa. Prečo nie sú tieto zariadenia lepšie chránené, zostáva otvorenou otázkou.

Nedostatok vody hrozí aj bez vojny

Zariadenia na odsoľovanie vody v šiestich arabských ropných štátoch združených v Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) produkujú 40 % celkovej odsolenej vody na svete. Útoky na tieto zariadenia majú teda ďalekosiahle dôsledky.

Štúdia o situácii s vodou v štátoch GCC, zverejnená online, predpovedá: „Celková spotreba vody pravdepodobne v najbližších desiatich rokoch vzrastie o ďalších 36 percent. Podzemná voda sa čerpá rýchlejšie, ako sa tento obnoviteľný systém stihne doplniť. To vedie k poklesu hladiny podzemnej vody, vnikaniu slanej vody, zhoršeniu kvality vody a vyčerpávaniu neobnoviteľných zdrojov podzemnej vody. V súčasnosti pochádza 71,3 percenta spotreby vody z podzemných a povrchových vôd, 23,9 percenta z odsolovania a 4,8 percenta z upravených odpadových vôd.“

Ak by vojna medzi USA, Izraelom a Iránom eskalovala do takej miery, že by došlo k masívnemu zničeniu zásobovania vodou v Iráne a u jeho susedov, bez ohľadu na to, kto by to spôsobil, by postihnuté arabské štáty by mohli buď zasiahnuť do vojny proti Iránu, alebo sa obrátiť proti USA a Izraelu. Mohlo by veľmi pravdepodobne dôjsť k všeobecnému vojnovému konfliktu na celom Blízkom východe s nepredvídateľnými dôsledkami. Európa by bola priamo zasiahnutá, či už v dôsledku prílevu utečencov alebo ekonomických dôsledkov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK