Svet

Spojenci aj odporcovia venezuelského lídra Madura reagujú na jeho zadržanie americkými špeciálnymi jednotkami

Americká vojenská operácia, ktorá v sobotu (3. 1.) viedla k zadržaniu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, vyvolala medzinárodné pobúrenie, pričom znepokojenie vyjadrili spojenci aj nepriatelia Washingtonu a Caracasu.

Prezident Donald Trump po Madurovom zadržaní vyhlásil, že Spojené štáty budú „riadiť“ Venezuelu a využívať jej obrovské zásoby ropy a zverejnil fotografiu Madura vo väzbe na americkej vojenskej lodi so zaviazanými očami a putami na rukách. Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú previezli americké úrady do New Yorku, kde čelia obvineniam z obchodovania s drogami a zbraňami.

Americké špeciálne jednotky oboch zadržali v sobotu (3. 1.) nadránom vo venezuelskej metropole Caracas. Operáciu vedúcu k zadržaniu Madura kryli americké vzdušné sily, ktoré podnikli krátky letecký útok na vybrané objekty v Caracase a jeho okolí.

Okamžité odsúdenie zadržania Madura krajinami Čína, Rusko a Irán

Krajiny ako Čína, Rusko a Irán, ktoré majú dlhodobé väzby s Madurovou vládou, operáciu okamžite odsúdili, ale ich znepokojenie zdieľajú aj spojenci Washingtonu vrátane Francúzska a EÚ.

Čína v nedeľu (4. 1.) vyzvala na „okamžité prepustenie“ Madura po tom, čo vyhlásila, že „dôrazne odsudzuje“ operáciu USA vo Venezuele. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že Spojené štáty „jednoznačne porušujú medzinárodné právo, základné normy medzinárodných vzťahov a ciele a zásady Charty OSN“.

Rusko vyzvalo Spojené štáty, aby „prehodnotili svoj postoj a prepustili legitímne zvoleného prezidenta suverénnej krajiny a jeho manželku“.

Irán, ktorý Trump vlani bombardoval, vyhlásil, že „dôrazne odsudzuje vojenský útok USA na Venezuelu a do očí bijúce porušenie národnej suverenity a územnej celistvosti krajiny“.

Mexiko, ktorému Trump pre obchodovanie s drogami tiež pohrozil vojenskou silou, dôrazne odsúdilo vojenskú akciu USA vo Venezuele s tým, že „vážne ohrozuje regionálnu stabilitu“.

Rozhodné odsúdenie amerického zásahu prejavili spojenci ako Kolumbia, Brazília či Kuba

Americký zásah vo Venezuele rozhodne odsúdili aj ďalší Maduroví spojenci ako Kolumbia, Brazília či Kuba, ale pridali sa k nim aj blízki spojenci Washingtonu.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vyhlásil, že intervencia „porušuje medzinárodné právo a posúva región smerom k horizontu neistoty a militarizmu“. Vpodobnom duchu na Madurovo zatknutie reagovalo aj Francúzko, ktoré principiálne odmieta porušovanie medzinárodného práva.

Nemecký kancelár Friedrich Merz síce povedal, že Maduro „priviedol svoju krajinu k záhube“, ale konanie USA označil z právneho hľadiska za „zložité“.

EÚ vo všeobecnosti vyjadrila znepokojenie nad vývojom udalostí vo Venezuele a vyzvala na dodržiavanie medzinárodného práva, hoci poznamenala, že Madurovmu režimu „chýba legitimita“.

Podporu Spojeným štátom prejavili Británia, Taliansko a Izrael

Naopak, podporu Spojeným štátom pri likvidácii Madurovho režimu vyjadrili Británia, Taliansko a Izrael.

Britský premiér Keir Starmer povedal, že Spojené kráľovstvo bude s americkými kolegami diskutovať o „vyvíjajúcej sa situácii“ vo Venezuele a zároveň poznamenal, že Británia „neuroní ani slzu“ nad pádom Madurovho „režimu“.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá je známa ako Trumpova spojenkyňa, dokonca vyhlásila, že americká vojenská akcia vo Venezuele bola „legitímna“ a „obranná“.

Izrael americkú operáciu tiež privítal a vyhlásil, že Washington konal ako „vodca slobodného sveta“.

Ukrajina, ktorá je vo svojej vojne proti Rusku od podpory USA závislá, sa nezaoberala legitimitou použitia vojenskej sily veľkou krajinou, ako sú USA proti oveľa menšej krajine, ako je Venezuela.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa namiesto toho zameral na Madurovu nedostatočnú legitimitu a represie venezuelskej vlády, pričom podporil „demokraciu, ľudské práva a záujmy Venezuelčanov“.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres povedal, že je americkým útokom „hlboko znepokojený“, pričom dodal, že by mohol „predstavovať nebezpečný precedens“.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK