Domov

Podľa Šutaja Eštoka je ÚOO politická trúba opozície. Úrad ukazuje prípady, ako konkrétne pomohol ľuďom

Vláda Roberta Fica (Smer-SD) sa rozhodla zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a v skrátenom konaní ho nahradiť novou inštitúciou. Minister vnútra Šutaj Eštok úrad označil za „politickú trúbu opozície“ a obvinil ho z nedostatočnej nezávislosti. Proti návrhu sa postavili právnici, generálny prokurátor, verejný ochranca práv aj desiatky domácich a zahraničných organizácií. Tvrdia, že zmena ohrozí bezpečie whistleblowerov a môže Slovensko pripraviť o časť eurofondov. Úrad obhajuje svoju opodstatnenosť, pričom sa rozhodol verejne ukázať, komu a ako už reálne pomohol.

Šutaj Eštok obhajuje zmeny

Vládny kabinet na mimoriadnom rokovaní 22. novembra rozhodol o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho nahradení novou inštitúciou s názvom Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh presadil minister vnútra a líder strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Vláda zároveň odklepla aj skrátené legislatívne konanie o návrhu.

Úrad pritom vznikol v roku 2019, v čase, kedy bol premiérom zakladateľ Hlasu a súčasný prezident Peter Pellegrini. Zákon o ochrane oznamovateľov bol schválený v ére koalície Smer, Most-Híd a SNS.

„Podoba, v akej je dnes úrad na ochranu oznamovateľov trestnej činnosti, nemá s nezávislosťou absolútne nič spoločné,“ uviedol Šutaj Eštok 25. novembra na tlačovej konferencii. Dodal, že opoziční politici v súvislosti s touto témou strašia ľudí a šíria nenávistné nálady.

Podľa slov ministra vnútra pripravovaná legislatívna zmena zavádza jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá pre ochranu oznamovateľov. Vysvetlil, že zamestnávatelia budú môcť požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany a priebežne preverovať, či na ňu naďalej existujú dôvody. Tiež ozrejmil, že ochranu bude možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy súvis so zamestnávateľom. 

Podľa Šutaja Eštoka doterajšia právna nejednoznačnosť umožnila udeliť ochranu aj osobám podozrivým z páchania trestnej činnosti. Ako príklad uviedol vyšetrovateľov známych ako „čurillovci“.

„Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa, čím dochádzalo k nerovnováhe, ktorá viedla k nejasnostiam, a tak si úrad mohol vykladať zákon, ako len chcel, vždy, samozrejme, vo svoj prospech. A o nezávislosti súčasného úradu nemôže byť ani reč. Je to hlasná politická trúba opozície,“ skonštatoval.

Pellegrini váha

Prezident Pellegrini sa zatiaľ nerozhodol, či zákon rušiaci ÚOO a zriaďujúci nový úrad podpíše. Uviedol, že po schválení legislatívy ju zodpovedne posúdi a podľa toho sa rozhodne, pričom bude pozorne sledovať celý proces.

„Dodnes som z tej debaty nepochopil tú urgentnosť toho celého. Pretože ten úrad je taký maličký, že ak by sme hovorili, že to je v rámci konsolidácie, tak to je úplne nič v rámci rozpočtu. Myslím si, že problémov na Slovensku máme podstatne viac, ako momentálne riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov,“ povedal Pellegrini 27. novembra počas tlačovej konferencie na pracovnej ceste v Portugalsku.

Pellegrini poznamenal, že ak vláda považovala za potrebné meniť ÚOO, nepochopil, prečo k tomu nepristúpila počas predchádzajúcich dvoch rokov svojho pôsobenia, ale musela zvolávať mimoriadnu schôdzu a naviac rozhodla o zrýchlenom legislatívnom konaní. Prezident zdôraznil, že vláda by mala pri svojich rozhodnutiach zohľadňovať aj záujmy Slovenska, najmä pokiaľ ide o eurofondy.

ÚOO vysvetľuje svoju činnosť na konkrétnych prípadoch

2. decembra prišiel ÚOO s iniciatívou, v ktorej bežným ľuďom vysvetľuje svoju činnosť a podstatu svojej existencie. Na sociálnej sieti zverejnil niekoľko prípadov, ako sa mu podarilo ochrániť bežných ľudí pred odvetou od postavením silnejšej strany. 

Jedným z konkrétnych prípadov je príbeh učiteľky základnej školy, ktorá reportovala vedeniu školy svoje podozrenie o tom, že jej kolega mal sexuálne zneužívať maloleté žiačky. Počas vyšetrovania oznamovateľka – učiteľka poskytovala kompetentným orgánom súčinnosť, na základe čoho sa jej zamestnávateľ začal mstiť a udelil jej výpoveď.

„Po dôkladnom preskúmaní prípadu úrad vyhodnotil, že ide o odvetu za podané oznámenie, a tak pozastavil účinnosť výpovede. Závery úradu potvrdil aj príslušný súd a oznamovateľka ostala naďalej v škole zamestnaná,“ zhrnul ÚOO.

Ďalším konkrétnym príkladom z praxe bol prípad zamestnanca ministerstva, ktorý sa obrátil na úrad v súvislosti s podozrením o poruší pravidiel pri verejnom obstarávaní IT systému.

„Po preskúmaní podkladov od oznamovateľov ÚOO zistil, že ministerstvo skutočne pochybilo a pri tendri bol použitý nezákonný postup. Vo vlastnom mene preto podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré v súčasnosti skúma podozrenia. Identita oznamovateľa pritom zostáva utajená a tým úrad chráni oznamovateľa,“ opísal ÚOO.

Na úrad sa môžu so svojimi podnetmi obracať aj pracovníci súkromných spoločností. Príkladom je zamestnanec v súkromnej IT firme, ktorý zistil, že jeho zamestnávateľ je zapojený do praktík, ktorými dochádzalo k neoprávnenému obohacovaniu na úkor ich klientov. Podnet pritom vždy vychádzal od zástupcov odberateľských spoločností – tí sa s jeho kolegom dohadovali na umelom navýšení cien objednávaného tovaru.

„Oznamovateľ sa obrátil priamo na ÚOO, úrad po preštudovaní podkladov podal trestné oznámenie. Aktuálne je v tomto prípade vedené trestné konanie pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,“ priblížil priebeh prípadu úrad.

Zástancovia úradu

Zachovanie ÚOO podporujú predovšetkým občianske organizácie, advokátska komora, generálny prokurátor, verejný ochranca práv a niektorí zástupcovia oznamovateľov (whistleblowerov). Situáciu sleduje aj Európska komisia, ktorá žiada od Slovenska vysvetlenie.

Až 28 medzinárodných inštitúcií vyjadrilo nesúhlas s plánovaným zrušením úradu. 25. novembra podpísali list adresovaný ministrovi vnútra, ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer-SD),, predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas-SD) a výborom Národnej rady (NR) SR, v ktorom kritizujú vládny návrh zákona a žiadajú jeho stiahnutie.

 „Načasovanie aj retroaktívna povaha týchto návrhov ohrozujú bezpečnosť jednotlivých oznamovateľov, ktorých prípady v súčasnosti spadajú do pôsobnosti ÚOO a chráni ich aktuálny zákon. Tieto návrhy zároveň výrazne obmedzia prístup k ochrane a v praxi odradia kohokoľvek v budúcnosti od oznamovania alebo zverejňovania informácií o protiprávnom konaní, korupcii či rizikách ohrozenia na Slovensku,“ upozornili organizácie.

Zároveň poukázali na to, že Slovensko bude čeliť riziku systémového nesúladu s povinnosťami EÚ, vrátane tých, ktoré sú priamo spojené s podmienkami čerpania financií.

„Zdá sa, že kontextom predloženia návrhu sú prípady policajtov, ktorí upozornili na údajné zasahovanie do vyšetrovaní korupcie a ktorým bola priznaná právna ochrana,“ podotkli podpísané organizácie.

Rovnako upozornili na to, že návrh zákona zúži ochranu oznamovateľov a zavádza svojvoľné a subjektívne kritériá, ktoré nie sú v súlade so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov. 

Podľa organizácií by nový zákon retroaktívne umožnil zamestnávateľom spochybňovať rozhodnutia o ochrane vydané pred 1. marcom 2026 a zaviedol by opakované preskúmania každých šesť mesiacov, čím by sa ohrozila právna istota a umožnil neustály tlak na viac ako sto súčasných ochránených osôb.

Zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté

Návrh zákona o zrušení ÚOO a jeho nahradení novým úradom zatiaľ nebol parlamentom schválený. V prípade, že NR SR zákon odklepne, prezident Pellegrini ho má možnosť vetovať. Opozícia už avizovala, že ak sa legislatíva schváli, obráti sa na ústavný súd.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK