Nová štúdia spája tetovanie so zvýšeným rizikom rakoviny kože
Podľa švédskych výskumníkov sú ľudia s tetovaním vystavení zvýšenému riziku vzniku malígneho melanómu – najagresívnejšej formy rakoviny kože. Ak sa nelieči včas, dokáže sa rýchlo šíriť aj do iných častí tela.
Ľudia s tetovaním majú o 29 % vyššie riziko, že dostanú agresívnu formu rakoviny kože než ľudia bez tetovania. K tomuto záveru dospela recenzovaná štúdia zo Švédska, ktorá bola zverejnená 24. novembra v časopise European Journal of Epidemiology.
Autori štúdie skúmali vplyv tetovania na výskyt malígnych melanómov kože. Tento typ rakoviny vzniká v bunkách produkujúcich melanín, ktorý je zodpovedný za sfarbenie pokožky, očí a vlasov.
Podľa organizácie Melanoma Research Alliance ide o najagresívnejšiu formu rakoviny kože, a ak nie je včas liečená, môže sa rozšíriť aj do iných častí tela. Hoci sa táto forma môže vyskytnúť na ktorejkoľvek časti tela, zvyčajne sa tvorí na miestach pravidelne vystavovaných slnku.
Má slnečné žiarenie vplyv na melanómy?
Výskumníci skúmali údaje 2 880 Švédov vo veku 20 až 60 rokov, u ktorých bol diagnostikovaný kožný melanóm, pričom sa zistilo, že tetovanie zvyšuje celkové riziko kožného melanómu o 29 percent.
Veľkosť tetovania pritom podľa výskumu nehrala žiadnu rolu. Nezistilo sa, že by väčšie tetovania viedli k vyššiemu riziku melanómu kože.
„Farebné tetovania, prípadne ich kombinácia s čiernou alebo sivou farbou, sa spájali s mierne zvýšeným rizikom melanómu kože,“ napísali autori štúdie.
„Nezistili sme, že by tetované osoby, ktoré boli vystavené vysokým dávkam UV žiarenia, mali vyššie riziko melanómu kože ako tetované osoby s nižšou expozíciou UV žiareniu. Naše údaje teda naznačujú, že rozpad pigmentu urýchlený UV žiarením nezvyšuje riziko viac než samotná prítomnosť tetovania na koži.“
Štúdia poskytuje prvé poznatky o možných súvislostiach
Najvyššie riziko vzniku melanómu vedci zaznamenali u ľudí, ktorí mali tetovanie 10 až 15 rokov.
Po vyhodnotení prípadových štúdií v roku 2012 sa dospelo k záveru, že súvislosť medzi tetovaním a rakovinou kože je v podstate náhodná. Švédski vedci však tvrdia, že tieto prípadové štúdie sú zaťažené chybou a nedajú sa použiť na posúdenie vzťahu medzi príčinou (tetovaním) a následkom (ochorením).
„Naše výsledky prinášajú prvé reálne poznatky o možnej súvislosti medzi tetovaním a rakovinou kože. Sú podložené primeranou metodikou,“ napísali. Dodali však, že výsledky musia potvrdiť ďalšie epidemiologické štúdie, kým sa definitívne preukáže príčinná súvislosť.
Pokiaľ ide o podtypy melanómu kože – invazívny a in situ kožný melanóm –, zistilo sa, že riziko ochorenia na ne je u ľudí s tetovaním o 40 % vyššie než u ľudí bez tetovania.
Telo vníma tetovaciu farbu ako cudzí predmet
Švédski vedci z Lundskej univerzity, ktorí štúdiu vykonali, 25. novembra vo vyhlásení vysvetlili, že telo vníma tetovací atrament v pokožke ako cudzorodú látku.
Tým sa aktivuje imunitný systém: imunitné bunky obalia farebné pigmenty a následne ich transportujú do lymfatických uzlín.
„Azopigmenty sú najbežnejšími organickými farbivami v atramentoch“ povedala Emelie Rietz Liljedahlová, vedecká pracovníčka v odbore toxikológie na Lundskej univerzite.
„Mohli by predstavovať potenciálne riziko, pretože už vieme, že sa rozkladajú na škodlivé chemikálie, ktoré môžu spôsobiť rakovinu. Platí to najmä v prípade vystavenia UV žiareniu zo slnka, solárií alebo laserových ošetrení.“
Štúdiu financovala Lundská univerzita, Švédska rada pre výskum v oblasti zdravia, nadácia Magnus Bergvall a nadácia Crafoord. Dvaja autori priznali konflikt záujmov, keďže prijali finančné prostriedky od vládnych subjektov a od súkromných nadácií a jeden aj od farmaceutických spoločností.
Odporúčanie amerického úradu FDA
Ešte pred zverejnením švédskej štúdie americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) vo svojej správe o bezpečnosti tetovania z roku 2024 odporučil, aby si záujemci tetovanie vopred dobre premysleli (think before you ink).
„V priebehu rokov FDA dostával hlásenia od ľudí, u ktorých sa vyvinuli infekcie z kontaminovaných tetovacích farieb, ako aj o alergických reakciách na samotné tetovacie farby,“ vysvetlil úrad.
„Vedci z FDA a iných inštitúcií zároveň zistili, že aj neotvorené a originálne tetovacie farby môžu obsahovať baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobiť infekcie.“
FDA uviedol, že podľa odhadov má aspoň jedno tetovanie približne 30 % Američanov a 40 % ľudí vo veku od 18 do 34 rokov.
Podľa dostupných európskych štatistík a odhadov (napríklad od Európskej komisie a prieskumov z rokov 2016 – 2018) má tetovanie približne 12 % obyvateľov Európy. Presné národné štatistiky pre Slovensko nie sú k dispozícii. Ak by sme tento európsky priemer vztiahli na aktuálny počet obyvateľov Slovenska, išlo by približne o 655 000 ľudí s aspoň jedným tetovaním.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.