Zdravie

Parkinsonova choroba súvisí s nedostatkom dopamínu – tu je návod, ako ho zvýšiť

Životný štýl môže podľa výskumov ovplyvniť priebeh Parkinsonovej choroby.

„Môj aktívny život sa skončil. Riziko úmrtia na covid je u mňa vysoké. Pravdepodobne skončím na vozíku alebo sa budem motať ako zombie.“

Takéto myšlienky vírili hlavou Keitha Wilsona, keď mu lekári prvýkrát diagnostikovali Parkinsonovu chorobu.

Na online seminári britskej výskumnej skupiny Parkinson’s UK sa dozvedel, že jeho ochorenie spôsobuje nedostatok dopamínu. Čoskoro si všimol, že sa cíti lepšie, keď zažije nával adrenalínu. Jeho zdravotný konzultant mu vysvetlil, že adrenalín je chemicky podobný dopamínu – a navyše môže krátkodobo zvýšiť aj jeho hladinu.

Po skončení lockdownu počas pandémie covidu-19 naplánoval Wilson výlet s manželkou a dvoma štrnásťročnými krstnými synmi. Za jediný týždeň sa s chlapcami 37-krát previezol na horskej dráhe. Neskôr mal pocit, ako keby sa jeho choroba na chvíľu obrátila k lepšiemu.

„Bol som zhovorčivejší, plný energie a spoločenský,” povedal Wilson preEpoch Times.

Jeho manželka mu pripomenula, že niektoré jazdy boli virtuálne, a navrhla, že by mohli tento zážitok nejako preniesť domov. Keď zistili, že virtuálne horské dráhy sú dostupné cez VR okuliare, kúpili si dve – a výsledok bol ohromujúci.

„Používanie VR mi obnovilo rovnováhu a dodalo veľa energie,“ delí sa o svoje zážitky. „Stimulujú sa tak časti mozgu, ktoré sú inak málo využívané, a tým sa čiastočne kompenzuje úbytok dopamínu.“

Jeho skúsenosť zodpovedá výskumom, čo ukazujú, že aktivity podporujúce produkciu dopamínu môžu pomáhať zvládnuť príznaky Parkinsonovej choroby – a tento prístup si získava pozornosť odborníkov.

Parkinsonova choroba je často vnímaná ako stav, ktorý človek nemôže nijako ovplyvniť, ale Wilsonov príbeh tento názor spochybňuje.

„Myslím si, že jeho prístup je skvelý,“ hovorí pre Epoch Times lekárka Sulagna Misraová, ktorá sa venuje integratívnej medicíne. Podľa nej môže kombinácia netradičných metód, ako je VR, so štandardnou liečbou viesť k lepším výsledkom ako samotné lieky.

Súvislosť s dopamínom

Wilsonova skúsenosť potvrdzuje zistenie, že kľúčovou zložkou Parkinsonovej choroby je nedostatok dopamínu – a že aktivity podporujúce jeho produkciu môžu zmierniť niektoré príznaky.

„Parkinsonova choroba vedie k odumieraniu neurónov – konkrétne tých, ktoré produkujú dopamín,“ vysvetľuje nutričná terapeutka Kate Chaytor-Norrisová pre Epoch Times. „Jedným z hlavných spúšťačov príznakov je práve jeho nedostatok.“

Dopamín má v tele mnoho funkcií, ale pri Parkinsonovej chorobe sa najvýraznejšie prejavuje vplyv na motoriku. Prenos nervových signálov umožňuje mozgu riadiť pohyb a ďalšie funkcie. Nízka hladina dopamínu tieto signály narúša, takže telo sa pohybuje ťažšie.

Pohyby sa spomaľujú, zhoršuje sa rovnováha a chôdza a často sa objavuje trasenie. Dopamín však ovplyvňuje aj motiváciu, prežívanie radosti a sústredenie – a práve preto má Parkinsonova choroba okrem motorických prejavov aj výrazné, ale menej známe vplyvy na psychiku, uvádza Chaytor-Norrisová.

Narušená produkcia dopamínu nielenže spôsobuje ochorenie, ale zároveň zhoršuje jeho priebeh. Zlepšenie hladiny dopamínu a ochrana buniek, ktoré ho vytvárajú, môžu byť kľúčové pre spomalenie postupu ochorenia – a tým aj pre zvládanie jeho príznakov.

Komplexný prístup

Wilsonova schopnosť zvládnuť Parkinsonovu chorobu nevyplýva z jednej metódy, ale z kombinácie pohybu a inovatívnych nástrojov, ako je VR.

Pohyb – aktivita poháňaná dopamínom

Cvičenie je všeobecne považované za nefarmakologický prístup k liečbe Parkinsonovej choroby.

Štúdia uverejnená v roku 2024 v odbornom časopise npj Parkinson’s Disease ukázala, ako pol roka intenzívneho cvičenia pomohlo zlepšiť hladinu dopamínu v mozgu pacientov v ranom štádiu ochorenia. To dokazuje, že pohyb má pozitívny vplyv na dopamínový systém mozgu.

Intenzívne cvičenie – napríklad jazdy na horskej dráhe, ktoré zmiernili Wilsonove príznaky – môže zvýšiť hladinu adrenalínu. Adrenalín je hormón chemicky podobný dopamínu, ktorý môže krátkodobo zvýšiť jeho hladinu. To by mohlo vysvetliť, prečo adrenalínový zážitok môže obnoviť pocit bdelosti alebo normálnosti.

Wilson postavil cvičenie do centra svojho liečebného plánu. V roku 2024 podnikol rad dobrodružstiev – na bicykli obišiel Zuiderzee v Holandsku, prešiel Haute Route v Alpách a absolvoval túru po West Highland Way v Škótsku.

Podľa Kate Chaytor-Norrisovej je dôležité venovať sa ako kardiovaskulárnemu, tak aj silovému tréningu. Aeróbna aktivita totiž preukázateľne zvyšuje hladinu neurotrofného faktoru mozgu (BDNF), ktorý je označený ako „zázračný stimulátor rastu“ pre mozog a pomáha pri regenerácii neurónov.

Silový tréning zase prináša ďalšie dôležité výhody – pomáha napríklad zachovať svalovú hmotu, ktorej úbytok je u ľudí s Parkinsonovou chorobou častý. Okrem toho môže zmierniť stuhnutosť a slabosť svalov, ktoré túto chorobu často sprevádzajú, a prispieť tak k lepšej pohyblivosti a flexibilite, dodáva Chaytor-Norrisová.

Cvičenie znižuje riziko rozvoja Parkinsonovej choroby a zlepšuje ako motorické, tak aj nemotorické príznaky. Pomáha mozgu v regenerácii, podporuje rast nových mozgových buniek aj ciev.

Virtuálna realita (VR)

Virtuálna realita robí cvičenie zábavnejším tým, že z bežných aktivít, ako je chôdza na bežeckom páse, vytvára pohlcujúce zážitky – napríklad prechádzku po pláži. Okrem toho, že spríjemňuje pohyb, VR dokáže simulovať reálne prekážky, ako je preskakovanie naplaveného dreva alebo rias, a umožňuje tak trénovať rovnováhu a koordináciu v bezpečnom prostredí. Podľa lekárky Misraovej to môže mať skutočné prínosy, môže to napríklad znížiť riziko pádov.

Tieto inovácie by však mali slúžiť ako doplnok, nie ako náhrada bežnej lekárskej starostlivosti, upozorňuje.

Význam stravy

Okrem stratégií, ktoré pomohli Wilsonovi, môžu byť užitočné aj ďalšie faktory životného štýlu – napríklad úprava jedálneho lístka.

Ak kolíše hladina cukru v krvi a v tele sa nachádza nadbytok glukózy, môže sa viazať na rôzne látky a vytvárať tzv. pokročilé produkty glykácie. Tieto škodlivé zlúčeniny poškodzujú tkanivá a prispievajú k rozvoju neurodegeneratívnych ochorení.

Na to, aby sme stabilizovali hladiny cukru v krvi, je potrebné a prospešné obmedziť cukry a rafinované sacharidy a zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín a zdravých tukov, hovorí Chaytor-Norrisová.

Ďalším spôsobom, ako podporiť tvorbu dopamínu, je konzumácia tyrozínu – aminokyseliny, ktorá sa v tele premieňa na L-dopu a tá následne na dopamín. Potraviny bohaté na tyrozín sú hovädzie a bravčové mäso, jahňacie, hydina, losos, pstruh, vajcia, mandle, tekvicové a sezamové semienka, uvádza Chaytor-Norrisová.

Spánok

Okrem aktivít podporujúcich dopamín, pohybu a stravy zohráva dôležitú úlohu aj kvalita a dĺžka spánku.

„Bolo by nedbanlivé, ak by som nespomenula význam spánku v súvislosti s Parkinsonovou chorobou – pretože jedným z kľúčových faktorov ochorenia je toxicita,“ hovorí Chaytor-Norrisová.

Spánok je totiž jediným obdobím, keď má telo možnosť detoxikácie a čistenia mozgu. Udržanie pravidelného spánkového režimu – napríklad ísť spať v rovnakom čase – je zásadné. Ideálne by človek mal vstávať prirodzene, bez nepríjemného budenia budíkom, dodáva.

Zároveň odporúča zamerať sa na možné zdroje nadmernej toxicity v tele – ako sú ťažké kovy, plesne alebo glyfosát – a podporovať organizmus v ich vylučovaní. Aj to môže mať podľa nej výrazne pozitívny účinok.

Všetko sa začína ochotou

„Niekedy to vyzerá, že na Parkinsonovu chorobu musíte nasadiť úplne všetko vrátane drezu z kuchyne,“ hovorí Misraová.

Priviesť pacientov k aktívnemu prístupu môže byť náročné, ale práve pri takomto vyčerpávajúcom ochorení je komplexný prístup často nevyhnutný.

„Bez ohľadu na to, či má človek genetické predpoklady, dá sa s Parkinsonovou chorobou žiť dôstojne,“ poznamenáva Wilson. „Ale všetko sa začína ochotou pomôcť sám sebe.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK