Inšpirácie

Máčanka, pirohy a ďalšie jedlá našich predkov: sestry putujú Slovenskom za tradičnými receptami (Rozhovor)

Na sociálnych sieťach si získali státisíce fanúšikov vďaka tradičným receptom, dnes však robia oveľa viac než len varia. Sestry Magdaléna a Žaneta, známe ako Mana a Aja z profilu Recepty od starkej, sa vydali naprieč Slovenskom, aby bližšie spoznali regionálne chute. Počas ciest navštevujú obce, rozprávajú sa s miestnymi pamätníkmi, zbierajú rodinné recepty a objavujú príbehy, ktoré sa s nimi spájajú. V rozhovore hovoria o tom, čím ich očarila východoslovenská kuchyňa, prečo sú tradičné jedlá dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a čo ich na Slovensku počas putovania prekvapilo najviac.

Epoch Times Slovensko: Posledné obdobie ste sa v rámci retro československých receptov začali venovať postupne jednotlivým regiónom Slovenska. Čo vás podnietilo k tomuto nápadu? Prečo ste sa rozhodli preskúmavať recepty po regiónoch?

Žaneta: Projekt „Chuť regiónov Slovenska“ bol Manin nápad už minulý rok. Keďže však obe pracujeme na plný úväzok, podarilo sa nám ho zrealizovať až tento rok. Naši sledovatelia často reagujú na recepty tým, že ich poznajú vo vlastnej rodinnej verzii. Práve to bol podnet ísť hlbšie a začať objavovať recepty jednotlivých regiónov. Tri roky spravujeme náš profil, kde prezentujeme väčšinou recepty od našej starkej, od nás a našich známych. Sem-tam sme dostali recept z niektorého regiónu, ktorý znel veľmi zaujímavo. Okrem toho, tým, že žijeme v zahraničí, sme to naše Slovensko v posledných rokoch trochu zanedbávali. Keď sme šli na dovolenku, tak len domov k našim, alebo niekde k moru. A všetky tie krásne slovenské zákutia a mestečká či dedinky zostávali bokom. Keďže máme na sociálnych sieťach pomerne veľa sledovateľov, povedali sme si, že by sme mohli ísť do zabudnutých receptov trochu hlbšie. Jedlá našich predkov sú súčasťou našej kultúry a bolo by smutné, keby sa na nich zabudlo.

Ako vaše putovanie po regiónoch zatiaľ prebieha?

Obidve sme toho názoru, že to je ešte lepšie, ako sme si predstavovali. Je úžasné stretávať všetkých tých milých ľudí, spoznávať ich príbehy a popritom objavovať krásy našej krajiny. Aby sme vám to trochu priblížili, najskôr si sadneme a naplánujeme, ktoré regióny navštívime. Pozrieme si, čo je v danom kraji zaujímavé, čo by sme určite mali vidieť a ukázať aj našim sledovateľom. Potom sa skontaktujeme s ľuďmi z obcí, cez ktoré prechádzame a požiadame ich o pomoc. A potom už ide všetko prirodzene. Nasadneme do auta a oslovujeme ľudí, ktorých stretneme, či už na ulici, v obchode alebo na obecnom úrade. Je to trošku komplikovanejšie s postovaním, keďže recepty pripravujeme až po návrate domov. Ale v storkách sú na výjazde naši sledovatelia s nami, snažíme sa ukázať, kde sme, čo nás zaujalo alebo prekvapilo.

V čom je to iné ako recepty, ktoré zdieľate bežne na sociálnych sieťach?

Zatiaľ máme za sebou 13 regiónov a v každom nájdete malé odlišnosti. Všetky recepty majú ale jednu vec spoločnú, vždy sa väčšinou varilo z toho, „čo dom dal“. Naši starí rodičia nepotrebovali veľa surovín, aby zasýtili rodinu. Čo na nich obdivujeme, je to, že mali bohatú fantáziu. Z pár surovín, ktoré sa väčšinou opakovali, dokázali pripraviť vždy inú dobrotu. Na profile sme práve skončili s tretím regiónom. Takže musíme povedať, že za posledné týždne sme pri varení aj ušetrili. Recepty, ktoré zdieľame bežne, viac-menej poznáme, teraz sa snažíme vyberať recepty, ktoré sme doteraz vôbec nepoznali.

Už máte za sebou aj vychýrenú východoslovenskú kuchyňu. Na ktoré oblasti a regióny ste sa zamerali na východe Slovenska? Ktoré vám prišli najviac atraktívne?

Našu cestu sme začali na Gemeri cez Abov, Dolný a Horný Zemplín, Šariš, Spiš až do Zamaguria. Je ťažko rozhodnúť sa pre jeden konkrétny región. Všetky sú niečím zaujímavé, každý má čo ponúknuť. Keďže Aja miluje kyslé, veľmi ju zaujala šarišská máčanka. Na Zemplíne sme snívali o holúbkoch, ktoré sme si nakoniec urobili až samy doma.

Prečo bola východoslovenská kuchyňa taká významná za čias Československa?

Myslíme, že kuchyňa z každého kraja bývalého Československa bola svojím spôsobom zaujímavá. Vo veľa regiónoch, nielen na východe, sme sa stretli s tým, že tradičná kuchyňa bola postavená na zemiakoch, kapuste, múke a mlieku. Ak bola možnosť, pridalo sa trochu údeného mäsa alebo slaniny. Z ovocia to boli hlavne slivky, hrušky a jablká, ktoré sa využívali ako v čerstvom, tak v sušenom stave, alebo sa varieval lekvár.

Niekto by očakával skromné a nudné jedlá …

Východoslovenská, ako aj stredoslovenská kuchyňa, je známa hlavne pirohami a haluškami. Pri našich rozhovoroch zisťujeme, že mäso sa pripravovalo väčšinou v nedeľu, niektoré jedlá sa len „ochutili“ slaninou alebo kúskom údeného. Zaujímavé pre nás je, že mnohé jedlá sa dajú pripraviť v sladkej aj slanej verzii, čo kuchyni dodáva veľkú pestrosť. Takže nudné určite neboli. Nás, naopak, prekvapuje, že v každom regióne vždy nájdeme aspoň jeden recept, s ktorým sme sa predtým ešte nestretli.

Aký názor ste si vytvorili na východoslovenskú kuchyňu za čias Československa?

My sa zameriavame v našom projekte na úplne staré tradičné jedlá. Varilo sa určite skromnejšie ako teraz, strava ale nebola fádna alebo jednotvárna. Niektoré z jedál sme už zaradili aj do svojho jedálnička.

Myslím, že Šariš bol ako región veľkým gastronomickým centrom, kde vznikalo mnoho tradičných receptov. Ako by ste popísali niekdajšiu kuchyňu Šariša?

Podobne ako v ostatných regiónoch, aj tu dominovali jedlá vyrobené z toho, čo sa tu pestovalo. Medzi typické suroviny patrili pohánka, kapusta, zemiaky a ovocie. Jedlá každého regiónu boli ovplyvnené aj štruktúrou obyvateľstva a vierovyznania. Okrem obyvateľov slovenskej národnosti tu žili Rusíni, neskôr aj Ukrajinci, bohato zastúpení tu boli Rómovia. Okrem rímskokatolíckeho náboženstva tu bolo zastúpené pravoslávne, gréckokatolícke a žili tu aj židia. Táto rozmanitosť sa odrážala aj v miestnej kuchyni. Z jedál by ste sa určite stretli s máčankou, rôznymi posúchmi, kapustníkmi, ale aj s fazuľou. A my sme dostali a vyskúšali aj recept na šarišský jablčník.

Ktoré šarišské jedlá ste ochutnali?

Samozrejme, ochutnali sme máčanku, pirohy a podľa zozbieraných receptov sme si neskôr pripravili pár ďalších jedál. Dosť nás prekvapilo, že na východe Slovenska je málo tradičných reštaurácií. Všade vám ponúknu máčanku, pirohy alebo halušky, ale myslíme si, že každý región má aj iné typické jedlá, na ktoré sa zabúda. Stretli sme veľa turistov z Čiech, Maďarska či Poľska, možno by to stálo za to zaradiť aj niečo viac tradičné do ponuky.

Máčanka patrí k jedlám, ktoré poznajú aj mladšie generácie. Aké miesto má v šarišskej kuchyni?

Ako sme sa dozvedeli, tak ako sa u nás na západe Slovenska konajú súťaže vo varení gulášu, tu sa organizujú súťaže vo varení máčanky. Každá je trochu iná, niečím špecifická.

Existuje ale mnoho rodinných receptov. Čo majú spoločné? Do niektorých vraj trhajú cesto z pirohov či pridávajú sekanú kyslú kapustu…

Presne s touto rozmanitosťou sme sa stretli aj my. Máčanka podľa našich informácií má obsahovať šťavu z kyslej kapusty a huby. Nám najviac chutila práve taká, akú spomínate, s tým natrhaným cestom. Najskôr sme to nevedeli identifikovať, ale neskôr nám gazdinky vysvetlili, čo sa do nej dáva.

Podľa akého receptu ste si máčanku pripravovali vy?

Svoje rodinné recepty nám posielajú aj naši sledovatelia, takže ak máme možnosť, skúšame práve tieto overené recepty. Tak to bolo aj s našou máčankou.

V tradičných receptoch sa objavujú kalerábové listy, šťaveľ či množstvo kyslej kapusty. Prečo sa využívali práve tieto suroviny?

V minulosti sa varilo štýlom „čo dom, či záhrada dala“. Naši predkovia využili všetko, čo im príroda ponúkla. V navštívených regiónoch sa najviac venovali pestovaniu zemiakov, kapusty, preto veľa receptov obsahovalo tieto suroviny v rôznej podobe. Kapusta sa používala čerstvá alebo kyslá, kaleráb sa použil ako zelenina, ale využili aj prvé lístky a gazdinky z nich pripravili chutnú polievku. Šťaveľ, žihľava a iné rastliny, ktoré rástli na lúkach a ľudia ich poznali, boli zaradené do prípravy jedla, či už ako korenina, alebo ako hlavná ingrediencia. Dokonca nám jedna pani rozprávala, že jedávali aj hlúbik z bodliaka, ktorý si ošúpali.

Neskôr ste navštívili aj stredné Slovensko. V čom sa tamojšia tradičná kuchyňa líšila od východoslovenskej?

Na strednom Slovensku bol rozšírený chov oviec a s ním spojená baranina, výroba syrov a bryndze. Opäť sa stretávame s pirohmi, haluškami a ručne robenými cestovinami, v ktorých tentokrát dominuje bryndza. Tiež huby a lesné plody ako čučoriedky či lesné jahody ovplyvňujú tradičné recepty.

Navštívili ste viacero regiónov. Ktorý bol doteraz taká vaša srdcovka?

Každý z regiónov bol pre nás niečím zaujímavý, všade sme sa cítili dobre a všade sa nám len potvrdilo, že Slovensko so svojou prírodou, kultúrou a pamiatkami má naozaj veľa čo ponúknuť. Veľmi na nás zapôsobili Orava, Kysuce, Zamagurie či Liptov. V týchto regiónoch sme mali pocit, že si svoje kultúrne dedičstvo naozaj vážia a aktívne ho prezentujú. Podobne Horehronie a Horné Považie. Stretnete tu mladých ľudí, ktorí sa zapájajú do folklórnych akcií v obciach, čo nie je všade samozrejmé. Absolútna novinka pre nás bola spoznať kuchyňu a kultúru Rusínov a Goralov na Slovensku, takisto ako malé nemecké obce ako napr. Chmeľnica.

Keď už spomíname obdobie socializmu, narazili ste aj na delikatesy, ktoré si v tom čase nemohol dovoliť každý? Objavili ste napríklad nejaké „podpultové“ jedlá?

Náš projekt je zameraný skôr na tie staršie jedlá, väčšinou sa stretávame s pamätníkmi, ktorí nám opisujú stravu z obdobia po druhej svetovej vojne. Takže na nejaké podpultovky sme nenarazili. Ale viete, čo som si dala na Zemplínskej Šírave? Kuracie prsia so šunkou, broskyňou a syrom. Myslím, že práve to bolo typické socialistické retro jedlo.

A čo sladké jedlá? Aké miesto mali v tradičnej kuchyni navštívených regiónov?

Zaujímavé je, že sladké jedlá sa až tak veľmi nespomínajú. Väčšinou sa piekli buchty, kysnuté koláče s ovocím a tiež jedlá, ako halušky, bobáľky, džatky alebo pirohy nasladko s čerstvo navareným lekvárom. Veľmi nás však zaujali aj slané koláče s bryndzou či zemiakmi, ktoré sa nakoniec posypali práškovým cukrom. Práve takéto kombinácie dokazujú, aká pestrá a originálna je tradičná slovenská kuchyňa.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK