Dlhovekosť v Európskej únii sa zvyšuje, Slovensku však v jednej štatistike patrí negatívne prvenstvo
Dlhovekosť alebo priemerná dĺžka života je jedným z kľúčových ukazovateľov zdravia populácie, ekonomického rozvoja a kvality života v danej spoločnosti. V Európskej únii (EÚ) sa tento ukazovateľ v posledných desaťročiach výrazne zlepšil vďaka pokroku v medicíne, zlepšeniu životných podmienok, vzdelaniu či prevencii chorôb.
Podľa najnovších dostupných dát z Eurostatu, oficiálneho štatistického úradu Európskej únie, dosiahla priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ v roku 2023 hodnotu 81,4 rokov, čo predstavuje nárast o 0,8 roka oproti roku 2022.
Tento údaj prekonal úroveň pred pandémiou covidu-19 a signalizuje pozitívny trend. Dlhovekosť však nie je len o dĺžke života, ale aj o kvalite – o tzv. zdravých rokoch života, ktoré v rámci EÚ pravidelne monitoruje Eurostat.
Pandémia priniesla pokles
Ako sme už spomenuli, podľa štatistického úradu bola v roku 2023 priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ 81,4 roka, čo je najvyššia hodnota v histórii zaznamenaná touto inštitúciou. V prípade žien to bolo 84 rokov, čiže nárast o 0,7 roka oproti roku 2022, a u mužov 78,7 roka a nárast o 0,9 roka v porovnaní s rokom 2022.
Tento nárast je pozoruhodný predovšetkým v súvislosti s poklesom spôsobeným pandémiou covidu-19, keďže v roku 2020 klesla dĺžka života o 0,9 roka na 80,4 roka a v 2021 na 80,1 roka.
Pri pohľade na dĺžku života vo veku 65 rokov, čo je dôležitý ukazovateľ pre starnúcu populáciu, dosiahla EÚ v roku 2023 hodnotu 20,2 roka, čo je o 0,7 roka viac ako rok predtým. Ženy vo veku 65 rokov môžu očakávať ešte 21,8 roka života, kým muži 18,3 roka, čo vytvára rozdiel medzi pohlaviami 3,5 roka.
Ďalším zaujímavým aspektom je detská úmrtnosť, ktorá ovplyvňuje celkovú dĺžku života. V roku 2023 bola v EÚ miera detskej úmrtnosti 3,3 úmrtí na tisíc živonarodených detí, čo je pokles z 3,7 v roku 2013 a 6,2 v roku 1999. Tieto poklesy prispievajú k celkovému zlepšeniu dlhovekosti. Slovensko však v tejto štatistike neobstálo dobre, keďže spoločne s Rumunskom malo najvyššiu hodnotu – zhodne po 5,6 úmrtí na 1000 narodení. Najnižšiu hodnotu zaznamenalo Estónsko, a to 1,7 úmrtia na 1000 narodených detí.
Odchýlky medzi regiónmi i krajinami
V rámci EÚ existujú v dĺžke života výrazné regionálne disparity. Najvyššiu priemernú dĺžku života pri narodení mala v roku 2023 oblasť okolo španielskej metropoly Madrid – 86,1 roka. Nasleduje talianska provincia Trentino a fínska provincia Åland – obidve zhodne 85,1 roka.
Naopak, najnižšiu priemernú dĺžku života pri narodení mali regióny v Bulharsku (Severozapaden/73,9 roka), Maďarsku (Severné Maďarsko/74,9 roka) a Francúzsku (ostrov Mayotte/74,9 roka). Tieto odlišnosti sú odrazom ekonomických rozdielov, prístupu k zdravotníctvu či životného štýlu.
V krajinách EÚ sa priemerná dĺžka života pri narodení u žien v roku 2023 pohybovala od 79,7 roka v Bulharsku do 86,7 roka v Španielsku. Bol tu rozdiel sedem rokov. Podobné porovnanie u mužov ukazuje, že najnižšia priemerná dĺžka života bola v roku 2023 zaznamenaná v Lotyšsku (70,5 roka) a najvyššia vo Švédsku (81,7 roka). Rozpätie je 11,2 roka.
V zdravých rokoch života vedie Taliansko, kde sa očakáva minimálne 63 rokov bez vážnych zdravotných obmedzení. Rozdiely medzi východnou a západnou Európou sú naďalej výrazné, hoci sa postupne znižujú. Napríklad v rokoch 2022 a 2023 najväčší nárast zaznamenala Litva (+1,8 roka), Bulharsko (+1,6 roka) a Rumunsko (+1,3 roka).
V širšom európskom kontexte vrátane krajín mimo EÚ, ako je Nórsko alebo Švajčiarsko, sú hodnoty podobné alebo vyššie.
Modré zóny
Modré zóny predstavujú špecifické oblasti na svete, kde sa miestni obyvatelia dožívajú výrazne dlhšieho veku ako obyvatelia v iných (aj okolitých) oblastiach – pravidelne nad 100 rokov. Tento pojem zaviedol Dan Buettner v roku 2005 vo svojom článku v National Geographic Magazine.
Modré zóny sa nachádzajú v ekonomicky vyspelých krajinách, ale v rámci daných krajín patria k odľahlým a skôr chudobnejším regiónom. Na celom svete ich je celkovo päť, z toho 2 sa nachádzajú v Európe:
Ostrov Sardínia patriaci Taliansku
Ostrov Ikaria patriaci Grécku
Ostrov Okinawa patriaci Japonsku
Komunita Loma Linda v Kalifornii, USA
Polostrov Nicoya v Kostarike
Vo všetkých týchto regiónoch sa zachoval tradičný spôsob života s častou fyzickou aktivitou, vysokou religiozitou s dôrazom na rodinu a spoločenské väzby. Jedálniček obyvateľov sa vyznačuje prevahou rastlinnej stravy (najmä strukoviny a orechy) a nefajčiarstvom. Dostupná je kvalitná lekárska starostlivosť.
Rozdiely medzi pohlaviami
Jeden z trvalých javov v dĺžke života predstavujú rodové rozdiely. V EÚ bol v roku 2023 tento rozdiel 5,3 roka v prospech žien (84,0 vs. 78,7 roka). Táto „medzera“ sa však postupne znižuje, keďže v roku 2022 bola 5,4 roka.
Najväčší rodový rozdiel je v Lotyšsku (10,1 roka), najmenší v Holandsku (3 roky). V 14 krajinách vrátane Slovenska bol podľa Eurostatu rozdiel v dĺžke života medzi pohlaviami v roku 2023 vyšší ako priemer EÚ.
Dôvodov, prečo existujú tieto rozdiely, je viacero. Môžu byť napríklad biologické, keďže ženy majú silnejší imunitný systém, ale aj sociálne, pretože muži viac fajčia a pijú alkohol a pracujú v rizikových povolaniach.
Pri porovnaní dĺžky života počas „zdravých rokov“ je rozdiel menší – ženy žijú „zdravým životom“ v priemere 63,3 roka a muži 62,8. Na druhej strane ženy podľa Eurostatu strávia viac rokov s chronickými ochoreniami.
Pri stanovení tohto ukazovateľa sa kombinujú informácie o úmrtnosti a chorobnosti. Zdravé roky života vyjadrujú to, ako dlho budeme žiť bez obmedzení a chorôb, a nielen celkový počet rokov života.
Historický trend a faktory ovplyvňujúce dlhovekosť
Od 60. rokov 20. storočia stúpla dĺžka života v EÚ o viac než dva roky za dekádu. Podľa Eurostatu sa tak udialo vďaka poklesu detskej úmrtnosti, zlepšeniu hygieny, vakcinácii a medicínskemu pokroku.
V rokoch 2002 až 2019 narástla o 3,7 roka (z 77,6 na 81,3 roka), s väčším nárastom u mužov (4,2 roka) než u žien (3,1 roka).
Pandémia covidu-19 priniesla dočasný pokles, no v roku 2023 sa dĺžka života vrátila alebo prekročila úroveň z roku 2019 v 21 krajinách EÚ. V niektorých, ako Fínsko (-0,5 roka) alebo Holandsko (-0,3 roka), však naďalej zaostáva.
Dĺžke života sa dá napomôcť
Dostupné štúdie ukazujú, že tzv. úmrtia, ktorým sa dá vyhnúť, ako napríklad v dôsledku nehôd či niektorých chorôb, prispievajú k rozdielom medzi krajinami. Ich eliminovanie by len medzi mužmi znížilo „medzeru“ z 5,8 na 2,4 roka.
EÚ zdôrazňuje, že dlhovekosť nie je len o kvantite, ale aj kvalite. Štatistický úrad meria tzv. „zdravé roky života“, teda obdobie bez vážnych obmedzení.
V roku 2023 to bolo 63,1 rokov v EÚ, na čele rebríčka bolo Taliansko. Ženy prežijú o niečo viac zdravých rokov, ale celkovo strávia viac času s chorobami.
Tento ukazovateľ je dôležitý pre niektoré politiky EÚ, ako je napríklad Európsky pilier sociálnych práv, ktorý sa zameriava na zdravé starnutie.
Hoci trendy v ukazovateľoch sú pozitívne, znižovanie rozdielov v úmrtnosti v európskych regiónoch už niekoľko rokov stagnuje, tvrdí web niussp.org. Projekcie Eurostatu naznačujú, že faktory ako starnutie populácie, migrácia a klimatické zmeny môžu v najbližších desaťročiach priniesť Európe mnohé výzvy.
Na druhej strane sa odhaduje, že do roku 2100 by mohla dĺžka života v niektorých krajinách presiahnuť 90 rokov, za predpokladu, že súčasný pokrok bude pokračovať.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.