Svet

Nezvyčajná letová trasa spoločnosti Cargolux spustila špekulácie o čínsko-iránskom spojení

Náhla zmena kurzu, zmiznuté lietadlo a dve mocnosti so strategickým partnerstvom: let luxemburskej nákladnej spoločnosti Cargolux vyvolal v čase eskalujúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom špekulácie o skrytých väzbách medzi Pekingom a Teheránom.

Medzipristátie pri Iráne: Turkménsko ako možný tranzitný bod

Let CV9736, ktorý mal podľa oficiálnych údajov smerovať do Luxemburgu, odštartoval 15. júna z čínskeho dopravného uzla Čeng-čou. Namiesto bežnej trasy ponad Rusko alebo Strednú Áziu však lietadlo podľa údajov služby Flightradar24 náhle zmenilo smer a vydalo sa k iránskym hraniciam. Nad Turkménskom sa stratilo z radaru – v štáte, ktorý má úzke väzby s Teheránom a ktorého hlavné mesto Ašchabad leží menej ako 100 kilometrov od iránskeho územia.

Podľa ďalších leteckých záznamov lietadlo pravdepodobne pristálo v meste Turkmenbaši, ktoré sa nachádza ďalej od iránskej hranice. Odtiaľ pokračovalo v nedeľu do Luxemburgu. Napriek tomu sa na sociálnych sieťach začali šíriť špekulácie o možnom vzdušnom moste medzi Čínou a Iránom.

Cargolux popiera spojenie s Iránom

Spoločnosť Cargolux tieto tvrdenia rozhodne odmietla ako „úplne nepodložené“. Údaje z verejných sledovacích platforiem sú podľa nej nepresné. „Žiadny z našich letov nevyužíva iránsky vzdušný priestor,“ uviedla firma s tým, že ich vlastné systémy v reálnom čase môžu trasu spoľahlivo dokázať.

Od roku 2014 vlastní 35 % podiel v Cargoluxe čínska štátna spoločnosť Henan Civil Aviation Development and Investment Co. Ltd. (HNCA), vďaka čomu sa Čeng-čou stal kľúčovým nákladným uzlom spoločnosti – v tesnej previazanosti s čínskymi štátnymi záujmami.

Súvislosť s operáciou „Rising Lion“

Incident sa odohral v čase, keď Izrael spustil rozsiahlu leteckú ofenzívu s názvom „Rising Lion“ (Vstávajúci lev), zameranú na iránske jadrové zariadenia. Podľa izraelskej vlády útoky vyradili viac ako 120 iránskych raketových stanovíšť. Izraelské ozbrojené sily (IDF) dokonca dočasne vyhlásili „plnú vzdušnú prevahu nad Teheránom“. Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že operácia potrvá, kým nebudú odstránené všetky existenčné hrozby zo strany iránskeho režimu. Zmena režimu v Iráne podľa neho nie je cieľom, ale možným dôsledkom.

Dlhodobé partnerstvo: Irán ako kľúčový hráč v čínskej stratégii

Komunistický režim v Pekingu udržiava s Iránom už desaťročia strategické partnerstvo presahujúce bežný obchod. V marci 2021 podpísali obidve krajiny 25-ročnú dohodu o spolupráci, ktorá zahŕňa hospodárske, dopravné aj vojenské projekty.

Irán zohráva dôležitú úlohu aj v čínskom projekte „novej hodvábnej cesty“. Čína využíva iránske námorné prístavy, ako napríklad Jask v Hormuzskom prielive, aby získala prístup k energetickým zdrojom a globálnym logistickým trasám. Bolo príznačné, že Iránom riadení jemenskí povstalci Hútíovia strieľali rakety na obchodné lode zo západných krajín, ale nikdy nie na lode z Číny.

Zbrojenie, infraštruktúra, spravodajstvo

Dohoda z roku 2021 predpokladá aj rozsiahle čínske investície do iránskych železníc, diaľnic, letísk a energetiky. Okrem toho dokument obsahuje záväzok spoločného vývoja obranného priemyslu, výmeny spravodajských informácií a plánovanie spoločných vojenských cvičení.

Po skončení zbrojného embarga OSN voči Iránu v roku 2020 pribudli náznaky, že medzi Pekingom a Teheránom prebehli aj významnejšie zbrojné obchody.

Teherán poskytol a čínskej vláde naďalej poskytuje diplomatickú podporu na medzinárodnej scéne – od súhlasu s čínskou politikou voči Ujgurom až po schvaľovanie zásahov proti protestom v Hongkongu.


Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK