Streda 18. novembra, 2026
Mladí československí študenti skandujú 22. novembra 1989 na podporu Václava Havla ako kandidáta na prezidenta počas protestného zhromaždenia na Václavskom námestí v Prahe (Foto: LUBOMIR KOTEK/AFP prostredníctvom Getty Images)

Bolo nám za komunizmu lepšie? Ekonomické grafy ukazujú, že opak je pravdou

Z času na čas počúvame, ako príslušníci staršej generácie spomínajú, že za komunizmu bolo všetko lepšie – všetko bolo lacné, každý mal prácu a život bol akosi jednoduchší. Je to však pravda, alebo ide len o idealizovanú spomienku na časy, keď boli mladší?

Tomáš Prouza, predseda Českej obchodnej a turistickej asociácie a viceprezident Obchodnej komory, sa vo svojom podcaste rozprával o faktoch a štatistikách s Jakubom Kunešom, riaditeľom Liberálneho inštitútu.

Zamerali sa predovšetkým na materiálnu prosperitu. Porovnali, čo si ľudia mohli kúpiť v roku 1988 a čo v roku 2025, pričom vychádzali zo štatistík, ktoré Liberálny inštitút dlhodobo sleduje. Kým v roku 1988 priemerná mesačná mzda nestačila ani na kúpu jednej chladničky, dnes si za ňu môžeme kúpiť až štyri.

Pred pádom socializmu si ľudia mohli za mesačný plat kúpiť necelé štyri vysávače, dnes až štrnásť. V porovnaní s týmto obdobím si môžeme dovoliť približne deväťkrát viac cukru, štyrikrát viac vajec, dvakrát viac piva a podobne.

„Nie je to tak, že by dnes bolo všetko lacnejšie, ale naše príjmy vzrástli oveľa viac,“ poznamenáva Prouza v podcaste.

Ešte väčším problémom než nižšia kúpna sila však bola podľa neho dostupnosť tovaru. Výber bol oveľa obmedzenejší, kvalita horšia a na výrobky, ktoré sú dnes úplne bežné, museli ľudia čakať týždne, mesiace či dokonca roky. Tovar a služby preto často získavali prostredníctvom známostí, úplatkov alebo kombináciou oboch.

„Dnes je konkurencia založená na peniazoch. V ekonomike nedostatku však funguje tak, že víťazom je ten, kto pozná niekoho v obchode, je ochotný dlhšie čakať alebo dokáže podstrčiť peniaze pod stôl,“ komentoval Kuneš.

Obaja sa zhodli aj na tom, že zatiaľ čo v minulosti museli ľudia na spotrebiče dlho čakať a ich výber bol veľmi obmedzený, dnes im samotný výber spotrebiča často zaberie viac času než jeho kúpa.

Ceny a plánovanie výroby

V období socializmu fungovalo Československo ako plánované hospodárstvo, v ktorom o cenách aj výrobe rozhodovali úradníci. Podľa Kuneša takýto spôsob riadenia ekonomiky narúša fungovanie trhu a poškodzuje hospodárstvo. Aj preto v neskorom socialistickom období prekvital čierny trh, na ktorom obchodníci reagovali na dopyt a zabezpečovali záujemcom nedostatkový tovar.

Riaditeľ Liberálneho inštitútu poznamenal, že niektorí ľudia stále podliehajú ilúzii, že centrálne plánovanie hospodárstva by tentoraz mohlo fungovať, hoci už opakovane zlyhalo. Podľa neho je to však klam. Tam, kde sa ekonomika dostáva do problémov, sa začínajú presadzovať trhové mechanizmy, ktoré nútia štát ustupovať od ideologických predstáv, čo napokon prospieva hospodárstvu. Kuneš to ilustroval na príklade krajín, ako sú Čína a Vietnam.

Štyri desaťročia komunizmu podľa neho priniesli Československu obrovské ekonomické straty. Hoci krajina od 60. rokov zaznamenávala hospodársky rast, v porovnaní so Západom výrazne zaostávala. Ako príklad Kuneš uviedol Rakúsko, ktoré malo pred rokom 1948 nižší HDP než Československo. „Dnes už takmer každý chápe, že rakúsky HDP je na úplne inej úrovni než HDP Českej republiky,“ poznamenal.

Neobmedzené cestovanie

Prouza zdôraznil aj slobodu pohybu, ktorá bola za komunizmu výrazne obmedzená. Povolenie cestovať na Západ dostávala len hŕstka vyvolených a aj tí museli absolvovať zložitý byrokratický proces. Po páde komunistického režimu sa však hranice otvorili a možnosť cestovať do zahraničia získali všetci.

„To je snáď najväčší ekonomický úspech novembra 1989,“ povedal.

Cesta na Západ bola plná zdĺhavých byrokratických postupov. Von sa dostala len hŕstka privilegovaných.
(Foto: Tomáš Prouza / X)

Lepšia kvalita života

Údaje Liberálneho inštitútu zachytávajú aj vývoj ukazovateľov kvality života. Podľa týchto štatistík sa od pádu komunizmu zlepšilo viacero z nich – od priemernej dĺžky života a úrovne vzdelania až po pokles detskej úmrtnosti a počtu obetí dopravných nehôd.

Foto: Tomáš Prouza / X

Podľa Kuneša rast priemernej dĺžky života odráža vyššiu ekonomickú prosperitu, ktorá vytvára podmienky na to, aby sa ľudia dožívali vyššieho veku v lepšom zdravotnom stave. „Bohatá spoločnosť môže viac investovať do zdravotníctva, infraštruktúry a čistejšieho životného prostredia,“ uviedol. Rovnaký trend možno pozorovať aj v západných ekonomikách.

„Môžeme povedať, že základným predpokladom zdravej, spokojnej a dlho žijúcej spoločnosti je ekonomická stabilita a sila,“ domnieva sa Kuneš.

Nasledujúci graf ukazuje, ako sa zvýšili príjmy českých zamestnancov.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj