Napätie medzi bývalými prokurátormi špeciálnej prokuratúry a generálnym prokurátorom eskaluje
Prešli takmer dva mesiace od zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), pričom jej bývalí predstavitelia verejne kritizujú niektoré kroky a rozhodnutia generálneho prokurátora (GP) Maroša Žilinku. V rámci inštitúcie dochádza k vymieňaniu si korešpondencie prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Časť prokurátorov sa Žilinku zastáva, iní ticho podporujú iniciatívu prokurátorov z bývalej ÚŠP. Európska komisia žiada vysvetlenia, prečo boli od káuz spojenými s európskymi peniazmi odstavení pôvodní prokurátori. Harkabus hovorí o normalizácií a spolu s Lipšicom volá po modernizácii a reformách v prokuratúre ako takej.
List 11 prokurátorov generálnemu prokurátorovi
Jedenásť prokurátorov z bývalej ÚŠP, medzi nimi Daniel Lipšic, Michal Šúrek, či Ondrej Repa, adresovali šéfovi prokuratúry otvorený list, obsahom ktorého bol opis chaosu, ktorý po zrušení ÚŠP nastal, ako aj vyjadrenie kritiky nad Žilinkovými personálnymi zmenami.
„V prvom rade chceme vyjadriť hlboké rozčarovanie nad personálnym „manažovaním“ záležitostí ohľadom našich kolegov – JUDr. Matúša Harkabusa a Mgr. Daniela Mikuláša – ktoré vyústilo až do ich odchodu z prokuratúry,“ píše sa v úvode listu. Podľa autorov „ide o veľmi znepokojujúcu skutočnosť, ktorá evidentne vyšle negatívny signál do spoločnosti, keďže ide o mimoriadne erudovaných a morálne čistých prokurátorov.”
Žilinka v reakcii uviedol: „Zverejnený list 11 prokurátorov bývalého ÚŠP (z celkového počtu 28 prokurátorov bývalého ÚŠP), v ktorom prezentujú svoje subjektívne názory a pocity, som zobral na vedomie a nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií. Vnímam ho ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme prostredníctvom médií.”
Sťažujúcim sa prokurátorom vyčíta, že nevyčkali na jeho reakciu, čím potvrdili, že im vlastne nešlo o nič iné, ako o útok prostredníctvom médií. „Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak,” dodal.
„Ak sa dnes generálny prokurátor tvári, že netreba to riešiť cez médiá – my sme chceli komunikovať interne. Upozorňovali sme, avizovali sme problémy. Prešlo to mlčaním. Boli tam závažné nedostatky,” vysvetľoval bývalý špeciálny prokurátor Lipšic v relácií Braňo Závodský naživo. Podľa nich nebola cesta riešiť problémy interne a prišla chvíľa, keď museli komunikovať verejne.
Osem krajských prokurátorov sa Žilinku zastalo
Žilinku sa zastali aj predstavitelia krajských prokuratúr, ktorí kritizujú list 11 prokurátorov z bývalej ÚŠP. Lipšicovi a prokurátorom v jeho okruhu vyčítajú spôsob komunikácie, čo podľa ich slov vytvára v rezorte prokuratúry a aj v spoločnosti negatívnu atmosféru a pôsobí to demotivujúco na všetkých prokurátorov. Myslia si, že generálny prokurátor urobil všetko potrebné na to, aby sa zabezpečilo kontinuálne vybavenie trestnoprávnej agendy po zrušení ÚŠP.
„Za absolútne nevhodnú považujeme kritiku organizačných a riadiacich aktov generálneho prokurátora SR formou verejnej prezentácie subjektívnych hodnotení týchto aktov, obsahujúcu zjavné osobné antipatie,“ píše sa v liste 8 krajských prokurátorov.
„Vždy, keď je pod kritikou generálny prokurátor, tak jeho priami podriadení, ktorí sú od neho funkčne závislí absolútne, (generálny prokurátor menuje a odvoláva krajských prokurátorov, pozn. red.), tak sa vždy takýto list spíše,” povedal Lipšic, ktorý korešpondenciu zobral na vedomie a pýta sa týchto prokurátorov, v čom sa ich list mýli, aby idenifikovali alebo uviedli konkrétnosti. „Sú tam také frázy ako: treba dať priestor na pokojnú prácu. To už mi pripadá ako také podanie z normalizačnej éry, ako napr. Anticharta.”
Lipšic popísal, že animozita generálneho prokurátora voči ÚŠP bola zjavná, ale že on, keď na prokuratúru nastupoval, so Žilinkom nemal osobný problém. Zmena nastala neskôr. „V nejakom okamihu začala Generálna prokuratúra niektoré trestné stíhania brzdiť, blokovať cez § 363, kde boli podozrenia voči vplyvným osobám v politike alebo z biznisu. Taká proste je pravda.”
Európska komisia žiada vysvetlenia
Európska komisia žiadala od vlády Slovenskej republiky vysvetlenia, kde boli dosadení bývalí prokurátori ÚŠP po jej zrušení a z akého dôvodu boli odstavení od káuz spojených s finančnými záujmami Európskej únie (eurofondy). Tieto veci boli vo výlučnej pôsobnosti ÚŠP a aktuálne ich dostali prokurátori krajskej prokuratúry, ktorí takéto prípady doteraz neriešili. Časť špecialistov, ktorí dozorovali kauzy s euro peniazmi, sú teraz zaradení na referáte väzenstva. Daniel Lipšic vyzval vládu, aby zverejnila odpovede, ktoré Európskej komisii poskytla, a verejnosť by mohla posúdiť, či sú pravdivé alebo nepravdivé.
„Šíriť doslova bludy, doslova bludy, že som upratal najlepších prokurátorov, neviem, na základe čoho určujete dobrých, zlých, najlepších, nenajlepších a že už nemá kto vyšetrovať najväčšie podvody z eurofondami, to je niečo absurdné, to je niečo absurdné,“ reagoval generálny prokurátor Maroš Žilinka v parlamente na Hodine otázok, pričom vysvetlil, že komisii odpovedala vláda.
Iní dvaja prokurátori z bývalej ÚŠP, dozorujúci vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, sa pred niekoľkými týždňami vzdali svojich funkcií. Hlavným dôvodom malo byť nevyhovenie ich žiadosti o preloženie na Krajskú prokuratúru v Žiline.
„Oni veľmi dobre vedia, pretože som im opakovane hovoril ja, ako aj riaditeľka osobného úradu, že akonáhle tie miesta budú, tak sa dohodneme na čase, kedy do Žiliny preložení budú. Oni to vedeli,“ zdôraznil Žilinka a pripomenul, že každý prokurátor sa môže slobodne rozhodnúť, či v prokuratúre zotrvá alebo nie.
„Doktor Harkabus a doktor Mikuláš podali žiadosti o dočasné pridelenie na prokuratúru krajskú Žilina. Nedostali žiadnu odpoveď, absolútne nič, ani časový rámec. Reakcia nebola žiadna. To sa podľa mňa v slušnej inštitúcii nerobí,” uviedol Lipšic na margo žiadosti týchto dvoch prokurátorov.
Normalizácia
Prokurátor Harkabus Žilinkovi vyčíta spôsob riadenia prokuratúry, ktorý podľa neho naznačuje návrat normalizácie. „Kolegovia z generálnej aj krajských prokuratúr nám súkromne vyjadrujú podporu. Navonok sa však neprejavia,“ povedal Harkabus v rozhovore pre denník Postoj. Dôvodom môže byť aj nadriadenosť GP.
„Slovenská prokuratúra je 30 rokov nezreformovaná inštitúcia, ktorá generuje kauzy ako inštalácia nahrávacieho zariadenia bývalého generálneho prokurátora pánom Kočnerom, kde ešte pózuje, či je ho dobre vidno, kde išli zjavne nahrávať nejakých politikov. Vygenerovala kauzu korupčného špeciálneho prokurátora, ktorý tam bol dlhé roky,” vyratúval bývalý prokurátor ÚŠP, pričom Žilinkovi vyčíta, že keď bolo útočené na inštitúciu, na dôveryhodnosť trestných stíhaní, on ako GP bol ticho. „Nastáva čas, že toto dno, ktorým teraz prokuratúra prechádza, bude možno nejakým štartovacím procesom pre systémovú zmenu prokuratúry,” uzavrel Harkabus a pripomenul, že je tu potreba vytvorenia občianskej platformy, ktorá bude zmeny prinášať do povedomia, keďže podľa jeho slov prokuratúra nie je schopná zreformovať sa sama.
O potrebe modernizácie hovorí aj Daniel Lipšic. „Máme sovietsky model prokuratúry. Centralizácia, monokracia, ale aj prebujnelosť administratívy, na okresoch polovicu času venujú administratívnym činnostiam a vykonávajú správové povinnosti pre nadriadenú prokuratúru. Ak tu bude prokuratúra, ktorá vykonáva všeobecný dozor nad ochranou socialistickej zákonnosti, tak to bude takýmto spôsobom fungovať,” uviedol. Doteraz sa však nenašla politická vôľa na reformu prokuratúry.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
