Nízke riziko, vysoký zisk: prečo je korupcia na Ukrajine stále systémovým problémom (Analýza)
Na Ukrajine je korupcia vnímaná ako „nízkoriziková“ a „vysoko zisková“, pričom je široko rozšírená. Taký je výsledok amerického prieskumu z decembra 2025. Pod medzinárodným tlakom sa Zelenskyj snaží podniknúť kroky, aby tento dojem vyvrátil. Aj experti EÚ však majú pochybnosti o účinnosti vyšetrovacích orgánov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 2. januára vymenoval Kyryla Budanova, šéfa vojenskej tajnej služby (HUR), za správneho riaditeľa svojej prezidentskej kancelárie.
Zelenskyj svoj krok odôvodnil na Telegrame takto: „Ukrajina sa teraz musí viac sústrediť na otázky bezpečnosti, rozvoj obranných a bezpečnostných síl Ukrajiny, ako aj na diplomatickú cestu v rokovaniach, a prezidentská kancelária bude slúžiť v prvom rade na plnenie týchto úloh.“
Toto nové obsadenie nasleduje po prepustení Andrija Jermaka v novembri 2025. Jermak bol šéfom úradu, obchodným partnerom zo Zelenského filmovej a televíznej kariéry a priateľom ukrajinského prezidenta. Päť rokov rozhodoval o tom, kto bude prijatý u Zelenského. Dôvodom Jermakovho prepustenia bolo odhalenie posledného veľkého korupčného škandálu v novembri.
Nové obsadenie politicky neznámym Kyrylom Budanovom možno interpretovať aj ako pokus vedenia v Kyjeve zvládnuť masívnu korupciu v krajine. 39-ročný trojhviezdičkový generál Budanov vedie HUR od roku 2020.
Budanov sa stal na Ukrajine známym, pretože podľa online denníka Kyiv Independent je jeho tajná služba považovaná za „jednu z najkompetentnejších inštitúcií v krajine“. Avšak, podľa denníka, „verejne vyslovil smelé predpovede o výsledku vojny“, ktoré sa vždy nenaplnili.
Budanovovo obsadenie kľúčovej pozície v prezidentskej kancelárii má však tú výhodu, že sa už dlhší čas podieľa na rokovaniach o mierovej dohode s Ruskom. V novembri sa Budanov zúčastnil aj na rokovaniach s USA a Ruskom v Abú Zabí.
Výsledky v boji proti korupcii
Zostáva otvorenou otázkou, či táto nová personálna zmena v najbližšom okolí Zelenského bude stačiť. Existuje totiž mnoho dôvodov a príčin, prečo bol, je a zostáva boj proti korupcii na Ukrajine veľmi ťažký.
Medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International napríklad v súčasnosti uvádza Ukrajinu na 105. mieste rebríčka skorumpovanosti štátov. Celkovo je hodnotených 180 krajín, pričom na prvom mieste je Dánsko ako najmenej skorumpovaná krajina. Pre porovnanie, Slovensko je na 59. mieste.
Ukrajina prijala v roku 1995, krátko po svojom vstupe do Rady Európy, svoj prvý zákon o boji proti korupcii. Podľa odhadov washingtonského think tanku Center for European Policy Analysis (CEPA) však tieto rané rámcové dokumenty mali iba prevažne symbolický charakter.
Skutočný boj proti korupcii začal až po revolúcii na Majdane vo februári 2014, keď Ukrajina podpísala asociačnú dohodu s Európskou úniou. V tom čase EÚ požadovala zriadenie nezávislých protikorupčných orgánov, ktoré by boli chránené pred politickým vplyvom. Ukrajina následne vytvorila toľko inštitúcií na boj proti korupcii, že sa tým stratila transparentnosť a vznikli kompetenčné spory. Kritici za tým vidia úmysel.
Mnoho orgánov, malá efektívnosť
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) je napríklad zodpovedný za vyšetrovanie vysokopostavených úradníkov, ministrov, poslancov a sudcov. Problém: NABU má síce vyšetrovacie právomoci, ale nemôže sám vzniesť obvinenie. Odhalené prípady musí NABU odovzdať Špeciálnej prokuratúre na boj proti korupcii (SAPO). SAPO má podľa svojho poverenia na starosti dohliadať na NABU, ale predovšetkým právne spracovávať prípady korupcie odhalené NABU.
Ďalej existuje Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NACP). Podľa publikácie Transparency International Ukraine z 1. decembra 2025 vyjadrili experti EÚ obavy ohľadom nestrannosti a účinnosti agentúry. Napríklad sa zistilo, že jeden zamestnanec NACP prijal úplatok vo výške 20 000 amerických dolárov. Agentúra teraz vedie vnútorné vyšetrovanie.
Ako keby to nestačilo, bola zriadená aj Agentúra pre vymáhanie a správu majetku (ARMA). Podľa vlastného opisu je jej úlohou „vyhľadávať a sledovať majetok, ktorý bol nelegálne prevedený z Ukrajiny v dôsledku korupcie a iných trestných činov“.
Okrem toho má ARMA „zaviesť transparentné a účinné mechanizmy na správu zabaveného majetku“. Keďže mnoho súdov odmietlo prijať a prejednávať prípady podozrenia z korupcie, ktoré NABU postúpila SAPO, v roku 2019 musel byť nakoniec zriadený aj Vysoký protikorupčný súd (HACC). Ten však bol okamžite zrušený.
Úplatky zostávajú „nízkorizikové a vysoko ziskové“
V tom istom roku totiž ukrajinský ústavný súd zrušil zákon proti nezákonnému obohacovaniu, „čím bolo viac ako 60 prebiehajúcich vyšetrovaní vyhlásených za neplatné“, konštatoval washingtonský think tank CEPA. De facto tento právny krok „udelil amnestiu úradníkom s pochybnými majetkovými hodnotami“.
Celkovo americkí pozorovatelia v decembri konštatovali: „Pre mnohých úradníkov je pravdepodobnosť, že zostanú neodhalení, naďalej vysoká.“
Korupcia na Ukrajine je tak vnímaná ako „nízkoriziková“ a „vysoko zisková“ a naďalej sa udržiava. Treba konštatovať, že napriek množstvu inštitúcií na boj proti korupcii sa Ukrajine doteraz nepodarilo účinne zvládnuť mentalitu úplatkov v krajine. Tento aspekt sa v diskusii o takzvanom priblížení Ukrajiny k Európskej únii často prehliada.
Najzávažnejší prípad minulého roka
Na Ukrajine bolo minulý rok odhalených menej prípadov korupcie ako v roku 2024. Tieto prípady sa však ukázali ako oveľa závažnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Niekoľko prípadov totiž vedie k najbližšiemu okruhu známych a priateľov prezidenta Zelenského. Medzi absolútne najvýznamnejšie prípady minulého roka patrí „Operácia Midas“ NABU.
Úrad vyšetroval Timura Mindiča, podnikateľa z okruhu Zelenského, a jeho šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. NABU v lete oznámil, že oboch odpočúval. Agentúra ich podozrievala z úplatkov v lukratívnom ukrajinskom energetickom sektore. Namiesto podozrivých však vyšetrovateľov NABU zatkla ukrajinská vnútorná tajná služba SBU.
21. júla ukrajinský parlament prijal zákon, podľa ktorého majú všetky protikorupčné orgány podliehať generálnemu prokurátorovi. Tým sa mala drasticky obmedziť nezávislosť všetkých vyšetrovacích orgánov. Zákon bol prijatý narýchlo a bez dodržania všetkých potrebných procedurálnych predpisov. Následne došlo v Kyjeve k masovým protestom, aké sa od Majdanu v roku 2014 neobjavili.
EÚ zasiahla a varovala, že tento zákon by mohol poškodiť zbližovanie Ukrajiny s Bruselom. Trvalo týždeň, kým Zelenskyj a jeho lojálna parlamentná väčšina toto rozhodnutie zrušili. Odvtedy je Zelenskyj sám podozrivý, že nechce skutočne dôsledne bojovať proti korupcii vo svojej krajine.
10. novembra NABU a SAPO spoločne zverejnili výsledky „operácie Midas“ a oznámili, že ide o úplatky v celkovej výške približne 100 miliónov eur v štátnej jadrovej spoločnosti Energoatom.
Protikorupčné orgány opierajú svoje obvinenia o 15-mesačné odpočúvanie. Okrem toho vykonali viac ako 70 prehliadok. Ako podozriví boli menovaní bývalý minister energetiky a novo vymenovaný minister spravodlivosti Herman Haluščenko, ako aj Oleksij Chernyšov, podnikateľ a bývalý šéf štátneho energetického koncernu Naftogaz. V čase odhalenia bol podpredsedom vlády a 18. novembra bol zatknutý.
Haluščenko odstúpil 12. novembra zo svojej ministerskej funkcie, rovnako ako Svitlana Hryntšuková, ktorá bola ministerkou energetiky len od júla 2025. Proti obom prebieha vyšetrovanie. Súdny záznam uvádza, že obaja mali milostný pomer. Podľa vyšetrovateľov korupcie Hryntšuková viackrát prenocovala u Haluščenka, ktorý jej odovzdal post ministerky energetiky.
V centre vyšetrovania je však Timur Mindič, filmový producent a bývalý obchodný partner Zelenského. Je považovaný za kľúčovú postavu v prípade úplatkov Energoatomu. Keďže je nielen ukrajinským, ale aj izraelským občanom, Mindič krátko pred domovou prehliadkou NABU odišiel do Izraela. Mal byť vopred varovaný.
Proti jeho bratrancovi Leonidovi tiež prebieha vyšetrovanie korupcie. Mindič bol vypátraný novinármi z Ukrajinskej Pravdy v Izraeli a konfrontovaný s tým, že je podozrivý z korupcie aj v súvislosti s nezrovnalosťami v ukrajinskom zbrojárskom koncerne Fire Point.
Firma vyvíja a vyrába na objednávku ukrajinského ministerstva obrany autonómne drony a riadené strely. Mindič má byť tichým spoločníkom zbrojárskej firmy a loboval za ňu u ukrajinskej vlády. Podozrivý popiera všetky obvinenia. V Izraeli je v bezpečí pred trestným stíhaním, pretože Izrael nevydáva svojich občanov iným štátom.
Zhoršila vojna korupciu?
Americká politologička Susan Stewartová je presvedčená, že vojna na Ukrajine zmarila všetky pokroky v boji proti korupcii, uviedla pre Deutschlandfunk Kultur.
Okrem toho Zelenskyj nie je podľa nej vždy skutočne informovaný o dianí a až do odvolania svojho šéfa prezidentskej kancelárie Jermaka bol od tejto problematiky izolovaný. Celkovo politologička vníma úplatky a korupciu na Ukrajine ako súčasť systému.
A tak len päť agentúr – NABU, SAPO, NACP, ARMA a HACC – môže tento systém postupne rozbiť. Ukrajinský denník Kyiv Post vidí v práci týchto protikorupčných orgánov na konci roka 2025 „svetlo na obzore“.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?