Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) so zamestnancami Ministerstva kultúry SR po ukončení rozporových konaní k návrhu Zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, 22. marca 2024 v Bratislave. (Foto: Ministerstvo kultúry SR)

Prebehla diskusia o budúcom osude verejnoprávnych médií. Rezort kultúry má však s RTVS vlastné plány (Analýza)

Príprava finálneho návrhu zákona o RTVS vrcholí. Hlasovať by sa malo v zrýchlenom legislatívnom konaní. Kým koalícia návrh obhajuje nedostatočnou objektívnosťou verejnoprávnej RTVS, prezidentka vníma účelovosť v personálnych rošádach. 

Koalícia vyčíta RTVS neobjektívnosť

Predstavitelia koalície spochybňujú kvalitu, nestrannosť a objektívnosť spravodajstva niektorých televíznych staníc. V prípade verejnoprávnej RTVS sa rozhodli rázne zakročiť.

„To, čo sa za posledné štyri roky deje v RTVS, nemá nič spoločné s verejnoprávnosťou,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Tvrdí, že kroky vedenia aj zamestnancov telerozhlasu znemožňujú, aby bola inštitúcia naozaj verejnoprávna a objektívna. „Ľudia majú základné právo na prístup k objektívnym informáciám, to sa im však nedostáva, je hrubo porušené,“ povedal premiér. 

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) tvrdí, že RTVS si neplní svoje úlohy, spravodajstvo nie je vyvážené a že na ministerstvo chodí množstvo podnetov poukazujúcich na to, že RTVS nie je objektívna. Z tohto dôvodu ministerstvo kultúry predstavilo návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase (STAR), ktorým mienia nahradiť RTVS.

Ministerka Šimkovičová zatiaľ nepredložila konkrétne dôkazy podporujúce jej tvrdenia. Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj pripomína, že na posudzovanie vyváženosti či objektivity spravodajstva tu je Rada pre mediálne služby.

Diskusia o verejnoprávnosti médií

V stredu (10.4.) sa v Bratislave konala diskusia zástupcov Európskej vysielacej únie a niektorých európskych verejnoprávnych médií. Pozvanie prijali generálny riaditeľ Európskej vysielacej únie (EBU) Noel Curran aj šéf spravodajstva českej televízie Petr Mrzena.

Z ministerstva kultúry sa napriek pozvaniu diskusie nikto nezúčastnil. Dôvodom absencie bolo, že rezort nemá záujem diskutovať o hypotetických otázkach, keďže návrh stále nie je vo finálnej podobe. „Dôvodom je aj to, že si nemyslíme, že RTVS by mala diktovať, v akom čase a s akými odborníkmi má ministerstvo kultúry diskutovať,“ argumentoval rezort kultúry vo svojom stanovisku.

,,Verejnoprávne médiá znamenajú dohodu verejnosti a ak ministerstvo odmieta takúto diskusiu, je to pre mňa pohŕdanie verejnoprávnymi médiami,“ poznamenal šéf RTVS Machaj na margo absencie zástupcov rezortu.

Nezúčastnili sa ani reprezentanti parlamentného výboru pre kultúru a médiá, ani zástupcovia Rady RTVS.

N. Curran: Návrh otrasie nezávislosťou

Noel Corran počas diskusie uviedol, že návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase z dielne rezortu kultúry otrasie nezávislosťou médií na Slovensku. Za najkritickejšie vníma najmä vznik kontrolných orgánov ako programová rada, či zmenu spôsobu menovania členov rady televízie a rozhlasu.

„Myslíme si, že to úplne podkope nezávislosť, redakčnú nezávislosť, nezávislosť vedenia RTVS a dohľad nad RTVS. Chcel by som úctivo požiadať vládu, aby od toho teraz ustúpila a uvedomila si, že ju to privedie do rozporu s Európskou komisiou,“ vyhlásil generálny riaditeľ EBU. Podľa Currana sú slobodné a nezávislé médiá ohrozené na celom svete aj v USA, či iných štátoch Európskej únie. Návrh vníma ako ohrozenie demokracie.

Monika Garbačiauskaitė-Budrienė, šéfka médií v Litve a tiež členka EBU opísala, že aj v ich krajine verejnoprávna televízia a rozhlas o svoje apolitické postavenie bojuje. „Aj u nás politici tvrdia, že verejnoprávne médiá sú zaujaté. Všetci ľudia majú nejaké predsudky, ale našou snahou je byť či už cez vzdelanie, alebo etické kódexy čo najviac objektívni.“ 

Fungovanie u našich susedov popísal riaditeľ Spravodajstva a publicistiky Českej televízie Petr Mrzena. Uviedol, že v Čechách majú kontrolné orgány ako kontrolné rady, takzvanú veľkú rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, alebo takzvanú malú radu Českej televízie. Ich členovia „sú vyberaní na základe nominácií rôznych organizácií, ktoré by mali mapovať celú škálu činnosti,“ povedal.

Menovacie právomoci

V zmysle navrhovaného zákona 3 členov rady STAR bude menovať ministerstvo kultúry, z toho jedného na návrh ministerstva financií. ,,Som presvedčený, že nie je správne, aby výkonná moc, čiže vláda alebo člen vlády, či ústredný orgán štátnej správy, akým ministerstvo je, menovalo svojich zástupcov do takejto rady,“ povedal počas diskusie právnik a expert na mediálne právo Tomáš Kamenec.

Dokumentarista a pedagóg Peter Kerekeš sa vyjadril, že nezávislosť by mali v prvom rade posudzovať odborníci, nie politici. „V rámci pôvodnej a umeleckej tvorby by tvorcovia mali byť slobodní a nebáť sa ísť do odvážnych tém. V momente, keď by bol riaditeľ RTVS odvolateľný bez dôvodu, to vytvára tlak na túto slobodu,“ povedal.

Podľa premiéra Fica bolo zámerom zmeniť aj charakter televízie z hľadiska právnej formy, napr. štátnej akciovej spoločnosti, s tým, že by akcionárom bolo ministerstvo financíí. „Štát tam dáva toľko miliónov eur, koľko tam dáva. Preto je podľa mňa normálne, že by tam ministerstvo malo mať svojho človeka,” povedal v rozhovore pre Štandard a dodal, že je potrebné sprísniť kontrolné mechanizmy. 

K zákonu bolo viac ako 300 pripomienok

„Ďakujem kolegom z vlády za konštruktívnu diskusiu v súvislosti s prípravou nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Návrh je plne v súlade s európskou legislatívou a verím, že televízia a rozhlas si budú opäť plniť svoju verejnoprávnu funkciu,“ napísala ministerka Šimkovičová na sociálnej sieti Telegram potom, čo návrh dostal finálnu podobu. Želala by si, aby sa návrh prerokoval na aktuálne prebiehajúcej parlamentnej schôdzi.

V novom návrhu podľa ministerstva nastali zmeny, avšak rezort nateraz odmieta zverejniť konkrétnosti. Približne pred mesiacom sa ukončilo rozporové konanie k návrhu. 

„Najskôr ho musí schváliť ešte legislatívna rada, ktorá zasadá budúci utorok. A potom vláda v stredu. Parlament navyše musí hlasovať za jeho zaradenie do programu. Takže skôr ako o dva týždne o ňom poslanci nebudú rokovať,“ objasnil Roman Michelko (SNS).

Znenie návrhu zákona verejnosť ešte nepozná

Pôvodný návrh zákona z marca 2024, v ktorom bol kreovaný cenzúrový orgán – tzv. programová rada, nebol v súlade s európskou legislatívou a Aktom o slobode médií. „Cieľom rozporového konania bolo zosúladiť návrh zákona so slovenským právnym poriadkom a európskou legislatívou tak, aby v dohľadnom čase vznikla nová verejnoprávna vysielacia inštitúcia, ktorá zlepší fungovanie televízneho a rozhlasového vysielania na Slovensku,“ zdôraznil generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala.

Predstavitelia opozície počas rozporových konaní kritizovali prístup ministerstva poukazujúc na absenciu argumentov pri obhajobe namietaných bodov. „Nebola žiadna vôľa zaoberať sa našimi pripomienkami, pričom odpovede boli typu, že je to náš názor, oni majú iný,“ uviedol poslanec Ondrej Dostál (SaS), ktorý sa konaní zúčastnil. Ku kritike sa pridali aj neparlamentní Demokrati. Podľa opozičných strán ministerstvo ani nepoprelo politický motív legislatívnej iniciatívy.

Vládni predstavitelia by chceli, aby návrh začal platiť čo najskôr. Predpoklad je, že sa ho budú snažiť schváliť v zrýchlenom legislatívnom konaní. Takéto kroky bude potrebné následne riadne odôvodniť.

„Neviem si predstaviť, ako chcú zdôvodniť skrátené legislatívne konanie. A to aj bez ohľadu na to, že zatiaľ nikto netuší, čo v tom zákone je,“ povedala podpredsedníčka výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS).

Plánované zmeny v RTVS podľa premiéra spĺňajú podmienky na ich prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. 

„Okrem personálnych zmien sa v oblasti kultúry rozbehli už aj zmeny systémové,” upozornila na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová a zároveň uviedla, že sa týkajú RTVS, Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu a tiež múzeí a galérií. 

„Znenie návrhu zákona týkajúceho sa RTVS ešte nepoznáme, z medializovaných informácií je však zrejmé, že snaha zrušiť a zároveň vytvoriť novú inštitúciu s rovnakým poslaním je účelová. Jediným cieľom tejto operácie je výmena riaditeľa a personálne preobsadenie riadiacich orgánov,” uviedla. Podľa nej je účelom obídenie funkčného obdobia vedenia, čo nie je v súlade s pravidlami fungovania demokratickej spoločnosti. 

Prečítajte si aj