Nedeľa 21. júla, 2024
(Zľava) Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) a podpredseda parlamentu Andrej Danko (predseda SNS). (Foto: FB / Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky / FOTO TASR - Jakub Kotian)

Napätie medzi Hlasom a SNS: k sporu o post predsedu parlamentu sa pridáva téma zvyšovania minimálnej mzdy

V čase, keď nezamestnanosť na Slovensku dosahuje historické minimá, navrhuje minister práce Tomáš návrat k mechanizmu automatického zvyšovania minimálnej mzdy na 60% z priemernej mzdy. Predseda SNS Danko trvá na tom, že s rastom priemernej mzdy by mali rásť aj minimálne dôchodky. Táto podmienka vyvolala napätie medzi koaličnými partnermi, pričom minister Tomáš zdôrazňuje význam dodržiavania koaličných dohôd a navrhuje o minimálnych dôchodkoch odborne rokovať za zavretými dverami v rámci koalície. Diskusia sa odohráva aj na pozadí sporu o obsadenie postu predsedu parlamentu.

Hlas chce presadiť automat na minimálnu mzdu, SNS chce automat aj pre minimálne dôchodky

Keďže nezamestnanosť v našej krajine je na svojom historickom minime, ako avizoval minister práce sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD), pozornosť rezortu sa presunie na rast miezd ako takých. Za týmto účelom pripravil návrh novely zákona, ktorým sa tak vrátime k automatu, ktorý bol už zavedený v minulosti. Rokovať o návrhu by sa mohlo po prázdninách a ak novela v parlamente prejde, minimálna mzda v roku 2026 dosiahne sumu 920 eur a v roku 2027 sumu 970 eur.

„Vláda SR aj ministerstvo práce trvajú na tom, aby minimálna mzda predstavovala 60% z priemernej mzdy. Trváme na tom, aby sme sa vrátili k automatu, ktorý už na Slovensku fungoval,“ vysvetlil minister Tomáš. Pokiaľ sa podarí prijať novelu do konca tohto kalendárneho roka, nové pravidlá na rokovania o novej minimálnej mzde by sa uplatnili už na budúci rok.

Hoci sa zvyšovanie minimálnej mzdy nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, predseda SNS a zároveň podpredseda parlamentu Andrej Danko súhlas s touto iniciatívou podmieňuje tým, aby sa zároveň vytvoril automat aj na minimálne dochôdky. „Keď rastie priemerná mzda v hospodárstve, tak by nemala ísť hore len minimálna mzda, ako chce Erik Tomáš, mali by rásť aj minimálne dôchodky,“ povedal.

Danko zatiaľ navrhol, aby sa minimálny dôchodok zvýšil o 74 eur, tým by hodnota najnižšej penzie narástla na 471,90 eur.

„V programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, je jasne zakotvené nové nastavenie minimálnej mzdy,“ pripomína minister Tomáš. „Napĺňanie programového vyhlásenia vlády a dodržiavanie koaličných dohôd je elementárnym základom fungovania každej vládnej koalície,“ reagoval na požiadavky lídra SNS. Zároveň zdôraznil, že minimálne dôchodky sa rozmrazili a opäť začali valorizovať v minulom roku na základe úspešného návrhu strany Hlas, keď SNS nebola v parlamente.

Šéf rezortu práce je podľa vlastných slov stále pripravený diskutovať o minimálnych dôchodkoch a nastavení vyššieho koeficientu, aby aj minimálne dôchodky ešte rástli vyšším tempom. Chce sa však na túto tému rozprávať odborne za zatvorenými dverami. Rozhovory by sa podľa neho mali udiať len v rámci koalície, bez kladenia podmienok a bez prítomnosti opozičných strán.

Riziká zvyšovaní minimálnej mzdy a dôchodkov

Podľa opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS) samotné zvyšovanie minimálnej mzdy so sebou prináša riziká. „Treba dávať veľký pozor, aby bola primeraná schopnostiam ekonomiky,“ uviedol

Pri raste minimálnych dôchodkov zas Viskupič upozorňuje na finančnú situáciu Sociálnej poisťovne, ktorá dôchodky vypláca. „Tento rok bude mať Sociálna poisťovňa deficit 2,5 miliardy eur, to je obrovská suma.“ Pripomína, že Sociálna poisťovňa mala ešte pred troma rokmi vyrovnaný rozpočet. „Krajina si nemôže požičať 2,5 miliardy ročne na to, aby vyplácala dôchodky,“ uzavrel.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak upozornil, že iniciatíva ministerstva môže viacerým zamestnávateľom spôsobiť nárast ceny práce a zhoršiť podnikateľské prostredie.

INESS upozorňuje, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v EÚ v pomere ku mzdám v krajine. Zároveň to môže viesť k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. „To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií SR, ktorá hovorí o strate práce pre 14 000 ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018,“ dodal Chovanculiak.

Spor o post predsedu parlamentu

Spor medzi koaličnými stranami Hlas-SD a SNS sa okrem nastavovania automatov na minimálne mzdy a dôchodky premieta aj v rovine obsadenia voľného postu predsedu parlamentu. Funkcia podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas, avšak po prezidentských voľbách začali predstavitelia SNS jednotne hovoriť o zmene politickej mapy. Na stranu národniarov sa priklonili aj viacerí politici najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD na čele s premiérom Robertom Ficom. Tvrdia, že najspravodlivejšie a pre koalíciu najstabilnejšie by bolo usporiadanie, podľa ktorého by každá z vládnych strán obsadila jednu funkciu – Smer premiéra, Hlas prezidenta a SNS predsedu parlamentu.

Potom, čo kreslo predsedu parlamentu opustil predošlý predseda Hlasu Peter Pellegrini, aby sa ujal funkcie prezidenta SR, jeho nástupca Matúš Šutaj Eštok oznámil, že Hlas aj naďalej trvá na svojej nominácií Richarda Rašiho. „Využijeme letné obdobie na to, aby sme nikoho s ničím neotravovali. Národná rada SR má povereného podpredsedu, ktorý bude schôdzu viesť, urobíme všetko preto, aby sme od septembra doručovali ľuďom výsledky,“ povedal po koaličnej rade v júni.

Danko v rovnakom čase taktiež potvrdil, že do konca leta sa v parlamente téma jeho nového predsedu otvárať nebude. „Nemienime na júnovej schôdzi dostať do úzadia personálnymi vecami prioritné témy,“ vyjadril sa.

Sám kandidát Hlasu na post Raši označil momentálnu situáciu za trochu zvláštnu, avšak nič podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sa niečo na koaličnej zmluve malo meniť. „Otvorenie koaličnej zmluvy znamená, že sa otvára všetko. Všetky posty od prvého po posledného ministra, od premiéra po podpredsedov parlamentu. Nemyslíme si, že je akýkoľvek dôvod koaličnú zmluvu otvárať. My len chceme, aby naši koaliční partneri boli tak slušní ako my a na tom, na čom sme sa dohodli, to dodržali,“ skonštatoval.

„Pre Smer je síce výhodnejší proficovský Danko, lebo s ním zrejme dosiahnu viac, ale poslanecký klub Hlasu a celkovo strana Hlas je silnejšia ako SNS. Takže si myslím, že Smer nebude presadzovať Danka za cenu komplikácií s Hlasom,“ povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

V redakčnej debate denníka Postoj Michal Magušin skonštatoval, že sa na tému dá pozerať z dvoch rovín. „Z hľadiska pomerov v parlamente sa nič nezmenilo. Hlas je rozhodnutý, má svojho kandidáta – Richarda Rašiho a zdá sa, že je to veľké napätie, lebo SNS chce niečo, na čo nemá nárok,“ opísal prvú rovinu. Druhá rovina je podľa redaktora pragmatická – koalícia Andreja Danka potrebuje a aj on potrebuje ich. 

„Vydierací potenciál Andreja Danka je taký nízky, že dobre, môže vydierať, ale on nikdy nepôjde na hranu, že by tú koalíciu položil. Už len preto, lebo vie, že by to bola jeho politická smrť,“ myslí si zástupca šéfredaktora Postoja Jozef Majchrák. S Magušinom sa zhodli, že koalícia vnútorné škriepky ustojí a napokon sa nejako dohode.

Prečítajte si aj