
Európa na to mala všetko, aj tak bude sodíkové batérie dodávať opäť Čína (Komentár)
Čína momentálne vo veľkom rozbieha výrobu sodíkových batérií, teda batérií, ktoré nepotrebujú lítium. A hádajte, ktorý kontinent by mal mať úplne najväčšiu motiváciu dotiahnuť takúto technológiu do bežnej priemyselnej produkcie?
Iste, Európa… Mala vedcov, mala technológie, mala peniaze a vzhľadom na vlastné rozhodnutie elektrifikovať prakticky všetko, mala možno vôbec najväčší dôvod. A kto nakoniec túto technológiu uvádza do skutočne masového priemyselného využitia? Áno, Čína.
Lítiová batéria funguje tak, že sa pri nabíjaní a vybíjaní medzi dvoma elektródami presúvajú lítiové ióny, čím sa energia ukladá a opäť uvoľňuje. Sodíková batéria funguje v zásade takmer rovnako, len namiesto lítia používa ióny sodíka, teda prvku, ktorý je oveľa bežnejší, lacnejší a dostupný prakticky všade. Nevýhodou je, že ióny sodíka sú väčšie a ťažšie, takže batéria zatiaľ dokáže na kilogram uložiť menej energie. Obrovskou výhodou však môže byť cena a menšia závislosť od lítia.
A teraz si dajme dokopy niekoľko čísel. EÚ chce dekarbonizovať ekonomiku, elektrifikovať dopravu a buduje obrovské množstvo obnoviteľných zdrojov. Ibaže čím viac však máte nestabilných zdrojov závislých od slnka a vetra, tým viac potrebujete lacné úložiská energie.
Len v roku 2025 pribudlo v EÚ 27,1 GWh nových stacionárnych batériových úložísk a celková kapacita sa priblížila k 80 GWh. A teraz si toto číslo porovnajte s tým, že v oblasti elektromobility Európska komisia očakáva dopyt po batériách na úrovni 353 GWh v roku 2027 a 453 GWh v roku 2028. To sú naozaj gigantické čísla.
V roku 2024 EÚ doviezla batérie v hodnote približne 28 miliárd eur, zatiaľ čo hodnota európskej výroby dosiahla asi 24 miliárd eur. Z dovozu v hodnote 28 miliárd eur pripadalo približne 22 miliárd, teda 79 %, na Čínu. A ani tá „európska výroba“ nie je taká európska, ako by človek podľa názvu očakával. Podľa IEA pripadalo na konci roka 2024 na spoločnosti so sídlom v EÚ len približne päť percent výrobnej kapacity batériových článkov v EÚ. Približne 85 % patrilo ázijským výrobcom. Európa síce batérie vyrába, ale obrovskú časť výrobných kapacít tu vlastnia ázijské spoločnosti.
Lepšie to nevyzerá ani v prípade surovín. Pri dovoze uhličitanu lítneho pripadá približne 80 % na Čile, zatiaľ čo v prípade hydroxidu lítneho je najväčším dodávateľom už Čína. A ak sa posunieme ďalej po výrobnom reťazci k anódam, katódam a samotným článkom, čínska dominancia je ešte oveľa výraznejšia.
Takže Európa nemá dostatok vlastného lítia, batérie dováža vo väčšom objeme, než predstavuje jej domáca produkcia, takmer 80 % dovozu pochádza z Číny a samotné európske výrobné kapacity článkov sú z drvivej väčšiny vo vlastníctve zahraničných spoločností. A súčasne tu politici rozhodli, že budúcnosť európskej energetiky a automobilového priemyslu bude stáť práve na batériách.
Ja by som teda očakával takmer vojenskú mobilizáciu európskeho výskumu a priemyslu v oblasti technológií, ktoré by nás tejto závislosti mohli zbaviť.
A čo robí Únia? Začne podnikateľom detailne určovať, koľko smie byť v obale prázdneho priestoru, ako sa má obal recyklovať, evidovať a registrovať, kto je jeho výrobcom a aké povinnosti má v jednotlivých členských štátoch. Vytvorí registre, výkazy, dokumentáciu, posudzovanie zhody a ďalšie vrstvy predpisov, formulárov, metodík a úradníkov kontrolujúcich úradníkov. Tisíce inteligentných ľudí v Európe zamestnáva tým, aby premýšľali, ako správne zaevidovať krabicu, kam zapísať jej hmotnosť a ako bude vyzerať formulár, v ktorom budú podnikatelia po večeroch hlásiť, koľko papiera spotrebovali na zabalenie police.
Kde je európsky program, ktorý vezme desať najsľubnejších batériových technológií, podporí pilotné linky a továrne, zabezpečí lacnú energiu, urýchlené povoľovanie a prvých veľkých odberateľov?
Čínska spoločnosť CATL sa totiž už nezaoberá laboratórnymi prototypmi, ale podpisuje zmluvy na desiatky GWh sodíkových batérií, ktoré sú údajne až o 40 percent lacnejšie, a pripravuje výrobné kapacity v rozsahu desiatok až stoviek GWh.
Keby sa aspoň zlomok energie, politického kapitálu a peňazí, ktoré sa tu venujú neustálemu vymýšľaniu nových povinností pre európske firmy, sústredil na niekoľko skutočne strategických programov a podnikatelia by mohli slobodne dýchať a venovať sa rozvoju, mohli by sme dnes bojovať o technologické prvenstvo.
Namiesto toho nám hrozí, že budeme mať na svete najdokonalejší systém pravidiel pre výrobky a obaly, ktoré už ani nebudeme vyrábať. A Brusel potom zvolá ďalšiu konferenciu o „strategickej autonómii“, na ktorej budú politici dve hodiny vysvetľovať, že Európa musí znížiť závislosť od Číny.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.