Zdravie

Staré antibiotikum účinné proti lymskej borelióze aj v ultranízkych dávkach

Vedci odhaľujú, prečo lymská borelióza pretrváva a ako s ňou bojovať.

V boji proti lymskej borelióze sa vedci možno blížia k dvom významným posunom: ide o prehliadané antibiotikum, ktoré eliminuje infekciu vo výnimočne nízkych dávkach, a nové poznatky o tom, prečo symptómy často pretrvávajú ešte dlho po liečbe.

V dvoch štúdiách publikovaných v časopise Science Translational Medicine vedci ukázali, že piperacilín – antibiotikum schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) – vyliečil infekciu laboratórnych myší v dávkach až 100-krát nižších ako doxycyklín, ktorý je v súčasnosti prvou voľbou medzi liekmi proti lymskej borelióze.

Na rozdiel od doxycyklínu cieli piperacilín priamo na baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu a šetrí črevný mikrobióm, ktorý je užívaním doxycyklínu obvykle narušený.

„Čo nás prekvapilo, bola účinnosť piperacilínu aj pri skutočne nízkych dávkach,“ uviedol pre Epoch Times Brandon L. Jutras, profesor mikrobiológie a imunológie na Feinberg School of Medicine na Northwestern University a hlavný autor štúdie. „Nemusíme ho podávať v koncentrácii, ktorá by zabíjala aj iné mikróby.“

Tím tiež zistil, že zvyšky baktérií lymskej boreliózy môžu v tele pretrvávať aj po liečbe antibiotikami, čo by mohlo vysvetľovať, prečo niektorí ľudia trpia chronickými príznakmi aj po vyliečení infekcie.

Peptidoglykán – zložka bunkovej steny baktérií lymskej boreliózy – môže pretrvávať v tele a vyvolávať dlhodobé imunitné reakcie. Pomáha tak vysvetliť príznaky postinfekčného syndrómu lymskej boreliózy, pri ktorom niektorí pacienti naďalej pociťujú symptómy mesiace alebo dokonca roky po tom, ako sa infekcia považuje za vyliečenú.

Cielenejší prístup

Lymská borelióza je infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka uhryznutím infikovaného kliešťa z rodu Ixodes. Ak nie je liečená, môže viesť k neurologickým aj srdcovým komplikáciám.

Piperacilín pôsobí tak, že narúša unikátny spôsob, akým si baktérie Borrelia burgdorferi – pôvodcu lymskej boreliózy – budujú bunkovú stenu, čo je zásadné práve pre ich prežitie.

Vedci predpokladajú, že cielený mechanizmus piperacilínu na rozdiel od širokospektrálnych antibiotík, ako je doxycyklín, nenaruší črevný mikrobióm. Či by tento prístup mohol tiež pomôcť zabrániť rozvoju postinfekčného syndrómu lymskej boreliózy, štúdia neriešila.

Jutrasov tím otestoval takmer 500 liečiv schválených FDA a sledoval, ako jednotlivé látky ovplyvňujú schopnosť baktérie vytvárať charakteristickú bunkovú stenu.

„Keď sme pridali antibiotikum, doslova sme mohli sledovať, čo sa deje s bunkovou stenou,“ opísal Jutras. „Piperacilín tento proces narušil spôsobom, ktorý bol neobyčajne špecifický pre borélie.“

V súčasnosti sa piperacilín používa na liečbu zápalu pľúc a infekcií močových ciest a nie je schválený na liečbu lymskej boreliózy u ľudí.

Vedci však vidia potenciál aj v jeho preventívnom využití. Zaujímavá je predstava, že jediná dávka podaná bezprostredne po prisatí kliešťa by mohla infekciu zastaviť ešte pred jej prepuknutím.

Včasná diagnóza býva zložitá: malý kliešť môže uniknúť pozornosti, prvé príznaky sa často objavujú až po dňoch či týždňoch a nie u všetkých pacientov sa vyvinie typická „terčovitá“ vyrážka.

Diagnostické testy sa navyše väčšinou spoliehajú na protilátky, ktorých tvorba nejaký čas trvá, čo vedie k falošne negatívnym výsledkom v ranej fáze infekcie.

„Predstavte si, že vás uhryzne kliešť a idete k lekárovi. Dnes by vám mohol povedať, aby ste počkali na príznaky alebo pozitívny test,“ uviedol Jutras. „Stačilo by podať jedinú preventívnu dávku piperacilínu, ktorá by neohrozila črevný mikrobióm a mohla by chorobu úplne zastaviť.“

Podľa B. Jutrasa však musí byť účinnosť piperacilínu najskôr potvrdená v klinických štúdiách, až potom ho budú môcť lekári predpisovať.

Niektorí odborníci zároveň poukazujú na to, že aj nízke dávky antibiotík môžu prispievať k rozvoju antibiotickej rezistencie.

„Otázka znie: preváži prínos potenciálnej prevencie lymskej boreliózy nad rizikom poškodenia mikrobiómu danej osoby a nad kolektívnou obavou z rezistencie voči antibiotikám, ktorej čelíme všetci spoločne?“ napísal v e-maile pre Epoch Times Dr. Clayton Bell, lekár špecializujúci sa na integratívnu liečbu lymskej boreliózy.

„Ak sa piperacilín ukáže ako vysoko účinný, potom by to bol jasný argument v prospech jeho využitia v prevencii tohto potenciálne vyčerpávajúceho ochorenia,“ hovorí. Upozornil však na to, že piperacilín je k dispozícii iba vo forme intravenóznej alebo vnútrosvalovej aplikácie, preto je nepravdepodobné, že by bol prakticky použiteľný ako plošná prevencia po uhryznutí kliešťom.

Medzi vedľajšie účinky doxycyklínu patria tráviace ťažkosti, zvýšená citlivosť na slnečné žiarenie a riziko ovplyvnenia vývoja kostí a zubov u detí. Neodporúča sa ani v tehotenstve.

Piperacilín, ktorý sa bežne používa spolu s ďalším antibiotikom (tazobaktámom) pri liečbe zápalu pľúc a infekcií močových ciest, môže vyvolať alergické reakcie alebo zmeny pečeňových funkcií. Vedci však poukazujú na to, že výrazne nižšie dávky použité v tejto štúdii – a skutočnosť, že nebol kombinovaný s iným antibiotikom – môžu znamenať priaznivejší bezpečnostný profil.

Prečo príznaky lymskej boreliózy pretrvávajú

Lymská borelióza je dnes najčastejším ochorením prenášaným kliešťami v Spojených štátoch. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje, že každoročne je diagnostikovaných a liečených približne 500 000 Američanov.

Na rozdiel od väčšiny infekcií, kde sa hlavná pozornosť sústredí na akútnu fázu, pri lymskej borelióze je najväčším problémom to, že u časti pacientov sa po liečbe rozvinú chronické príznaky – únava, bolesti a tzv. mozgová hmla – ktoré na ďalšiu liečbu nereagujú.

Štúdia Harvardovej univerzity z roku 2022 ukázala, že 14 percent pacientov liečených na lymskú boreliózu následne trpelo postinfekčným syndrómom lymskej boreliózy.

V súčasnosti neexistuje žiadna oficiálne schválená liečba syndrómu postinfekčnej boreliózy. Starostlivosť sa zvyčajne zameriava na zmiernenie príznakov, ako je únava, bolesti kĺbov či kognitívne problémy, a to prostredníctvom podpornej liečby, zmeny životného štýlu a v niektorých prípadoch aj predĺžených či opakovaných antibiotických kúr.

Podľa D. Jutrasa a jeho tímu môžu pretrvávajúce zvyšky baktérií vyvolávať imunitnú reakciu napodobňujúcu chronické ochorenie, aj keď živé baktérie sa už v tele nenachádzajú. Tieto fragmenty peptidoglykánu boli nájdené v pečeni a kĺbovej tekutine pacientov s borelióznou artritídou, kde naďalej spúšťali imunitnú odpoveď.

Peptidoglykán baktérií rodu Borrelia je odolnejší voči rozkladu než v iných baktériách. Pravdepodobne je to spôsobené jeho jedinečnou štruktúrou – rysom, ktorý vedci pripisujú špecifikám biológie kliešťa.

Holistické prístupy k prevencii

Aby sa znížilo riziko pretrvávajúcich príznakov, mnoho lekárov špecializujúcich sa na liečbu lymskej boreliózy volí holistický prístup k prevencii a zotaveniu. Znížením počtu zvyškových patogénov a posilnením funkcie imunitného systému môžu tieto stratégie pomôcť zvládať ťažkosti a dokonca znížiť riziko rozvoja postinfekčného syndrómu lymskej boreliózy.

Doktor Bell zdôrazňuje dôležitosť identifikácie koinfekcií spôsobených inými baktériami alebo parazitmi, ako sú Bartonella, Babesia, Ehrlichia, Anaplasma, prípadne akútneho ochorenia na horúčku Skalistých hôr, a zároveň upozorňuje na potrebu riešiť vystavenie plesniam a mykotoxínom. „Ak sú prítomné koinfekcie alebo plesňové toxíny, ktoré nie sú liečené, pacient bude mať oveľa väčšie problémy s uzdravením sa z lymskej boreliózy“ povedal.

Bylinné prípravky, napríklad Cryptolepis a krídlatka japonská (Polygonum cuspidatum), môžu pomôcť znížiť bakteriálnu záťaž a posilniť prirodzené obranné mechanizmy organizmu. Podľa doktora Bella sa môžu tieto rastliny po odznení akútnej infekcie hodiť na dlhodobú udržiavaciu terapiu viac ako antibiotiká.

Okrem bylín je dôležitou súčasťou zotavenia aj zmena životného štýlu – uprednostňovanie kvalitného spánku, ľahký pohyb, ako je chôdza alebo joga, a minimalizácia vystavenia environmentálnym toxínom.

Miesto po prisatí kliešťa je vhodné umyť mydlom a vodou a samotného kliešť odstrániť pinzetou ťahom nahor – bez krútivého pohybu či rozdrvenia.

Skoré príznaky lymskej boreliózy (3 – 30 dní po expozícii):

• typická „terčovitá“ vyrážka (erythema migrans),
• horúčka, zimnica, únava,
• bolesti svalov a kĺbov,
• zdurenie lymfatických uzlín.

Neskoršie príznaky (týždne až mesiace po infekcii):

• výrazné opuchy či bolesti kĺbov,
• pokles mimiky na jednej polovici tváre (obrna lícneho nervu),
• necitlivosť alebo brnenie,
• nepravidelný srdcový rytmus,
• kognitívne problémy, napríklad poruchy pamäti.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK