Európa na to mala všetko, aj tak bude sodíkové batérie dodávať opäť Čína (Komentár)
Čína momentálne vo veľkom rozbieha výrobu sodíkových batérií, teda batérií, ktoré nepotrebujú lítium. Uhádnete, ktorý kontinent mal už dávno začať s masovou výrobou sodíkových batérií?
Isteže, Európa… Mala vedcov, mala technológie, mala peniaze a vzhľadom na vlastné rozhodnutie elektrifikovať prakticky všetko mala možno najväčší dôvod. A kto nakoniec dostáva sodíkové batérie z laboratórií do masovej výroby? Áno, je to Čína.
Lítiová batéria funguje tak, že sa pri nabíjaní a vybíjaní medzi dvoma elektródami presúvajú lítiové ióny, čím sa energia viaže a opäť uvoľňuje. Sodíková batéria funguje v zásade takmer rovnako, len namiesto lítia používa ióny sodíka, teda prvku, ktorý je oveľa bežnejší, lacnejší a dostupný prakticky všade. Nevýhodou je, že ióny sodíka sú väčšie a ťažšie, takže sodíkové batérie zatiaľ viažu na kilogram materiálu menej energie. Obrovskou výhodou však môže byť cena a menšia závislosť od lítia.
A teraz sa pozrime na niekoľko čísel. EÚ chce dekarbonizovať ekonomiku, elektrifikovať dopravu a buduje obrovské množstvo obnoviteľných zdrojov. Ibaže čím viac nestabilných zdrojov závislých od slnka a vetra máte, tým viac potrebujete lacné úložiská energie.
Len v roku 2025 pribudlo v EÚ 27,1 GWh nových stacionárnych batériových úložísk a celková kapacita sa priblížila k 80 GWh. A teraz toto číslo porovnajme s tým, že v oblasti elektromobility Európska komisia očakáva dopyt po batériách na úrovni 353 GWh v roku 2027 a 453 GWh v roku 2028. To sú naozaj gigantické čísla.
V roku 2024 EÚ doviezla batérie v hodnote približne 28 miliárd eur, zatiaľ čo hodnota európskej výroby dosiahla asi 24 miliárd eur. Z dovozu v hodnote 28 miliárd eur pripadalo približne 22 miliárd, teda 79 %, na Čínu. A ani tá „európska výroba“ nie je taká európska, ako by človek podľa názvu očakával. Podľa IEA pripadalo na konci roka 2024 na spoločnosti so sídlom v EÚ len približne päť percent európskej výrobnej kapacity batériových článkov. Približne 85 % patrilo ázijským výrobcom. Európa síce batérie vyrába, ale obrovskú časť jej výrobných kapacít vlastnia ázijské spoločnosti.
Lepšie to nevyzerá ani v prípade surovín. Zhruba 80 % dovážaného uhličitanu lítneho pochádza z Čile, zatiaľ čo najväčším dodávateľom hydroxidu lítneho je Čína. Ak sa posunieme po výrobnom reťazci ďalej k anódam, katódam a samotným článkom, čínska dominancia je ešte oveľa výraznejšia.
Takže Európa nemá dostatok vlastného lítia, batérie dováža vo väčšom objeme, než predstavuje jej domáca produkcia, takmer 80 % dovozu pochádza z Číny a európske kapacity na výrobu článkov sú z drvivej väčšiny vo vlastníctve zahraničných spoločností. A zároveň tu politici rozhodli, že budúcnosť európskej energetiky a automobilového priemyslu bude založená práve na batériách.
Ja by som v tomto prípade očakával takmer vojenskú mobilizáciu európskeho výskumu a priemyslu v oblasti technológií, ktoré by nás tejto závislosti mohli zbaviť.
A čo robí Únia? Začne podnikateľom detailne určovať, koľko smie byť v obale prázdneho priestoru, ako sa má obal recyklovať, evidovať a registrovať, kto môže byť jeho výrobcom a aké povinnosti má v jednotlivých členských štátoch. Vytvorí registre, výkazy, dokumentáciu, zavedie povinné posudzovanie zhody a pridá ďalšie vrstvy predpisov, formulárov, metodík a úradníkov kontrolujúcich úradníkov. Tisíce inteligentných ľudí v Európe zamestná tým, aby vymysleli, ako správne zaevidovať škatuľu, kam zapísať jej hmotnosť a ako bude vyzerať formulár, v ktorom budú podnikatelia po večeroch hlásiť, koľko papiera spotrebovali na zabalenie police.
Kde je európsky program, ktorý vezme desať najsľubnejších batériových technológií, podporí pilotné linky a továrne, zabezpečí lacnú energiu, urýchlené povoľovanie a prvých veľkých odberateľov?
Čínska spoločnosť CATL sa totiž už nezaoberá laboratórnymi prototypmi, ale podpisuje zmluvy na desiatky GWh sodíkových batérií, ktoré sú údajne až o 40 percent lacnejšie, a pripravuje výrobné kapacity v rozsahu desiatok až stoviek GWh.
Keby sa aspoň zlomok energie, politického kapitálu a peňazí, ktoré sa v Európe venujú neustálemu vymýšľaniu nových povinností pre firmy, sústredil na niekoľko skutočne strategických programov a podnikatelia by mohli slobodne dýchať a venovať sa rozvoju, mohli by sme dnes bojovať o technologické prvenstvo.
Namiesto toho nám hrozí, že budeme mať na svete najdokonalejší balík predpisov o výrobkoch a obaloch, ktoré už ani nebudeme vyrábať. A Brusel potom zvolá ďalšiu konferenciu o „strategickej autonómii“, na ktorej budú politici dve hodiny vysvetľovať, že Európa musí znížiť závislosť od Číny.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.