Utorok 3. decembra, 2024
Technik inštaluje na lietadlo trubice s chemikáliou na tzv. infikáciu oblakov v indickom Bangalúre 21. augusta 2017 (MANJUNATH KIRAN/ AFP via Getty Images)

Pokusy o umelé ochladenie Kalifornie by mohli vyvolať väčšie horúčavy v Európe, tvrdí štúdia

Na kalifornskom pobreží začiatkom apríla tohto roku vedci z Washingtonskej univerzity vystreľovali do oceánskych mrakov bilióny častíc upravených kryštálikov soli, s cieľom ich rozjasniť. Tieto mraky mali potom odrážať viac slnečného svetla smerom od zeme a prispieť tak k regionálnemu ochladeniu.

Táto geoinžinierska technológia je známa ako „rozjasňovanie morských mrakov“ (marine cloud brightening). Ide o jednu z viacerých geoinžinierskych metód, s ktorými sa experimentuje v rámci celosvetového úsilia o ochladenie planéty. Podobný experiment prebieha od roku 2020 na Veľkej koralovej bariére pri Austrálii.

„Je to zaujímavá myšlienka. Avšak väčšina týchto (geoinžinierskych) projektov, hoci sa zdajú na prvý pohľad lákavé, pri bližšom skúmaní so sebou prinášajú množstvo potenciálne nezamýšľaných dôsledkov, keď sa na ne pozriete detailnejšie“ povedal v súvislosti s výskumom Michael Mann, profesor z americkej Penn State University.

Krátke ochladenie v Kalifornii môže znamenať vlnu horúčav v Európe

Práve na potenciálne nežiaduce účinky geoinžinierskej technológie na rozjasňovanie mrakov poukázala nová recenzovaná štúdia kolektívu vedcov z americkej univerzity v San Diegu a amerického Národného centra pre atmosférický výskum.

V štúdii demonštrovali, že projekt rozjasňovania mrakov by síce mohol spôsobiť regionálne ochladenie, ale v iných častiach sveta alebo USA by mohol viesť naopak k otepleniu.

„Náš výskum je veľmi konkrétny. Ukazuje, že rozjasňovanie mrakov môže byť v krátkom horizonte veľmi účinné pre západné pobrežie Spojených štátov, ale v budúcnosti neúčinné a mohlo by spôsobiť vlnu horúčav v Európe,“ uviedla členka výskumného tímu Jessica Wanová pre britský denník The Guardian.

Vedci použili moderné počítačové modely na simuláciu dvoch projektov rozjasňovania mrakov, a to na Aljaške a v Kalifornii. Prvá simulácia zohľadnila klimatickú situáciu z roku 2010, druhá z roku 2050.

Modely ukázali, že v prvom prípade došlo k výraznému ochladeniu Aljašky a nepatrnému ochladeniu západného pobrežia USA vrátane niektorých regiónov Európy. V druhom prípade by k ochladeniu došlo len pri rozjasňovaní mrakov na Aljaške. Experimenty v Kalifornii by dokonca viedli v roku 2050 k otepleniu západného pobrežia. Alarmujúcim zistením bolo, že rozjasňovanie mrakov by v tomto období viedlo k vlne horúčav v Európe, a tiež v severovýchodnej Ázii a Severnej Amerike.

Boj o klimatický termostat

Vedci v štúdii varujú, že v súčasnosti je ťažké zabrániť jednotlivým štátom, mestám, komerčným spoločnostiam alebo bohatým jednotlivcom v krokoch zameraných na modifikáciu miestnej klímy. A to aj napriek hrozbe negatívnych zmien klímy v iných častiach sveta. Podľa autorov štúdie by mohli tieto intervencie viesť aj ku konfliktom.

„Vo svete teraz neexistuje žiadna kontrola nad solárnymi geoinžinierskymi experimentmi. To je desivé. Veda a pravidlá jej využitia musia ísť ruka v ruke,“ povedal Wanová

„Nechceme sa dostať do situácie, keď bude musieť nejaký región aplikovať geoinžinierstvo v reakcii na suchá a vlny horúčav, ktoré vznikli kvôli geoinžinierskym pokusom inde vo svete.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj