Zdravie

Meditácia a nadprirodzené schopnosti z pohľadu vedca

V západnom svete sa meditácii venuje čoraz viac ľudí. Mnohí ju využívajú na podporu zdravia a udržanie fyzickej aj duševnej rovnováhy. Meditácia však dokáže oveľa viac.

Meditácia sa v západných krajinách stáva čoraz rozšírenejšou praxou. Keď v 60. a 70. rokoch získala popularitu transcendentálna meditácia – forma meditácie založená na opakovaní mantry –, v hlavnom prúde západnej spoločnosti si ešte nedokázala nájsť pevné miesto. Dnes ju však aj mnohé nemocnice ponúkajú ako uznávanú doplnkovú metódu liečby, pretože výskumy dokazujú jej prospešnosť.

Dlhá tradícia východnej meditácie má však hlbší význam než len samotné upokojenie mysle. Nielenže zmierňuje stres a podporuje zdravie, ale podľa jogínov a vedca Deana Radina môže súvisieť aj s rozvojom mimoriadnych schopností.

Radin pôsobí ako hlavný vedec v Inštitúte noetických vied (IONS), neziskovej výskumnej organizácii v USA. Vyštudoval elektrotechniku a fyziku na Massachusettskej univerzite v Amherste a získal doktorát z psychológie na Illinoiskej univerzite v Urbana-Champaign. Pred pôsobením v IONS pracoval v prestížnych Bell laboratóriách AT&T, na Princetonskej univerzite, Edinburskej univerzite a v Stanfordskom výskumnom inštitúte.

Meditácia a nadprirodzeno

Radin opísal prieskum realizovaný inštitútom IONS. Dvetisíc meditujúcich účastníkov sa výskumníci opýtali: „Zažili ste niekedy niečo podobné?“ Nasledoval zoznam javov vrátane jasnovidectva, predtúch a ďalších mimozmyslových skúseností.

Približne 75 % opýtaných uviedlo, že takéto javy zažili a veria, že ich vyvolala práve meditácia.

„Keďže čoraz viac ľudí medituje kvôli telesnému a duševnému zdraviu, budú sa s týmito druhmi javov stretávať čoraz častejšie. To je dôvod, prečo som napísal knihu Supernormal,“ uviedol Radin.

Kniha Supernormal: Science, Yoga, and the Evidence for Extraordinary Psychic Abilities (v češtine vyšla pod názvom Supernormální: Věda, jóga a důkazy o mimořádných psychických schopnostech) bola uvedená na trh v roku 2013.

Táto publikácia prehľadne približuje široké spektrum vedeckých štúdií zaoberajúcich sa fenoménom psi (súhrnné označenie pre údajné psychické schopnosti, ako sú psychokinéza, telepatia či jasnovidectvo). Radin vyrastal ako agnostik – človek, ktorý nepovažuje existenciu Boha či duchovnej reality za jednoznačne dokázateľnú –, no meditáciu dodnes vníma ako sekulárnu prax a zostáva otvorený aj pohľadu mystikov.

Strach z nadprirodzena

V západnom svete verí v nadprirodzené javy mnoho ľudí – bez ohľadu na to, či si to otvorene priznávajú.

Prieskum spoločnosti Gallup z roku 2001 ukázal, že traja zo štyroch Američanov veria v paranormálne javy. V prieskume organizácie Pew Forum on Religion and Public Life (Fórum pre náboženstvo a verejný život), do ktorého sa zapojilo 35 000 Američanov, sa výskumníci pýtali respondentov na vieru v zázraky. Približne 80 % z nich odpovedalo kladne. Dokonca aj medzi ľuďmi bez vyznania 55 % uviedlo, že verí v zázraky.

Nadprirodzené javy ľudí fascinujú, no akademická veda k nim zostáva prevažne skeptická. Podľa Radina má menej ako 1 % univerzít na svete člena fakulty, ktorý by sa priamo venoval výskumu nadprirodzených javov. Dokonca aj odborníci na štúdium náboženstiev sa vo všeobecnosti zdráhajú považovať „zázraky“ za skutočné.

Našu túžbu po týchto témach uspokojuje predovšetkým Hollywood. „Tieto javy stále vyvolávajú obavy, pretože sú vo filmoch väčšinou vykresľované v hororovom žánri. Ironické je, že môžete napísať doktorskú prácu na tému ‚Hermeneutika seriálu Buffy, premožiteľka upírov‘, no nemôžete študovať telepatiu,“ poznamenal Radin.

Podľa neho možno v strachu z nadprirodzených javov vidieť ozvenu historických čarodejníckych procesov. Tie trvali približne 500 rokov a zanechali hlboké stopy v spoločnom povedomí ľudí. „Ľudia s neobvyklými schopnosťami boli v minulosti často vnímaní s nedôverou – prinajlepšom ako zvláštni a prinajhoršom ako nebezpeční,“ dodal.

Viac parapsychologického výskumu

Akademická obec však začína meniť názor. Veľká Británia patrí v súčasnosti medzi krajiny s najväčším počtom akademických pracovísk, ktoré skúmajú paranormálne javy.

Pred dvadsiatimi rokmi bolo podľa Radina „takmer nemožné“ publikovať podobný výskum v prestížnych vedeckých časopisoch. Situácia sa však mení: „Stále častejšie publikujeme v renomovaných tituloch. Jeden z našich posledných článkov uverejnil online časopis Frontiers in Neuroscience a väčšina našich štúdií zameraných na fyziku sa publikuje vo vedeckých časopisoch.“

Radin poukázal na to, že dnešní študenti sa so zvláštnosťami kvantovej mechaniky zoznamujú už v ranom veku. Vďaka tomu je mladšia generácia vedcov ochotnejšia skúmať javy, ako je kvantové nelokálne prepletenie – jav, pri ktorom častice vykazujú prepojenia presahujúce klasické chápanie priestoru a času.

Táto zmena pohľadu na možnosti fyzikálneho sveta je kľúčová. Ľudia totiž považujú paranormálne javy za „zvláštne“ predovšetkým preto, že aj ony prekračujú bežné obmedzenia priestoru a času.

Časopisy ako Scientific American a ďalšie uznávané vedecké periodiká sa dnes zaoberajú aj témami, ako je kvantová biológia. Podľa niektorých teórií by prepletenie (entanglement) – jav, pri ktorom zostávajú vlastnosti častíc navzájom prepojené aj na veľké vzdialenosti a ktorý Albert Einstein označil za „strašidelné pôsobenie na diaľku“ – mohlo existovať aj na úrovni bežných objektov a živých organizmov, nielen v mikrosvete subatómových častíc.

Skeptici a jogíni v praxi

V knihe Supernormal Radin cituje britského psychológa a skeptika Richarda Wisemana. Ten v roku 2008 pre britský denník Daily Mail uviedol: „Podľa kritérií akéhokoľvek iného vedného odboru je mimozmyslové vnímanie preukázané.“

Podľa Radina má toto vyjadrenie význam práve preto, že pochádza od známeho skeptika. Neskôr Wiseman vysvetlil, že tým nechcel tvrdiť, že mimozmyslové vnímanie (jasnovidectvo) bolo jednoznačne dokázané, ale že všetky paranormálne javy „spĺňajú bežné štandardy pre normálne tvrdenia“ a sú teda vedecky podložené.

Mnohí skeptici však zastávajú názor, že „mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy“. Ako sa meditačné tradície Východu naďalej šíria na Západ, možno zistíme, že význam slova „mimoriadny“ je záležitosťou osobného názoru.

Radin vo svojej knihe napísal: „Pre západne vzdelaného človeka by už samotná predstava existencie telepatie pôsobila ako niečo nadprirodzené a cudzie. Skúsený jogín ju však môže vnímať len ako jednu z bežných siddhi – sanskrtský pojem označujúci schopnosť alebo výnimočný stav dosiahnutý meditačnou praxou. Skeptický vedec, ktorý nemá za sebou tisíce hodín praxe v joge a meditácii, by požadoval opakovateľné výsledky získané prísnymi vedeckými experimentmi. Tieto údaje by museli preukázať výsledok, ktorého pravdepodobnosť náhodného vysvetlenia by bola iba jedna k miliónu. Jogínovi podľa tejto tradície stačí vlastná skúsenosť.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK