Blanárove rokovania v Moskve o rope a plyne: Slovensko sa obáva miliardovej arbitráže, odborníci pripomínajú aj naše nároky voči Gazpromu
Slovensko chce zachovať energetickú spoluprácu s Ruskom aj v čase, keď Európska únia postupne ukončuje dovoz ruského plynu. Minister zahraničných vecí Blanár počas októbrovej návštevy Moskvy rokoval o dodávkach ropy, plynu a jadrovej energetike. Varoval pritom pred možnou miliardovou arbitrážou v súvislosti so zmluvou SPP s Gazpromom. Bývalý minister hospodárstva Hirman však upozorňuje na skutočnosť, že aj slovenský plynárenský podnik môže mať voči ruskému dodávateľovi vlastné nároky. Otázkou tak zostáva nielen budúcnosť dodávok, ale aj to, akú vyjednávaciu pozíciu Slovensko skutočne má.
Blanár v Moskve rokoval o zachovaní energetickej spolupráce
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) sa 26. októbra v Moskve stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Zároveň viedol slovenskú delegáciu na 22. zasadnutí slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu.
„Slovenská republika bude naďalej presadzovať národno-štátne záujmy a rozvíjať spoluprácu s Ruskou federáciou v oblastiach, ktoré nie sú dotknuté sankciami,“ vyhlásil Blanár.
Hlavnými témami rokovaní boli energetická bezpečnosť Slovenska, hospodárska spolupráca a vojna na Ukrajine. Ruská strana podľa slovenského rezortu zahraničných vecí deklarovala pripravenosť pokračovať v plnení existujúcich kontraktov.
Na zasadnutí medzivládnej komisie rokovali experti aj o jadrovej energetike, poľnohospodárstve, životnom prostredí, cestovnom ruchu, športe a kultúre. Obe strany sa zhodli na potrebe zabezpečiť stabilné dodávky ruskej ropy na Slovensko prostredníctvom ropovodu Družba.
Predstavitelia oboch krajín podpísali protokol, ktorý stanovuje oblasti ďalšej spolupráce. Zo zverejnených informácií však nevyplýva, že by počas návštevy uzavreli novú zmluvu na dodávky ropy alebo plynu.
Blanár zdôraznil, že Slovensko rešpektuje svoje záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii (EÚ) a Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), no zároveň chce v rámci existujúcich pravidiel hľadať možnosti spolupráce s Ruskom.
EÚ chce ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2027
Blanárova návšteva sa uskutočnila v čase, keď EÚ pokračuje v politike znižovania energetickej závislosti od Ruska. Tento proces sa výrazne zrýchlil po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Podľa údajov zverejnených Radou EÚ klesol podiel Ruska na dovoze zemného plynu do EÚ zo 45 percent v roku 2021 na približne 13 percent v roku 2025. V prípade ropy sa podiel ruských dodávok znížil z 27 percent na menej než tri percentá.
EÚ v januári 2026 prijala nariadenie 2026/261, ktoré stanovuje postupné ukončenie dovozu ruského zemného plynu vrátane skvapalneného plynu LNG.
Pri dlhodobých zmluvách na potrubný plyn uzavretých pred 17. júnom 2025 sa zákaz začne uplatňovať od 30. septembra 2027. Ak Európska komisia potvrdí riziko nesplnenia cieľa naplnenia zásobníkov, môže sa v dotknutom členskom štáte termín posunúť na 1. november 2027.
Pri dlhodobých kontraktoch na ruský LNG začne zákaz platiť od januára 2027.
Pre Slovensko to znamená, že existencia zmluvy SPP s Gazpromom do roku 2034 sama osebe neumožňuje pokračovať v dovoze ruského plynu až do jej skončenia.
Európske nariadenie pripomína aj predchádzajúce výpadky ruských dodávok
Európske inštitúcie zdôvodňujú obmedzovanie dovozu ruského plynu nielen snahou znížiť príjmy Ruska z predaja energií, ale aj skúsenosťami s prerušovaním dodávok.
V odôvodnení nariadenia 2026/261 pripomínajú plynové krízy z rokov 2006 a 2009. Počas januára 2009 sa úplne prerušil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, čo zasiahlo 18 členských štátov. V niektorých krajinách takmer dva týždne neprúdil zemný plyn, čo si vyžiadalo mimoriadne opatrenia.
Nariadenie sa venuje aj udalostiam po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Podľa jeho odôvodnenia Rusko systematicky obmedzovalo alebo prerušovalo dodávky do členských štátov. Európski zákonodarcovia zároveň uvádzajú, že existujú dôkazy o úmyselnej manipulácii energetických trhov zo strany ruským štátom kontrolovaného Gazpromu.
Ako príklady dokument spomína nízku naplnenosť zásobníkov kontrolovaných Gazpromom, obmedzovanie dodávok cez plynovod Jamal a postupné zastavenie tokov cez Nord Stream 1. Práve tieto skúsenosti patria medzi dôvody, pre ktoré EÚ považuje pokračujúcu závislosť od ruského plynu za bezpečnostné a hospodárske riziko.
Blanár varuje pred miliardovou arbitrážou
Slovenská vláda s európskym zákazom nesúhlasí. Bratislava hlasovala proti jeho prijatiu a následne podala žalobu na Súdny dvor EÚ, v ktorej spochybňuje právny základ nariadenia.
Blanár počas rokovaní v Moskve poukázal na dlhodobý kontrakt Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) s Gazpromom. Zmluva podľa ministra platí do roku 2034 a funguje na princípe „take or pay“, teda „zober alebo zaplať“.
Tento mechanizmus vo všeobecnosti znamená, že odberateľ sa zaväzuje zaplatiť za určité minimálne množstvo plynu aj v prípade, že ho neodoberie.
„Ak by došlo k arbitráži, v prípade prehry by sme platili dvojnásobne – za dodávky z nového zdroja a rovnako za miliardové sankcie,“ uviedol Blanár.
Minister hovoril o možných finančných nárokoch vo výške 10 až 16 miliárd eur. Podrobný verejný výpočet tejto sumy ani právne posúdenie prípadného arbitrážneho sporu však vláda zatiaľ nepredložila.
Samotná existencia dlhodobého kontraktu pritom ešte neznamená, že by Gazprom mal automaticky nárok na požadované odškodnenie. Rozhodujúce by bolo konkrétne znenie zmluvy, jej predchádzajúce plnenie a právne okolnosti prípadného sporu.
Hirman: Prečo Slovensko samo nežaluje Gazprom?
Na Blanárove vyjadrenia reagoval aj bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati). Vo videu zverejnenom na Facebooku spochybnil spôsob, akým slovenská delegácia prezentuje možné finančné nároky ruskej strany.
Podľa Hirmana sa vláda sústreďuje na hrozbu arbitráže zo strany Gazpromu, hoci aj SPP môže mať voči ruskému dodávateľovi vlastné nároky vyplývajúce z neplnenia kontraktu v minulých rokoch vrátane vyššie spomenutých prípadov.
„Prečo ste doteraz nepodali vy arbitrážnu žalobu na Gazprom, ale z Moskvy vykresľujete presne opačný príbeh?“ pýta sa bývalý minister.
Hirman pripomenul predchádzajúce vyjadrenia vedenia SPP o možnosti domáhať sa náhrady za nedodané objemy plynu. Poukázal tiež na českú spoločnosť NET4GAS, ktorá pristúpila k arbitrážnemu konaniu voči Gazpromu po zastavení tranzitu ruského plynu cez Česko.
„Takže prečo sa to v Česku dá a na Slovensku nie?“ pýta sa Hirman.
Jeho porovnanie však treba vnímať s tým, že prípad českého prevádzkovateľa prepravnej siete a dodávateľská zmluva SPP s Gazpromom predstavujú odlišné obchodné vzťahy. Samotná existencia českého sporu preto ešte nedokazuje, že slovenský podnik má rovnaké právne možnosti alebo nárok na porovnateľnú náhradu.
Hirman napriek tomu otvára legitímnu otázku, či Slovensko pri rokovaniach dostatočne zohľadňuje aj svoje prípadné pohľadávky voči ruskej spoločnosti.
Právnik upozorňuje na možnosti úpravy zmluvy
Podobnú otázku nastolil energetický právnik Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal, ktorý sa k Blanárovej ceste vyjadril pre portál euBrief.
Podľa Hanuláka môže SPP s Gazpromom rokovať o znížení odberov, predčasnom ukončení kontraktu alebo o vyrovnaní vzájomných nárokov. Európske nariadenie pritom umožňuje také úpravy existujúcich zmlúv, ktoré smerujú k zníženiu alebo ukončeniu záväzkov.
Hanulák zároveň upozornil na to, že zákaz dovozu ruského plynu nemusí automaticky znamenať zánik všetkých platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Výsledok prípadnej arbitráže by preto závisel od konkrétnych zmluvných ustanovení.
Právnik tiež pripomenul skúsenosť rakúskej energetickej spoločnosti OMV. Tá v roku 2024 uspela v arbitrážnom spore s Gazpromom a získala nárok na odškodnenie presahujúce 230 miliónov eur za nedodané objemy plynu. Následne ukončila dlhodobú zmluvu s ruským dodávateľom.
Rakúsky prípad ukazuje, že právne spory medzi európskymi odberateľmi a Gazpromom nemusia smerovať výlučne k nárokom ruskej spoločnosti. To, či by podobný postup bol možný aj v prípade SPP, by však záviselo od jeho vlastnej zmluvy a od toho, aké nároky si zachoval.
Môže Slovensko rozhodovať o pôvode svojho plynu?
Slovenská vláda spochybňuje aj samotný právny základ európskeho zákazu. Argumentuje právom členských štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a podmienkach zásobovania energiami. Hanulák v tejto súvislosti poukázal na rozdiel medzi právom štátu určovať, aké energetické zdroje využíva, a možnosťou dovážať ich z konkrétnej krajiny.
Európske nariadenie totiž Slovensku nezakazuje využívať zemný plyn ako energetický zdroj. Obmedzuje jeho dovoz z Ruska, pričom nákupy plynu od iných dodávateľov zostávajú povolené.
Ide o jeden z argumentov v právnej diskusii o rozdelení právomocí medzi EÚ a členskými štátmi. O dôvodnosti slovenskej žaloby bude rozhodovať Súdny dvor EÚ. Samotné podanie žaloby automaticky nepozastavuje uplatňovanie nariadenia.
Pri ruskej rope platia odlišné pravidlá
Hoci sa v súvislosti s Blanárovou návštevou hovorí o rope aj plyne, ich právne postavenie v EÚ nie je totožné. Na väčšinu dovozu ruskej ropy sa vzťahujú sankcie prijaté po začiatku vojny na Ukrajine. Pre niektoré vnútrozemské členské štáty však zostali zachované výnimky týkajúce sa potrubných dodávok.
Slovensko môže na základe platnej výnimky zo sankcií EÚ naďalej dovážať ruskú ropu ropovodom Družba. Slovenskí a ruskí predstavitelia sa počas októbrových rokovaní podľa ministerstva zahraničných vecí zhodli na potrebe zachovať stabilitu týchto dodávok.
Nariadenie 2026/261 zároveň pripravuje rámec na ďalšie ukončovanie dovozu ruskej ropy. Už schválené termíny zákazu ruského zemného plynu však nemožno automaticky vzťahovať aj na ropu.
Analytik: Ruský plyn zostáva súčasťou európskeho trhu
Popri právnych sporoch zostáva dôležitá aj otázka dostupnosti plynu a nákladov na jeho náhradu. Energetický analytik Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá Energetická v reportáži STVR skonštatoval, že dovoz ruského plynu do Európy v roku 2026 ovplyvnil aj konflikt na Blízkom východe.
Podľa údajov uvedených v reportáži dovoz ruského plynu do krajín EÚ medziročne vzrástol o 9,5 percenta. Do Európy smerovalo viac než 12 miliónov ton suroviny v hodnote takmer ôsmich miliárd eur.
Lednár zdôraznil význam zazmluvnených dodávok pre napĺňanie zásobníkov pred zimnou sezónou. Jeho stanovisko poukazuje na to, že postupné ukončenie dovozu ruského plynu sa odohráva v čase, keď európsky trh naďalej reaguje na vývoj cien a dostupnosť suroviny z iných regiónov.
Slovensko má možnosti dovozu plynu aj cez prepojenia so susednými krajinami. Jednou z nich je plynovodné spojenie s Poľskom, ktoré môže umožniť prístup k dodávkam z alternatívnych zdrojov.
Samotná existencia infraštruktúry však ešte nezaručuje rovnakú cenu ani obchodné podmienky. Dôležité sú dostupné objemy, prepravné kapacity, kontrakty a situácia na medzinárodnom trhu.
O ďalšom vývoji nerozhodnú iba rokovania v Moskve
Blanárova návšteva Moskvy potvrdila záujem slovenskej vlády zachovať energetickú spoluprácu s Ruskom v oblastiach, ktoré nie sú sankciami zakázané. Zverejnené výsledky rokovaní však zatiaľ neukazujú, ako chce Slovensko vyriešiť rozpor medzi zmluvou SPP platnou do roku 2034 a európskym termínom ukončenia dovozu ruského plynu v roku 2027.
Otvorená zostáva aj otázka vzájomných nárokov medzi SPP a Gazpromom. Kým Blanár upozorňuje na riziko miliardovej arbitráže zo strany ruského dodávateľa, Hirman a Hanulák pripomínajú, že pri posudzovaní zmluvného vzťahu treba zohľadniť aj jeho predchádzajúce plnenie a možnosti právnej obrany slovenského podniku.
Pre Slovensko tak nepôjde iba o rozhodnutie, odkiaľ bude po roku 2027 nakupovať plyn. Rovnako dôležité bude, za akých podmienok sa vyrovná s existujúcim kontraktom a či dokáže pri rokovaniach ochrániť svoje finančné záujmy.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
