Domov

Mimovládky analyzovali obmedzovanie financovania občianskej spoločnosti, za ostatné dva roky odhadujú stratu na úrovni 16 miliónov eur

 Mimovládne organizácie analyzovali obmedzovanie financovania občianskej spoločnosti, za ostatné dva roky odhadujú stratu na úrovni 16 miliónov eur. Platforma pre demokraciu v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti predstavili detailnú analýzu o obmedzení financovania občianskych organizácií v oblastiach kultúry, ochrany ľudských práv, životného prostredia a rozvojovej pomoci z verejných zdrojov za roky 2024 a 2025. Analýza podľa nich potvrdila, že štvrtá vláda Roberta Fica (Smer-SD) vedome znižuje financovanie občianskych organizácií, s cieľom zamedziť prístupu kritických organizácií k verejným zdrojom.

„Slovenský neziskový sektor prijíma ročne približne 400 až 500 miliónov eur z verejných zdrojov, čo predstavuje približne 50 % jeho celkových príjmov. Tento fakt odráža dve desaťročia vývoja smerom k štandardnému európskemu partnerskému modelu medzi štátom a mimovládnym sektorom. Aktuálna vláda tento trend oslabuje prostredníctvom premyslenej stratégie defundingu – vedomého a cieleného znižovania financovania pre vybrané segmenty občianskej spoločnosti,“ uviedli.

Mimovládky ako nepriateľ štátu

Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač skonštatoval, že to, čo v súčasnosti vidíme, nie je len útokom na financovanie, ale aj pokusom o prepísania spoločenskej zmluvy. Zdôraznil, že mimovládky nie sú nepriateľom štátu, sú dôležitým partnerom, ktorý dopĺňa služby tam, kde sa končia kapacity štátu.

„Rozbíjanie tohto partnerstva cez netransparentné rušenie výziev, centralizáciu rozhodovania a politizáciu komisií nás nevracia len do minulosti, ale priamo ohrozuje schopnosť Slovenska modernizovať sa a efektívne riešiť krízy, ktorým ako spoločnosť čelíme,“ dodal.

Defunding vo viacerých oblastiach

Zdokumentovaný defunding v oblastiach kultúry, ochrany ľudských práv, životného prostredia a rozvojovej pomoci podľa analýzy dosiahol v rokoch 2024 a 2025 úroveň 16 miliónov eur. Daný proces nepovažujú za náhodný, predstavuje podľa nich vedomú stratégiu štátnych orgánov s cieľom znížiť prístup k verejným zdrojom pre vybrané mimovládne organizácie. Najväčšmi zasiahnuté boli oblasť ľudských práv, kultúry, životného prostredia a rozvojovej pomoci. V oblasti životného prostredia hovoria o strate 5,8 miliónov eur.

„Štát administratívnym opatrením vyňal mimovládne organizácie z oprávnenosti čerpania v Zelenom vzdelávacom fonde (strata 823-tisíc eur) a odmietnutím povinného spolufinancovania zablokoval približne päť miliónov eur z európskeho programu LIFE,“ uviedli. Ďalšou oblasťou sú rozvojová pomoc a humanitárna spolupráca, kde stratu vyčíslili na 4,5 až 5,5 milióna eur, podľa analýzy sa znížili rozpočty výziev agentúry SlovakAid a zdroje boli presmerované v prospech podnikateľských projektov. V oblasti kultúry a Fondu na podporu umenia hovoria o strate 3,5 milióna eur.

„Nová Rada Fondu pre podporu umenia negatívne zasiahla do odporúčaní odborných komisií v prípade 513 projektov,“ poukázali mimovládky. O strate na úrovni 1,1 až 1,2 milióna eur hovoria aj v prípade oblasti ľudských práv, spomínajú zrušenie výzvy Ministerstva spravodlivosti SR v roku 2024 a selektívny defunding kvalitných projektov v posledných dvoch rokoch.

„Útoky na občianske organizácie sa stali trvalou súčasťou politickej agendy vlády Roberta Fica a obmedzenie financovania pre kritické organizácie je toho najviac hmatateľným prejavom. Medzera vo financovaní z verejných zdrojov na úrovni 16 miliónov eur za dva roky predstavuje citeľný zásah do fungovania dotknutých organizácií, ktoré sa nevinne ocitli v pozícii nepriateľov štátu. Ohrozuje to ich fungovanie, no zároveň je príležitosťou a hlasnou výzvou pre slovenských filantropov, aby pomohli tento výpadok vo financovaní vyplniť a aspoň čiastočne nahradiť,“ hovorí riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti a člen Výkonného výboru Platformy pre demokraciu Fedor Blaščák.

Mechanizmami defundingu sú podľa mimovládok nie plošné konsolidačné opatrenia, ale ide o premyslený proces s využitím viacerých nástrojov. V tomto smere spomínajú rušenie výziev, selektívne rozhodovanie a rozdeľovanie zdrojov menšiemu počtu politicky preferovaných prijímateľov, taktiež zmeny v pravidlách či politizáciu orgánov. Podľa organizácií dôsledky týchto zásahov priamo pociťujú občianske organizácie aj občania.

„Organizácie sú nútené prepúšťať kľúčových expertov a zamestnancov a ukončovať dlhodobé programy. Výsledkom je oslabená ochrana prírody, znížený štandard ochrany ľudských práv, zrušené kultúrne podujatia aj inštitúcie v regiónoch a obmedzenie rozvojovej pomoci v zahraničí,“ uviedli. Podľa editora štúdie Borisa Strečanského takto štát neškodí len mimovládnemu sektoru, ale aj sám sebe. „Odmietnutím spolufinancovania programov EÚ štát trestá aj vlastné inštitúcie, samosprávy a miestne firmy, ktoré mohli z týchto peňazí profitovať,“ vraví.

Analýza sa venovala štyrom oblastiam, a to ľudským právam, kultúre, životnému prostrediu a rozvojovej pomoci v období rokov 2024 a 2025. Jednotlivé kapitoly vypracovali odborníci dlhodobo pôsobiaci vo svojej oblasti s dobrou znalosťou komplikovanosti vzťahu verejného sektora a mimovládneho prostredia. Zdrojom pre analýzu boli oficiálne dokumenty, uznesenia a zápisnice kompetentných štátnych orgánov a ďalšie overené zdroje.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK