Domov

Maďarská aliancia: Vláda si v kauze „Lex Beneš“ strelila do vlastnej nohy, polícia totiž odmietla trestné stíhanie za spochybňovanie Benešových dekrétov

Vláda si v kauze „Lex Beneš“ strelila do vlastnej nohy. Vyhlásila to strana Maďarská aliancia, ktorá na tlačovej besede v piatok 6. marca informovala o posune v kauze tzv. „sebaudania“. Polícia totiž nezačne trestné stíhanie voči aktivistom, ktorí si chceli vyskúšať účinok decembrovej novely Trestného zákona, známej aj ako Lex Beneš.

Ako strana informovala, polícia spochybnila uznesenia vlády a parlamentu a potvrdila slobodu slova. Právnik v oblasti ľudských práv a občiansky aktivista János Fiala-Butora a krajský poslanec Maďarskej aliancie Örs Orosz informovali, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne zastavil trestné konanie vo veci spochybňovania Benešových dekrétov. To sa začalo na základe trestného oznámenia, ktoré na seba podali iniciátori petície s názvom Kolektívna vina nemá miesto v modernej demokratickej spoločnosti.

Ako pripomenula Maďarská aliancia, impulzom pre spustenie petície bola novela Trestného zákona, známa aj ako Lex Beneš, ktorá zaviedla trestnú zodpovednosť za spochybňovanie mierového usporiadania založeného na právnych aktoch po druhej svetovej vojne. Aktivisti aj Maďarská aliancia už dlhodobo upozorňujú na pokračujúce konfiškácie pozemkov na základe povojnových dekrétov. Rozhodli sa tak otestovať definíciu zákona formou sebaudania.

Podľa Fialu-Butoru odôvodnenie policajného rozhodnutia o zastavení trestného konania obsahuje tri kľúčové body. Prvým je neurčitosť zákona, a teda nie je možné stanoviť, čo zákon vlastne trestá. Ďalej to naráža na nadradenosť slobody prejavu, keďže tá stojí nad ustanoveniami Trestného zákona.

Tretím bodom je to, že fakty nie sú trestné, pričom petícia aktivistov obsahuje historické fakty, ktoré neodporujú mierovému usporiadaniu po druhej svetovej vojne. Práve tento posledný bod je podľa Fialu-Butoru prekvapivý a kľúčový.

„Znamená to, že ak sme fakticky vyvrátili tvrdenia vlády a parlamentu z predchádzajúcich rokov, tieto vládne tézy nie sú udržateľné,“ dodal s tým, že vláda si touto novelou doslova strelila do vlastnej nohy. „Jej cieľom bolo umlčať ľudí, no dosiahla presný opak. Dnes už aj štátne orgány potvrdzujú naše argumenty, že 80 rokov staré tvrdenia štátu sú právne nepodložené,“ vyhlásil Fiala-Butora.

Podľa Orosza tak išlo o zámernú snahu o zastrašovanie občanov maďarskej národnosti a vyvolanie spoločenského napätia. Je presvedčený, že cieľom paragrafu bolo odpútanie pozornosti od praktík Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR. Maďarská aliancia pripomenula, že už pred rokom vytvorila pracovnú skupinu, ktorá dokumentuje novodobé vyvlastňovanie pozemkov.

Predseda strany László Gubík a Viktor Bugár len nedávno predstavili konkrétne dôkazy o tom, ako fond preberá cenné pozemky vhodné na developerské projekty do vlastníctva štátu. Odvoláva sa pritom na kolektívnu vinu Maďarov a Nemcov stanovenú po druhej svetovej vojne.

Nový rozmer štátnych konfiškácií

Fiala-Butora a Orosz upozornili na nový rozmer štátnych konfiškácií. Tvrdia, že štát lukratívne pozemky už nekonfiškuje len na základe nariadenia Slovenskej národnej rady z roku 1945, ale zneužíva aj Dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.

„Na tomto zozname sa nachádza 200-tisíc osôb, spomedzi ktorých po druhej svetovej vojne približne 100-tisíc nakoniec neopustilo Slovensko a neprišlo ani o svoj majetok,“ doplnila strana. Gubík zdôraznil, že nejde pritom o predzahrádky starých mám, ale o hektáre na lukratívnych miestach. Slovenský pozemkový fond sa podľa slov Fialu-Butoru spätne snaží odobrať majetky dedičom aj osobám, ktoré legitímne vlastnili nehnuteľnosti.

Štátny pozemkový lup sa tak podľa nich rozširuje na úplne novú kategóriu občanov, bez rozdielu na ich národnosť. Preto navrhujú konkrétne systémové riešenie, zriadenie odbornej komisie, ktorá prešetrí tzv. rekonfiškácie prebiehajúce od roku 1991, alebo minimálne od 2018.

Rozhodnutie polície tak vnímajú ako víťazstvo právneho štátu. Samotný proces však ešte nie je definitívne ukončený, keďže prokuratúra má do 4. apríla zákonnú lehotu na podanie sťažnosti. Vzhľadom na detailné odôvodnenie vyšetrovateľa sa však podľa Maďarskej aliancie dá predpokladať, že ide o koordinované stanovisko polície a prokuratúry, ktorému predchádzali aj odborné konzultácie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK