Minnesota v centre pozornosti: zásahy ICE, smrteľný incident a prebiehajúce vyšetrovania podvodov s dotáciami
V súčasnosti pôsobí v Minneapolise v štáte Minnesota niekoľko tisíc agentov Imigračného a colného úradu (ICE), ktorí bojujú proti nelegálnemu prisťahovalectvu do Spojených štátov a vyšetrujú podozrenia z imigračného a sociálneho podvodu, vrátane obvinení zo zneužitia verejných systémov sociálnej starostlivosti v somálskej komunite a iných skupinách.
Podľa štátnych orgánov bolo v prvých dňoch januára nasadených viac ako 2 000 agentov ICE spolu s ďalšími federálnymi agentúrami. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) to označilo za najväčší zásah proti imigrácii v histórii Minnesoty. Konanie agentov vyvolalo v štáte aj silný občiansky odpor.
Podľa oficiálnych vyhlásení DHS majú agenti ICE v Minnesote v rámci operácie Metro Surge vykonávať cielené razie a zatýkať osoby podozrivé z porušenia imigračných zákonov, reagovať na obavy týkajúce sa podvodných činností súvisiacich s imigračným statusom alebo sociálnymi dávkami a presadzovať ďalšie federálne imigračné pravidlá.
Podľa (federálneho) Ministerstva vnútornej bezpečnosti sa nelegálni imigranti hromadne sťahujú do Minnesoty kvôli proimigračnej politike demokratického guvernéra Tima Walza. Štátni úradníci v Minnesote sa podľa ministerstva tiež odmietajú riadiť federálnymi imigračnými zákonmi alebo spolupracovať s federálnymi imigračnými orgánmi.
Nárast útokov na agentov ICE
Ministerstvo vnútornej bezpečnosti viní za eskaláciu konfliktov „radikálnu rétoriku politikov podporujúcich azylovú politiku“. Podľa ministerstva došlo k masívnemu nárastu smrtiacich vyhrážok voči federálnym agentom a zamestnanci ICE čelili nárastu útokov.
Ministerstvo zaznamenalo 275 útokov počas Trumpovej administratívy v roku 2025 (konkrétne od 20. januára 2025 do 31. decembra 2025), zatiaľ čo v rovnakom období predchádzajúceho roka, počas Bidenovej administratívy, došlo podľa štatistík len k 19 útokom.
Štatistiky ministerstva tiež ukazujú, že od 21. januára 2025 do 7. januára 2026 došlo k 66 útokom vozidiel na zamestnancov ICE, v porovnaní s iba dvoma takýmito útokmi v rovnakom období o rok skôr. Väčšina incidentov s vozidlami sa stala, keď sa protestujúci alebo nelegálni imigranti pokúsili uniknúť pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Jeden z nedávnych incidentov sa týkal Juana Carlosa Romera, nelegálneho prisťahovalca z Kuby, ktorého ICE zadržala 21. decembra. Romero sa pokúsil ujsť tak, že „narazil svojím autom do dvoch policajtov a niekoľkých vozidiel, čo prinútilo policajtov vystreliť zo svojich služobných zbraní v sebaobrane“, uviedla ICE. „Po naháňačke sa pokúsil ujsť pešo a nakoniec bol zadržaný, pričom kládol odpor a uhryzol policajta.“
Ďalší incident bol nahlásený 24. decembra, keď Tiago Alexandre Sousa-Martins, nelegálny prisťahovalec z Portugalska, údajne narazil svojím dodávkovým autom do vozidiel ICE a pokúsil sa prejsť policajtov počas cieleného policajného zásahu v Marylande. Podľa ICE bol požiadaný, aby vypol motor vozidla, čo odmietol urobiť, a „narazil svojím dodávkovým autom priamo do policajtov ICE a pokúsil sa ich prejsť“, uviedlo DHS.
„V obave o svoj život a verejnú bezpečnosť policajti ICE v sebaobrane vystrelili zo svojich služobných zbraní a zasiahli vodiča.“ Sousa-Martins sa momentálne zotavuje v nemocnici.
Incident a smrť Renee Goodovej
Videozáznam zo 7. januára zachytáva zamestnanca ICE, ako ho obchádza auto blokujúce cestu, v ktorom sedí žena a volá na neho (zvuková nahrávka nie je kvalitná, preto je preklad len približný): „To je v poriadku, kámo, nie som ošetrovateľka, nehnevám sa na teba.“
Jeden z policajtov obchádza auto a ďalšia žena, pravdepodobne spolujazdkyňa, s kamerou v ruke, hovorí policajtovi: „Chceš sa do nás pustiť? Chceš sa do nás pustiť? Hovorím ti, choď si dať obed, chlape.“
Na zázname z mobilného telefónu náhodného svedka je vidieť druhého agenta ICE, ako sa blíži k autu, dvakrát žiada vodičku, aby vystúpila z auta, a chytá kľučku dverí. „Vystúpte z auta. Vystúpte z toho blbého auta.“
Medzitým prvý policajt obišiel auto, postavil sa pred neho, vytiahol služobnú zbraň a namieril ju na vodičku.
Žena v aute kričí na policajta, ktorý ťahá za kľučku dverí: „Nie!“ Jej spolujazdkyňa stojaca vonku na ňu volá: „Jazdi, zlato! Jazdi!“ Žena šliapne na plyn a agent ICE stojaci pred autom vystrelí na vodičku tri rany v priebehu niekoľkých sekúnd, ako ukazuje záznam od náhodného svedka. Po niekoľkých metroch sa rýchlo idúce vozidlo zrazilo s autom a potom so stĺpom.
Žena bola neskôr identifikovaná ako Renee Nicole Goodová, 37-ročná občianka USA. V dôsledku streľby zomrela. Jej spolujazdkyňa bola identifikovaná ako jej manželka.
Incident je momentálne predmetom vyšetrovania. Podľa CBS News sa policajt, ktorý vystrelil na vodičku, ocitol v podobnej situácii počas služby v júni 2025 v Bloomingtone v Minnesote, keď ho pri pokuse o zatknutie „ťahalo vozidlo“ a utrpel rezné rany, ktoré si vyžiadali šitie. CBS News odkazuje na súdne záznamy a cituje aj vyhlásenie DHS.
Tom Homan, zástupca Bieleho domu pre pohraničné záležitosti, v rozhovore pre CBS Evening News 8. januára povedal, že sa nebude vyjadrovať k vyšetrovaniu incidentu. „Bolo by neprofesionálne vyjadrovať sa k tomu, čo si myslím, že sa v tej situácii stalo. Nechajme vyšetrovanie prebehnúť a na základe výsledkov vyvodíme zodpovednosť voči vinníkom,“ povedal Homan.
„Nevidel som, že by ICE konala v rozpore s politikou. Ak áno, nie som si toho vedomý. Bude prebiehať vyšetrovanie. Budú vyvodené zodpovednosti,“ dodal Homan.
Vyšetrovanie by malo objasniť dôvody, prečo sa žena nachádzala na mieste činu, prečo stála so svojím autom uprostred cesty a blokovala dopravu, či policajti konali v súlade so zákonom a úradnými postupmi a či boli porušené práva Goodovej ako občianky USA.
Vyšetrovanie by malo tiež odhaliť, či Goodová bola členkou ICE Watch, aktivistickej občianskej skupiny, ktorá sa zameriava na monitorovanie, dokumentovanie a odpor voči činnostiam amerického imigračného úradu. Mobilizuje reakcie komunity a protesty proti raziám ICE. Podľa správ upozorňujú komunitu na príchod agentov ICE trúbením na klaksóny alebo pískaním na píšťalky a niekedy spôsobujú úmyselné prekážky.
Walz a Frey reagujú
V reakcii na streľbu na Goodovej guvernér Minnesoty Tim Walz reagoval 7. januára v príspevku na X: „Videli sme video. Neverte tejto propagandistickej mašinérii. Štát zabezpečí úplné, spravodlivé a rýchle vyšetrovanie, aby bola zaručená zodpovednosť a spravodlivosť.“
V inom príspevku uviedol: „Týždne sme varovali, že nebezpečné a senzáciechtivé operácie Trumpovej administratívy predstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť. Ľuďom v Minnesote hovorím: Rozumiem vášmu hnevu. Aj ja som nahnevaný.“
Starosta Minneapolis Jacob Frey povedal v príspevku na X 8. januára: „Trumpova administratíva vám povie, že ICE je tu kvôli bezpečnosti. To je lož. Vytvárajú chaos a nebezpečenstvo a rozdeľujú rodiny.“
Škandály týkajúce sa štátnych dotácií
Napätie v Minnesote eskaluje aj v dôsledku vyšetrovania zneužitia štátnych dotácií v programe Medicaid počas pandémie, v ktorom už bolo odsúdených niekoľko desiatok ľudí somálskeho pôvodu.
Pokiaľ ide o škandál týkajúci sa neziskovej organizácie Feeding Our Future, americkí prokurátori uviedli, že ide o najväčší podvod súvisiaci s covidom-19 v krajine a že obžalovaní zneužili federálne financovaný štátny program určený na poskytovanie potravín deťom.
Vyšetrovanie sa zameriava na podvody súvisiace s dotáciami počas pandémie a s centrami starostlivosti o deti.
V roku 2022 bolo podľa agentúry AP obvinených 47 osôb za vlády prezidenta Joe Bidena. Počet obžalovaných sa počas vyšetrovania zvýšil na 78. Doposiaľ bolo odsúdených 57 osôb, buď preto, že sa priznali k vine, alebo prehrali súdne spory.
Podľa federálneho prokurátora je väčšina obžalovaných somálskeho pôvodu. Podľa agentúry AP 84 000 z 260 000 Somálčanov žijúcich v USA býva v Minnesote, konkrétne v oblasti Minneapolis-St. Paul.
Vyšetruje sa aj rad ďalších prípadov podvodov, vrátane nových obvinení zameraných na detské centrá v Minnesote, kde sa vyšetrujú dotácie v celkovej výške 500 miliónov dolárov.
Guvernér Minnesoty Tim Waltz, pod ktorého správou došlo k údajnému zneužitiu verejných prostriedkov, oznámil 5. januára, že ukončuje svoju kandidatúru na znovuzvolenie za guvernéra. Odmietol však odstúpiť zo svojej súčasnej funkcie. V minulosti kandidoval na viceprezidenta po boku Kamaly Harrisovej (demokrati).
Minneapolis, Antifa a Black Lives Matter
V roku 2020 vypukli v Minneapolise protesty po smrti Georgea Floyda, čiernošského občana USA, ktorého zatkol čiernošský policajt Alex Kueng. Floyd, ktorý zomrel počas zatýkania, mal v minulosti trestné odsúdenia a v čase zatknutia bol pod vplyvom drog.
Floydova smrť vyvolala silný odpor voči polícii a podnietila hnutie Black Lives Matter.
Po jeho smrti mestská rada Minneapolis prijala uznesenie o nahradení policajných síl „systémom verejnej bezpečnosti komunity“.
Historické korene extrémistickej ľavicovej organizácie Antifa možno tiež vysledovať až do Minneapolisu. Hoci najvýznamnejšie skupiny Antifa v Spojených štátoch pôsobia na západnom pobreží, prvé bunky vznikli na stredozápade, okrem iného medzi krajne ľavicovými skinheadmi známymi ako Baldies v Minneapolis.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.