Pôvod sviatku 17. novembra siaha do roku 1939
Pôvod sviatku 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, konkrétne do Protektorátu Čechy a Morava. Ako uviedla historička Marína Zavacká z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, orgány Veľkonemeckej ríše totiž 17. novembra 1939 zatvorili v protektoráte všetky vysoké školy. Tento krok bol podľa nej reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala 15. novembra.
Bezpečnostné zložky vtedy vtrhli na vysokoškolské internáty v českých a moravských mestách a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Zároveň deväť funkcionárov študentských organizácií popravili.
„V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli pri policajnej razii v internátoch zatknuté stovky študentov vrátane niekoľkých Slovákov, ktorí sa rozhodli dokončiť štúdiá v Prahe a neprestúpili do Bratislavy,“ povedala historička. Slovákov však podľa nej na rozdiel od českých študentov neposielali do koncentračných táborov Sachsenhausen a Dachau, ale po pár dňoch týrania ich ako cudzincov prepustili.
„Medzi zastrelenými funkcionármi študentských organizácií však bol mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth,“ uviedla Zavacká. Frauwirth pochádzal z Tvrdošína, angažoval sa v ľavicových organizáciách a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň podľa Zavackej ešte študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.
Nemci 17. novembra na internáty okrem Prahy vtrhli aj v Brne, Příbrami a Olomouci, pričom študentov čakal rovnaký osud ako tých z Prahy. V koncentračných táboroch podľa Zavackej skončili aj mnohí ich profesori. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano.
„Cielený nacistický útok proti univerzitám sa totiž vymykal akýmkoľvek pravidlám vedenia vojny, bol len otvoreným útokom na vzdelanosť, a to sa všade vnímalo ako absolútne barbarský čin,“ zdôraznila historička.
Tlač slovenského štátu sa podľa Zavackej udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedy premenovanej na Slovenskú univerzitu) sa šírili letáky, rovnako ako na internáte Lafranconi.
„Mnohí Slováci sa zapojili do pomoci študentom utekajúcim do zahraničia, ktorí sa snažili dostať do Francúzska, kde vznikali jednotky československej zahraničnej armády. Študentské organizácie po celom svete následne tento deň zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa každoročne pripomínal osud perzekvovaných študentov,“ povedala Zavacká.
Spomienkové akcie sa podľa nej konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku. „Ich súčasťou boli podujatia pre študentov rôznych národností bojujúcich v spojeneckých armádach aj zbierky na obnovu vojnou zničených univerzitných pracovísk v postupne oslobodzovaných európskych mestách,“ povedala historička.
Sedemnásty november si ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku zastrelených a deportovaných študentov pripomínal aj komunistický režim. V rokoch 1961-1974 existovala v ČSSR Univerzita 17. listopadu, na ktorej sa vzdelávali študenti zo spriatelených rozvojových krajín. Paradoxne podľa Zavackej práve tvrdý zásah polície voči študentom v Prahe o päťdesiat rokov neskôr odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu. Podľa historičky je zároveň dôležité si tento dátum pripomínať aj v súčasnosti.
„Myslím, že nielen konkrétne pripomínanie udalostí z rokov 1939 a 1989, ale využitie tohto dátumu na vyjadrenie úcty k ľuďom, ktorí sa podieľali na zápase za slobodu a ľudské práva, či už v minulosti alebo teraz, robí tento sviatok nanajvýš aktuálnym. Nie je to o počte vencov a rečníkov, ale o zamyslení sa nad hodnotou každodenne využívaných bežných slobôd,“ dodala Zavacká.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.