Pondelok 17. novembra, 2025
(Zľava) členovia hnutia KDH Marián Čaučík, Miriam Lexmann a František Mikloško. (Zdroj: FB / KDH)

Kresťanskí demokrati stáli pri zrode zmien, sloboda podľa nich nepadá z neba a vyžaduje občiansku odvahu

Kresťanskí demokrati si 17. november pripomínajú na podujatiach po celom Slovensku, pri pamätníkoch obetí komunizmu, v kostoloch aj na námestiach spolu s verejnosťou, osobnosťami spoločenského života a generáciami, ktoré slobodu vybojovali aj zdedili. Osobitná spomienka Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) bude dnes o 15:30 pri Pamätníku obetí komunistického režimu na cintoríne vo Vrakuni.

KDH si tak dnes pripomína hodnoty, na ktorých stojí moderné Slovensko, a teda pravdu, slobodu, demokraciu a úctu k dôstojnému životu ľudí. Kresťanskí demokrati pripomenuli, že tieto hodnoty v roku 1989 priniesli na námestia mladí ľudia, študenti, disidenti a tiež rodiny, ktoré odmietali žiť v klamstve a v neslobode. KDH pripomenulo, že pri zrode týchto zmien stálo, a presadzuje ich dodnes.

„V novembri 1989 vyšli do ulíc ľudia všetkých generácií, vedení túžbou po slobode, vernosťou pravde a osobnou odvahou. Tisíce príbehov sa vtedy spojili do spoločného rozhodnutia zmeniť dejiny poznačené komunizmom. Či už to bola tichá sviečka v roku 1988 alebo štrngajúce kľúče o rok neskôr, všetci sme hľadali pravdu a chceli sme slobodne dýchať. Naša vernosť tejto pravde má zostať svetlom aj dnes, keď slobodu opäť ohrozujú viditeľné aj skryté hrozby,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

17. november podľa KDH nepatrí minulosti, ale je životu výzvou aj pre dnešok a je pripomienkou, že sloboda nepadá z neba a vyžaduje občiansku odvahu. „Zároveň vyjadrujeme úctu všetkým, ktorí niesli riziko zápasu za slobodu, politickým väzňom, prenasledovaným rodinám, podzemnej cirkvi, študentom, mladým aj starším, známym aj neznámym hrdinom, ktorí stáli na správnej strane dejín,“ dodali kresťanskí demokrati.

Poslanec František Mikloško (KDH) na sociálnej sieti pripomenul, že 17. november a novembrové dni v 89. roku boli najväčšie vzopätie v slovenských dejinách. Išlo podľa neho o spontánne zhromaždenie ľudí za ideál po celej krajine, ktoré v dejinách nemalo obdobu.

„Mnohí to nazývajú, že to bol nežný kolaps. Nie, to bola revolúcia, ale nežná, nenásilná, pretože sa zmenilo všetko. Zmenila sa celá štruktúra, začala sa meniť ekonomika, čo bolo potom najväčším problémom tej premeny po 40 rokoch. To bola zásadná zmena,“ doplnil Mikloško s tým, že mnohé veci, na ktoré ľudia vtedy nemohli ani pomyslieť, sú už dnes samozrejmosťou.

To, čo však Slovensku podľa neho dnes chýba, je spoločný príbeh, a teda niečo, čo ľudia spoločne uznávajú a čo je súčasťou pamäte.

„17. november istotne patrí do tohto spoločného príbehu. Ak je tu len malá skupina ľudí, ktorá ponesie kontinuitu tých ideálov, tak znovu príde nejaká historická chvíľa, kedy budú potrební, pretože oni budú tí, ktorí budú určovať alternatívu. Sme demokracia, ale povedzme si otvorene, že tá demokracia prechádza istou eróziou. Demokracia je stály zápas o udržanie slobody. Čiže v tomto smere to nikto za nás neurobí,“ uzavrel Mikloško.

17. novembra 1989 sa v ČSSR začala nežná revolúcia, udalosti, počas ktorých sa zrútil komunistický režim. 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939 a brutálny policajný zákrok proti nim na pražskej Národní třídě vyvolal rozhorčenie celej verejnosti a ďalšie protesty.

K štrajku na vysokých školách v Československu sa pridali herci a od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN).

24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk. 29. novembra Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla.

10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident Gustáv Husák odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Podporte nás

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj