Domov

Miera šťastia a sociálne kontakty Slovákov v porovnaní s Európou

Dáta 11. kola Európskej sociálnej sondy (European Social Survey, ESS ERIC) sprístupňujú aj údaje zamerané na subjektívnu pohodu, šťastie a udržiavanie sociálnych vzťahov v súčasnej Európe. Tento medzinárodný výskum, realizovaný od roku 2001, poskytuje údaje o postojoch a hodnotách obyvateľov mnohých európskych krajín, vrátane Slovenska. Výsledky najnovšieho kola poodhaľujú, ako šťastní sa cítia Slováci a Slovenky a ako často sa stretávajú so svojimi blízkymi v porovnaní s Európanmi z iných krajín.

„Pre analýzu sme z dát ESS ERIC vybrali dve témy, ktoré spolu do určitej miery súvisia: subjektívne pociťované šťastie a frekvencia stretávania sa s priateľmi, príbuznými či kolegami. Dáta ukazujú, že Slovensko  (alebo respondenti a respondentky na Slovensku) preukazuje najnižšiu úroveň/mieru pocitu šťastia v porovnaní s ostatnými skúmanými krajinami. Je však potrebné dodať, že priemerné skóre šťastia dosahovalo na Slovensku úroveň 6,57 na škále od 0 (extrémne nešťastný) po 10 (extrémne šťastný), Slováci a Slovenky teda v priemere stále viac ´inklinovali´ k pocitom šťastia ako nešťastia. Čo sa týka stretávania sa s blízkymi, Slováci a Slovenky sa umiestnili v strednej časti rebríčka s priemerným skóre 4,61, ktoré sa najviac približuje k slovnej odpovedi ´s blízkymi sa stretávam raz za týždeň´. Aj keď miera pocitu šťastia môže do istej miery súvisieť s frekvenciou sociálnych kontaktov, pocity šťastia sú tiež spôsobené mnohými ďalšími faktormi,“ uvádza Alexander Loziak, výskumník zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i.

Druhá najšťastnejšia krajina na svete má paradoxne vysoký počet duševných porúch

Miera pocitu šťastia bola meraná otázkou: Ako by ste vo všeobecnosti zhodnotili, aký/á ste šťastný/á? a to na odpoveďovej škále od 0 (extrémne nešťastný) po 10 (extrémne šťastný). Tabuľka č. 1 zobrazuje priemerné hodnoty od najnižšej po najvyššiu v jednotlivých krajinách.

Kľúčové zistenia v skratke

• Najvyššia úroveň šťastia bola zaznamenaná vo Švajčiarsku (8,15), Fínsku (8,07) a Nórsku (7,95)
  
• Slovensko má priemernú úroveň šťastia (6,57), čo ho radí na chvost spomedzi krajín v analýze
  
• Respondneti/tky zo Slovenska uvádzajú nižšiu mieru pocitu šťastia ako Maďarsko (7,10) a Chorvátsko (7,55), ktoré tiež majú relatívne nižšie hodnoty šťastia
  
• Žiadna z európskych krajín neklesla pod hodnotu (6,5), európski respondenti odpovedali vo všeobecnosti skôr pozitívne
  
• Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nameranou hodnotou je 1,58 boda odpoveďovej škály, medzi jednotlivými krajinami teda neboli zaznamenané výrazné rozdiely

Frekvencia stretávania sa s blízkymi bola meraná otázkou: Ako často sa vo voľnom čase stretávate s priateľmi, príbuznými či kolegami z práce?, na odpoveďovej škále od 1 (nikdy) po 7 (každý deň). Priemerné hodnoty pre jednotlivé krajiny sú uvedené v tabuľke č. 2.

Kľúčové zistenia v skratke

• Najčastejšie stretávanie sa s blízkymi bolo zaznamenané v Nórsku (5,63), Holandsku (5,40) a Chorvátsku (5,27), kde sa ľudia pravidelne stretávajú niekoľkokrát do týždňa.
  
• Slovensko dosahuje priemernú frekvenciu stretávania sa (4,61), čo ho radí do strednej časti rebríčka a najbližšie zodpovedá odpovedi Raz za týždeň. Slováci sa stretávajú so svojimi blízkymi menej často ako napríklad v Nemecku (4,85), no častejšie ako v Maďarsku (3,46) alebo Írsku (4,19).

Dáta sú voľne dostupné TU.

Je HDP ukazovateľom štastia?

Prieskum odhalil, ako vnímajú Slováci násilie. Podľa psychologičky je ho možné odstrániť

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK