Svet

Kremeľ tvrdí, že naďalej pracuje na návrhu mierového memoranda s Ukrajinou

Moskva pokračuje v práci na návrhu memoranda, ktoré stanovuje zásady potenciálnej mierovej dohody s Ukrajinou, uviedlo v utorok 27. mája ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Po telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom začiatkom tohto mesiaca ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Kremeľ je pripravený spolupracovať s Ukrajinou na tomto dokumente. Putin povedal, že memorandum bude definovať zásady, podrobnosti a harmonogram možného urovnania.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že práce na ruskom návrhu pokračujú a že dokument bude odovzdaný Ukrajine, len čo bude hotový.

„Rusko pokračuje v príprave návrhu memoranda o budúcej mierovej zmluve, v ktorom sa definuje rad aspektov, ako sú zásady urovnania, časový harmonogram potenciálnej mierovej dohody a možné prímerie na obmedzený čas, ak sa dosiahnu príslušné dohody,“ uviedla na tlačovej konferencii v Moskve podľa ruskej tlačovej agentúry TASS.

„Hneď ako bude memorandum pripravené, a chcela by som poznamenať, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov doslova každý deň komentuje proces jeho prípravy, bude odovzdané Kyjevu. Dúfame, že ukrajinská strana robí to isté a že po doručení ruského dokumentu nám zašle svoj návrh.“

Prvé priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom po viac ako troch rokoch sa konali 16. mája, ale nepriniesli žiadne prerušenie bojov.

Zacharovová obvinila Západ, že tlačí Fínsko k eskalácii nepriateľských akcií voči Rusku, keďže Helsinki tento mesiac hostia námorné cvičenia, a tvrdila, že NATO sa snaží vyvinúť tlak na severskú krajinu, abu došlo k totálnej konfrontácii s Moskvou. Povedala, že cvičenia „sa s bezvýhradným súhlasom fínskych orgánov rýchlo menia na ďalší nástroj, ktorý NATO používa na eskaláciu napätia pozdĺž ruských hraníc“, a obvinila helsinské elity, že sú „ovplyvnené vírusom rusofóbie“.

„Sú zameraní výlučne na dosiahnutie cieľov súvisiacich s touto vojnou a míňajú miliardy eur z rozpočtu svojej krajiny na to, čo im diktuje západná propaganda,“ dodala Zacharovová.

Fínsko sa stalo členom NATO v roku 2023, čím ukončilo desaťročia trvajúcu politiku neutrality. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok 27. mája vo Fínsku vyjadril odhad, že vojna na Ukrajine sa bude naťahovať, pretože Rusko nie je ochotné zapojiť sa do rokovaní.

„Vojny sa zvyčajne končia z dôvodu ekonomického alebo vojenského vyčerpania jednej alebo oboch strán, ale v tejto vojne sme zjavne ešte ďaleko od dosiahnutia tejto [situácie],“ povedal Merz na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym premiérom Petterim Orpom v Turku na juhozápade Fínska. „Možno sa teda musíme pripraviť na dlhšie trvanie.“

Merz bol vo Fínsku na stretnutí so severskými krajinami. Na samite boli zastúpené Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island. Jeho komentáre odzneli deň po tom, ako potvrdil, že Ukrajina má teraz voľnú ruku a môže útočiť na vojenské ciele hlboko v Rusku pomocou zbraní dodaných Západom.

„Už neexistujú žiadne obmedzenia rozsahu zbraní dodávaných na Ukrajinu,“ povedal Merz počas fóra, ktoré 26. mája usporiadala verejnoprávna televízia WDR. „Krajina, ktorá môže čeliť agresorovi len na svojom území, sa nedokáže adekvátne brániť.“

Nemecko potvrdilo, že Ukrajina môže voľne používať zbrane s dlhým doletom proti Rusku. Je prímerie ohrozené?

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK