Inšpirácie » Kultúra

Olivier Messiaen: Keď moderná hudba nezabudla na Boha

Zatiaľ čo mnohí skladatelia 20. storočia opustili krásu a vieru, Messiaen zostal verný duchovnej tradícii. Jeho moderná, ale hlboko náboženská hudba dodnes inšpiruje.

V svete modernej hudby 20. storočia je Olivier Messiaen výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Nepodľahol módnemu nihilizmu ani chladnému intelektualizmu avantgardy. Nezavrhol poriadok, krásu ani vieru. V čase, keď mnohí z jeho súčasníkov sa pokúšali prekonať minulosť provokáciami alebo deštrukciou, Messiaen sa obrátil k večnosti.

Tento francúzsky skladateľ a organista (1908–1992) prežil život v tichej službe Bohu, hudbe a nádeji. Už ako chlapec prejavoval výnimočný talent – v dvanástich rokoch prekladal Wagnerove partitúry a v sedemnástich nastúpil na parížske konzervatórium. Jeho dráha však nebola len akademická. Od mladosti vedel, že hudba pre neho nie je len samoúčelná hra tónov, ale modlitba.

Zlom nastal počas druhej svetovej vojny. Messiaen bol zajatý a internovaný v nemeckom tábore Stalag VIII-A. Práve tu, v mraze a núdzi, vzniklo jedno z najsilnejších diel hudobnej histórie – Kvarteto na koniec času (Quatuor pour la fin du temps). Komponované pre dostupné nástroje – klarinet, husle, violončelo a klavír – zaznelo po prvýkrát pred stovkami zajatcov a strážcov. Skladba inšpirovaná Zjavením sv. Jána vyjadruje túžbu po večnosti, vieru aj zmierenie.

Messiaenova hudba je moderná, ale nikdy bezduchá. Neprináša klasickú melódiu, ale zvukové vízie, farebné akordy a nepravidelné rytmy. Jeho rytmika čerpá z antických aj indických zdrojov – neriadi sa pravidelným taktom, ale pulzuje v asymetrických cykloch, ako keby chcela vyjadriť vnútorný pohyb duše. Inšpiráciu čerpal aj z prírody – bol vášnivým ornitológom a spev vtákov prepisoval do svojich skladieb. Tento prvok nájdeme napríklad v klavírnom cykle Catalogue d’oiseaux, kde každá skladba rozpráva o inom vtáčom druhu.

Messiaen počas prednášky na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu, 1986 (Verejná doména)

Hudba bola pre neho aj vizuálnym zážitkom. Trpel (alebo skôr bol obdarený) synestéziou – vnímal zvuky ako farby. Každý tón alebo akord mal pre neho svoj odtieň, svoje svetlo. Nebola to kuriozita, ale zásadný formujúci prvok jeho štýlu. V jeho dielach akoby znela dúha.

Messiaen bol aj oddaným učiteľom. Desiatky rokov pôsobil na parížskom konzervatóriu, pričom ovplyvnil celú generáciu skladateľov – medzi nimi aj Pierra Bouleza, Karlheinza Stockhausena alebo Iannisa Xenakisa. Aj tí, ktorí sa neskôr odvrátili od duchovna, o ňom hovorili s úctou. Pre mnohých bol Messiaen predovšetkým morálnou autoritou – v umení aj v živote.

Pôsobil v kostole La Trinité v Paríži, ktorý preňho nebol len miestom zamestnania. Bol to jeho duchovný domov, hudobné laboratórium a chrám, v ktorom desiatky rokov improvizoval na organe, komponoval a modlil sa. Organy Cavaillé-Coll mu poskytli nástroj, ktorým mohol vyjadriť to, čo podľa neho ľudské slová nikdy nedokážu – farebnú slávu Boha.

Fotografia hlavného organu kostola Église de la Sainte-Trinité v Paríži (Cmcmcm1/ CC BY-SA 4.0)

Jeho osobný život bol poznačený stratou. Prvá manželka Claire Delbosová, huslistka a skladateľka, vážne ochorela a zostala pripútaná na lôžko. Messiaen sa o ňu staral až do jej smrti. Táto tragédia sa hlboko odrazila v jeho neskoršej tvorbe – namiesto horkosti však priniesla ešte hlbšie ticho, zmierenie a duchovnú žiaru.

Medzi jeho vrcholné diela patrí okrem kvarteta aj klavírny cyklus Vingt regards sur l’Enfant-Jésus (Dvadsať pohľadov na Ježiška), ktorý je meditáciou o Kristovi, alebo monumentálne oratórium La Transfiguration de Notre Seigneur Jésus-Christ. Jeho najrozsiahlejšie dielo, Turangalîla-symfónia, spája mystiku s extázou, lásku so smrťou a nakoniec aj vzkriesením.

V eseji „Rozchod klasickej hudby s Bohom patrí k najväčším zlyhaniam našej doby“, publikovanej v denníku Epoch Times, sa George Corbett zamýšľa nad tým, ako sa moderná hudba odtrhla od duchovného rozmeru a neraz sa premenila na chladnú hru. Messiaen je v tomto texte výslovne spomenutý ako výnimka – ako dôkaz, že aj v modernom jazyku je možné zachovať svätosť, rporiadok a krásu.

Messiaen nikdy netvoril z chaosu ani pre chaos. Nehľadal slávu, ale prostredníctvom hudby chcel vzdávať chválu Stvoriteľovi. V čase, keď sa klasická hudba podľa mnohých „rozviedla s Bohom“, on mu zostal verný. A práve preto jeho hudba nezostarla.

Tipy na počúvanie:

Quatuor pour la fin du temps (Kvarteto pre koniec času) – duchovný vrchol vytvorený za ostnatým drôtom

Vingt regards sur l’Enfant-Jésus (Dvadsať pohľadov na Ježiška) – klavírna kontemplácia vhodná na pokojný večer

Catalogue d’oiseaux (Katalóg vtákov) – fascinujúci prepis prírody do nôt

Turangalîla-symfonie – opulentná, radostná i tajomná oslava života

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK