Zdravie

Môže depresiu spôsobovať zápal? Vedci prinášajú nový pohľad

Nová štúdia naznačuje existenciu formy depresie, ktorú by mohol odhaliť bežný krvný test.

Vedci sa už roky domnievajú, že jednou z príčin depresie môže byť zápal v organizme. Tomu nasvedčovalo aj množstvo vedeckých dôkazov o súvislosti medzi zápalom a depresiou. Keď však vedci tento predpoklad overovali v klinických skúšaniach, protizápalové lieky opakovane nepriniesli očakávané výsledky a príznaky depresie nezmierňovali. Ako si vysvetliť tento zdanlivý rozpor?

Možné vysvetlenie prináša nová klinická štúdia, uverejnená v časopise JAMA Psychiatry. „Táto pilotná štúdia prináša prvé dôkazy, že u ľudí s depresiou, ktorí majú zároveň zvýšenú mieru zápalu v organizme, môže zameranie liečby na imunitný systém zmierniť príznaky ochorenia,“ uviedla pre Epoch Times v e-maili prvá autorka štúdie Éimear M. Foleyová, klinická výskumníčka z University of Bristol.

Hoci ide zatiaľ len o predbežné zistenia, naznačujú, že problémom predchádzajúcich štúdií nemusela byť samotná hypotéza. Skôr vychádzali z predpokladu, že všetky formy depresie sú rovnaké.

Teória o úlohe zápalu pri depresii

Hypotéza o úlohe zápalu pri depresii vznikla na základe viacerých spoločných príznakov.

Mnohí ľudia s depresiou pociťujú výraznú únavu, myslia a pohybujú sa pomalšie, spia dlhšie a strácajú záujem o činnosti, ktoré ich kedysi tešili. Tento súbor príznakov nápadne pripomína stav, ktorý vedci označujú ako „chorobové správanie“ – prirodzenú reakciu organizmu na infekciu, keď šetrí energiu, aby sa mohol sústrediť na boj s ochorením.

Koncom 90. rokov začali pribúdať aj biologické dôkazy. Jedna štúdia za druhou ukazovala, že ľudia so zvýšenou hladinou C-reaktívneho proteínu (CRP) – krvného ukazovateľa zápalu – mali vyššie riziko vzniku depresie.

„Postupne sa nahromadilo množstvo dôkazov, ktoré naznačovali, že zápal môže zohrávať úlohu pri vzniku depresie,“ povedal pre Epoch Times Dr. Andrew Miller, profesor psychiatrie a behaviorálnych vied na Emory University, ktorý patril medzi prvých vedcov skúmajúcich túto súvislosť.

Ľudia trpiaci chronickými zápalovými ochoreniami, ako sú reumatoidná artritída či zápalové ochorenia čriev, ako aj pacienti zotavujúci sa zo závažných infekcií, mali tiež vyššie riziko vzniku depresie.

Potom prišlo zistenie, ktoré presvedčilo aj mnohých skeptikov.

U onkologických pacientov liečených interferónom alfa – liekom stimulujúcim imunitný systém – sa začali objavovať príznaky pripomínajúce veľkú depresívnu poruchu. Ľudia, ktorí dovtedy depresiou nikdy netrpeli, zrazu pociťovali výraznú únavu, uzatvárali sa do seba a prežívali dlhodobú skleslosť.

„Bolo až prekvapujúce, ako veľmi sa ich depresia podobala tej, ktorú vídavame u našich pacientov v ambulancii,“ povedal Miller.

Tieto zistenia naznačili, že zápal nie je len sprievodným javom depresie. Môže byť jednou z príčin jej vzniku.

Problém nebol v teórii, ale vo výbere pacientov

Keď však Miller a jeho kolegovia svoju teóriu otestovali v klinickej štúdii podávaním silného protizápalového lieku pacientom s depresiou, výsledky boli sklamaním.

„Liek sa neukázal ako účinnejší než placebo (neúčinná liečba používaná na porovnanie v klinických skúšaniach). Boli sme zdrvení,“ povedal Miller.

Keď sa však vedci k výsledkom vrátili a podrobnejšie ich analyzovali, všimli si zaujímavý vzorec. Hoci liečba celkovo nepriniesla očakávaný účinok, niektorým pacientom predsa len pomohla.

Najväčší prínos zaznamenali ľudia, ktorí mali na začiatku štúdie najvyššie hodnoty zápalových ukazovateľov v krvi. V tejto skupine sa príznaky depresie zmiernili výraznejšie než u pacientov, ktorí dostávali placebo. Rozsah zlepšenia bol pritom podobný účinku, aký výskumníci bežne zaznamenávajú pri liečbe antidepresívami.

Tieto zistenia priniesli nový pohľad na depresiu. Naznačujú, že nejde o jedno ochorenie s rovnakou príčinou u všetkých pacientov. U časti z nich môže byť hlavným faktorom práve zápal.

Približne tretina ľudí s depresiou má zvýšené hladiny zápalových ukazovateľov v krvi. Zaujímavé je, že približne tretina pacientov zároveň nedosiahne dostatočné zlepšenie ani po liečbe bežnými antidepresívami.

Ak však vedci posudzovali všetkých pacientov s depresiou ako jednu skupinu, skutočný účinok liečby sa v celkových výsledkoch mohol stratiť.

Podľa Dr. Manisha Jhu, docenta psychiatrie na UT Southwestern Medical Center, je pri testovaní liečby zameranej na imunitný systém nevyhnutné vyberať pacientov so zvýšenými zápalovými ukazovateľmi. V e-maili pre Epoch Times uviedol, že práve tieto krvné ukazovatele môžu pomôcť identifikovať skupinu pacientov, u ktorých depresia môže súvisieť s poruchou fungovania imunitného systému.

Overenie teórie

Vedci sa z predchádzajúceho neúspechu poučili. V novej štúdii Insight preto zaradili iba pacientov, u ktorých bolo veľmi pravdepodobné, že depresia súvisí so zápalom.

Éimear M. Foleyová a jej kolegovia skúmali 30 dospelých pacientov, ktorých depresia sa nezlepšila ani po liečbe najmenej dvoma antidepresívami. Zároveň u nich opakovane preukázali zvýšené hodnoty C-reaktívneho proteínu (CRP) – krvného ukazovateľa pretrvávajúceho mierneho zápalu – a trpeli nedostatkom energie i výraznými telesnými príznakmi.

Účastníci dostávali buď tocilizumab – liek upravujúci činnosť imunitného systému, ktorý sa bežne používa pri zápalových ochoreniach, ako je reumatoidná artritída – alebo placebo. Liečba tocilizumabom znížila hladiny CRP na normálne hodnoty.

Počas nasledujúceho mesiaca sa stav pacientov, ktorí dostali tento liek, postupne zlepšoval. Zmiernila sa závažnosť depresie, únava aj úzkosť a zvýšila sa celková kvalita života. Rozsah týchto zmien bol natoľko výrazný, že sa považoval za klinicky významný. Po štyroch týždňoch už polovica pacientov liečených tocilizumabom nespĺňala diagnostické kritériá pre depresiu.

„Táto štúdia ako prvá ukázala, že jednorazová intravenózna dávka silného protizápalového lieku môže vyvolať rýchly antidepresívny účinok,“ uviedol pre Epoch Times v e-maili Carmine Pariante, profesor biologickej psychiatrie na King’s College London.

Podľa Millera sa najvýraznejšie zlepšili príznaky súvisiace s energiou, motiváciou a únavou. „Práve tieto príznaky zodpovedajú tomu, čo podľa našich poznatkov zápal spôsobuje v mozgu,“ povedal.

Aj podľa Jhu boli najvýraznejšie účinky liečby pozorované práve pri zmiernení únavy.

Ako zápal mení fungovanie mozgu

Po celé desaťročia prevládal názor, že depresiu spôsobuje chemická nerovnováha v mozgu, najmä nedostatok serotonínu – látky, ktorá sa často označuje ako „hormón šťastia“ alebo „hormón dobrej nálady“. Táto teória viedla k vývoju selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI), teda liekov, ktoré zvyšujú množstvo serotonínu dostupného pre nervové bunky.

Serotonínová teória je však už dlhší čas predmetom diskusií. Približne u tretiny pacientov liečba SSRI nezaberá a hladiny serotonínu nie vždy zodpovedajú závažnosti príznakov depresie.

„Keď sa rozprávam s psychiatrami, často ma prekvapí, ako málo sa vie o tom, aký vplyv má zápal na mozog. Dnes už pomerne dobre rozumieme tomu, ako zápal ovplyvňuje fungovanie mozgu – od mozgových okruhov až po chemické procesy, ktoré ovplyvňujú naše správanie,“ povedal Miller.

Táto štúdia sa zamerala na interleukín-6 (IL-6), signálnu molekulu imunitného systému, ktorá môže ovplyvňovať mozgové okruhy zodpovedné za motiváciu, odmeňovanie a hladinu energie. Keď zápal tieto okruhy naruší, ľudia sa stávajú menej aktívnymi a spomaľuje sa ich myslenie aj pohyb.

Zvýšené hladiny IL-6 sa opakovane spájajú s depresiou. Pacienti pritom často pociťujú únavu, nedostatok energie a rôzne telesné ťažkosti.

Zápal narúša aj fungovanie dopamínu. Hoci sa dopamín často spája s pocitom potešenia, vedci upozorňujú, že jeho oveľa dôležitejšou úlohou je pomáhať mozgu rozhodovať, či sa oplatí vynaložiť námahu na vykonanie určitej činnosti.

Keď hladina dopamínu klesá, klesá aj motivácia. Ľudia strácajú záujem o činnosti, ktoré im kedysi prinášali radosť a zmysel, a prestávajú ich tešiť. Tento stav sa označuje ako anhedónia – neschopnosť prežívať radosť alebo potešenie, ktorú mnohí odborníci považujú za jeden z charakteristických príznakov depresie.

Tieto zmeny privádzajú mozog do úsporného režimu. Krátkodobo môže byť takáto reakcia prospešná, napríklad počas zotavovania sa z vírusovej infekcie. Ak však zápal pretrváva dlhodobo, mozog môže v tomto úspornom režime zostať, hoci už v tele nie je žiadna infekcia, proti ktorej by musel bojovať.

Precízna psychiatria

Význam tejto pilotnej štúdie ďaleko presahuje hodnotenie účinku jedného konkrétneho lieku. Naznačuje nový spôsob uvažovania o liečbe depresie.

V súčasnosti môžu dvaja ľudia dostať rovnakú diagnózu veľkej depresívnej poruchy, hoci majú odlišné príznaky, životné skúsenosti aj biologické príčiny ochorenia. Napriek tomu sa obaja zvyčajne liečia rovnakými liekmi, často metódou pokusov a omylov, pričom úspech liečby nie je zaručený.

Vzťah medzi zápalom a depresiou však nie je čiernobiely. Niektorým pacientom môžu antidepresíva pomáhať, no zároveň ich môže naďalej trápiť únava, pretože na ich depresii sa podieľa aj zápal. Na vzniku a priebehu depresie sa totiž môže súčasne podieľať viacero biologických mechanizmov.

V psychiatrii sa čoraz viac presadzuje prístup označovaný ako precízna psychiatria. Jeho cieľom je identifikovať biologicky odlišné formy duševných ochorení a prispôsobiť liečbu mechanizmom, ktoré sa u konkrétneho pacienta podieľajú na vzniku príznakov, namiesto univerzálneho prístupu založeného na rovnakých liekoch pre všetkých.

Výsledky tejto štúdie poskytujú tomuto prístupu ďalšiu podporu.

„Táto štúdia potvrdzuje existenciu zápalovej formy depresie, ktorú možno najlepšie identifikovať pomocou krvného testu na C-reaktívny proteín (CRP) a ktorá môže reagovať na protizápalovú liečbu,“ povedal Pariante.

V budúcnosti by to mohlo znamenať, že na rozpoznanie pacientov, u ktorých sú príznaky depresie aspoň sčasti spôsobené aktivitou imunitného systému, bude stačiť jednoduchý krvný test, napríklad vyšetrenie hladiny CRP.

„CRP je jednoduchý a cenovo dostupný krvný test, ktorý sa už dnes bežne používa v každodennej lekárskej praxi,“ uviedla Foleyová.

Viacerí poprední odborníci vrátane Millera, Jhu a Parianteho preto presadzujú, aby sa v budúcich vydaniach Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM) uznala zápalová forma depresie ako samostatná kategória.

Na potvrdenie týchto zistení však budú potrebné rozsiahlejšie štúdie. Tie by mali ukázať, či zápalové ukazovatele dokážu spoľahlivo identifikovať pacientov, ktorí budú mať z cielenej liečby prínos, a či jej účinky pretrvajú aj z dlhodobého hľadiska.

Keďže doterajšia štandardná liečba neprinášala niektorým pacientom úľavu, tieto výsledky predstavujú niečo, čo predchádzajúcemu výskumu chýbalo – možné vysvetlenie, prečo sa depresia u jednotlivých ľudí môže prejavovať tak odlišne.

„Som presvedčený, že sa to stane. Možno to ešte potrvá, ale myslím si, že odborná verejnosť je pripravená prijať tento nový pohľad,“ povedal Miller.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK