Piatok 23. mája, 2025
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus počas tlačovej konferencie v Ženeve 6. apríla 2023. (Fabrice Coffrini/AFP via Getty Images)

Slovensko v hlasovaní pandemickú dohodu nepodporilo, je však prijatá. Bude ešte musieť prejsť cez 60 parlamentov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila medzinárodnú pandemickú dohodu, ktorá má zabezpečiť lepšiu globálnu pripravenosť a koordináciu pri budúcich celosvetových pandémiách. Slovensko sa hlasovania zdržalo, čím vyvstal rozpor v rámci vládnej koalície. Premiér Fico dohodu kritizuje ako ohrozenie národnej suverenity, zatiaľ čo minister zdravotníctva Šaško ju vníma ako potrebný nástroj ochrany zdravia občanov. Napätie vo vnútri vlády poukazuje na rozdielne pohľady na riadenie pandémie. Opoziční Demokrati upozornili, že prezident podľa ústavy môže pre tento konkrétny prípad vziať vláde právomoc o zmluve rozhodovať.

Pandemická dohoda je prijatá. Slovensko sa zdržalo

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok (20. 5.) počas svojho výročného zasadnutia v Ženeve formálne schválila medzinárodnú dohodu o prevencii a zvládaní pandémií. Predchádzalo tomu pondelkové večerné hlasovanie vo Výbore Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktorý prijal uznesenie odporúčajúce prijať pandemickú dohodu.

Pandemická dohoda je iniciatíva vedená WHO, ktorej cieľom je zlepšiť globálnu pripravenosť a reakcieschopnosť na budúce pandémie. Ide o medzinárodný právny nástroj, ktorý by mal posilniť spoluprácu medzi krajinami, výmenu informácií a prístup k liekom a vakcínam.

„Globálna pandemická dohoda je výsledkom viacročných intenzívnych odborných rokovaní členských štátov WHO a je postavená na overených vedeckých poznatkoch a faktoch. Cieľom dohody je zlepšiť pripravenosť a reakciu krajín na budúce pandémie,” vysvetľuje Slovenská akadémia vied (SAV).

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v sobotu pred konaním stretnutia zástupcov štátov WHO oznámil, že vládny kabinet sa rozhodol nepodporiť pandemickú dohodu a trvá na tom, aby o nej prebehlo hlasovanie, namiesto jej prijatia konsenzom. Premiér predkladaný materiál označil za škodlivý pre suverénne štáty a tvrdil, že môže narušiť princíp suverenity členských štátov a neprimerane zasahovať do sféry ľudských práv. 

Uznesenie podporilo 124 krajín, žiadna nehlasovala proti. Hlasovania sa zdržalo 11 štátov vrátane Slovenska, Holandska, Iránu, Izraela, Ruska, Talianska, či Poľska.

Vnútropolitické napätie

Pandemická dohoda sa dostala na zoznam tém, ktoré spôsobujú značné napätie v koalícii. Kým predseda vlády v súlade s rétorikou splnomocnenca pre prešetrenia riadenia pandémie Petra Kotlára (nom. SNS) pandemickú dohodu odmieta kvôli hrozbe narušenia suverenity Slovenska a neprimeraným zásahom do ľudských práv, minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) má na medzinárodnú dohodu iný názor.

„Pandemická dohoda neobmedzuje zvrchovanosť žiadnej krajiny, a teda ani Slovenska. Dáva nám však lepší prehľad, dostatok informácií a potrebnú podporu. Pre každého jedného človeka na Slovensku znamená možnosť lepšej ochrany jeho zdravia, menej chaosu a menej zbytočných obmedzení v prípade pandémie,“ argumentoval pred hlasovaním šéf rezortu zdravotníctva v prospech právneho rámca.

Ministerstvo spravodlivosti na čele s Borisom Suskom (Smer-SD) na tieto tvrdenia odoslalo (17.5.) ministrovi Šaškovi odkaz cez sociálne médiá.

„Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňuje, že návrh tejto dohody nezohľadňuje viaceré zásadné návrhy, ktoré Slovenská republika predložila počas rokovaní o jej znení. Ich cieľom bola adekvátna ochrana základných ľudských práv a štátnej suverenity,” uviedol rezort, pričom spomenul skúsenosti z obdobia pandémie Covid-19 a prijímanie opatrení.

Ministerstvo tiež zdôraznilo, že pandemická dohoda nerešpektuje viaceré kľúčové pripomienky Slovenska, týkajúce sa ochrany ľudských práv, suverenity a právnej istoty. Poukázalo na nejasnosti v právnom postavení dohody, prekrývanie záväzkov s Medzinárodnými zdravotníckymi predpismi (IHR 2024) a absenciu kľúčovej prílohy – zdieľania patogénov.

Slovensko podľa rezortu žiadalo záruky dobrovoľného súhlasu pri očkovaní, mechanizmy odškodnenia a jasné rozdelenie kompetencií medzi WHO, EÚ a členské štáty — no tieto požiadavky neboli dostatočne zohľadnené.

Koaličný Hlas-SD sa svojho ministra zastal. „Počet ministrov Smeru a SNS je väčší ako počet ministrov Hlasu. Vláda štandardne prijíma svoje rozhodnutia konsenzuálne a jednohlasne. V tomto prípade však bolo hlasovanie a ministri Hlasu boli prehlasovaní. Stalo sa, my sme svoje výhrady vyjadrili,“ zhodnotil líder strany a zároveň minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Vyspelé krajiny dohodu nevnímajú ako zásah do suverenity, tvrdí prezident

Prezident Peter Pellegrini kritizoval rozhodnutie vlády odmietnuť pandemickú dohodu WHO a označil ho za nezodpovedné. Podľa neho sa tým Slovensko dobrovoľne pripravuje o prístup k vedeckým informáciám a spolupráci s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie.

Na rozdiel od premiéra Fica nevníma dohodu ako hrozbu pre suverenitu štátu, ale ako nástroj na efektívnejšie zvládanie zdravotných kríz. 

„Žiadna z vyspelých krajín ako napríklad Švajčiarsko, na ktoré sa v otázkach zdravotníctva oprávnene pozeráme ako na inšpiráciu, nevníma Pandemickú zmluvu ako zasahovanie do svojej vlastnej suverenity. Mrzí ma, že pre pár domácich získaných politických bodov zbytočne riskujeme povesť Slovenska v zahraničí a zatvárame si cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov,“ uviedol prezident.

Opoziční Demokrati na tlačovej konferencii upozornili, že prezident mohol podľa ústavy vláde pre tento konkrétny prípad vziať právomoc o tejto zmluve rozhodovať. „Mohol to urobiť on sám a poveriť niekoho, aby hlasoval, ako on povie. Čo urobil Pellegrini? Ostal ticho,” povedal Jaroslav Naď.

Samotné WHO vo svojom vyhlásení uvádza, že návrh pandemickej dohody rešpektuje národnú suverenitu v oblasti verejného zdravia.

„Návrh potvrdzuje zvrchovanosť krajín v oblasti verejného zdravia a stanovuje, že žiadna časť dohody nesmie byť vykladaná tak, že by WHO udeľovala právomoc riadiť, meniť alebo predpisovať vnútroštátne zákony či politiky, alebo nariaďovať konkrétne opatrenia,“ objasnilo.

Jednotlivé krajiny budú dohodu ešte schvaľovať

Prijatím pandemickej dohody sa členské krajiny WHO v podstate dohodli „len” na finálnom texte. Upresnil to čestný veľvyslanec Slovenska pri WHO Jozef Šuvajda pre denník SME.

Podľa jeho slov však krajiny budú pokračovať v prípravách na schvaľovanie kľúčovej prílohy (PABS – Pathogen Acces and Benefit-Sharing), ktorá bude obsahovať protokol o výmene informácií o patogénoch v prípade lokálnej epidémie.

Podpis vlády či prezidenta predstavuje len „dobrú politickú vôľu”, upozornil čestný veľvyslanec. 

Podľa vedúceho oddelenia systémových neurovied Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Tomáša Hromádka zmluva nadobudne definitívnu platnosť až po ratifikácii v parlamente.

„Keď bude pripravená príloha, tá príloha bude prerokovaná a odsúhlasená opäť členskými štátmi WHO. Potom môže dôjsť k ratifikácii tejto dohody jednotlivými členskými štátmi a až ju ratifikuje 60 členských krajín, tak až potom môže táto dohoda vstúpiť v platnosť a WHO sa začne riadiť týmito mechanizmami, ktoré odporúča v tejto dohode,” uviedol v relácií Braňo Závodský naživo.

Podľa Hromádku to môže trvať ešte niekoľko rokov, Šuvada očakáva platnosť dohody najskôr v časovom horizonte dvoch rokov. 

Neuroimunológ: Pandemická dohoda je v podstate len systém odporúčaní

„Hlas-SD, ktorý nás na kolenách žiadal, aby sme sa pri hlasovaní o Pandemickej dohode len zdržali, hovorí o nejakej perspektíve tejto dohody. Žiadna neexistuje. Smer-SSD ju nikdy nepodporí. Je to zlá a nebezpečná dohoda. A som hrdý, že sme vo WHO otvorili hlasovanie a pridali sa k nám také krajiny ako Poľsko, Taliansko, Holandsko, Bulharsko, či Izrael,” komentoval premiér Fico vývoj situácie po hlasovaní.

„Globálna pandemická dohoda je v podstate akýsi rámec Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý vytvára systém odporúčaní, doslova odporúčaní pre jednotlivé štáty. Tie štáty k ničomu netlačí. Je to v podstate zbierka dobrej praxe, ako by sa malo postupovať pri pandémiách,” kontroval neuroimunológ Hromádka. Zároveň varoval, že je isté, že svet zasiahne ďalšia pandémia, pričom otázkou zostáva už len, kedy sa tak stane.

„My nevieme, čo to bude, ale my práve potrebujeme nástroje, aby sme boli na to pripravení a toto by malo byť, pretože my už v súčasnosti máme aj dostatočné množstvo technických a vedeckých poznatkov, aby sme mohli za predpokladu, že budeme koordinovane na tom pracovať, veľmi efektívne riešiť akékoľvek takéto situácie,” povedal.

Premiér kritizuje WHO a opatrenia na Slovensku, kritiku Číny však odmieta

Premiér Fico dlhodobo kritizuje pandemické opatrenia na Slovensku ako boli lockdowny a zásahy do práv občanov. Zároveň však odmieta vyjadriť akúkoľvek kritiku voči Číne, ktorá počas pandémie zavádzala najtvrdšie reštrikcie na svete. Slovensko je podľa neho poslednou krajinou, ktorá by mala poučovať Čínu o dodržiavaní ľudských práv.

Počas minulých rokoch bola v čínskych mestách zavedená neslávne známa politika nulového covidu. Masové testovania, premiestňovanie obyvateľov z bytov do karanténnych stanových miest a prísne lockdowny nemali nikde vo svete obdoby. Obyvatelia mali zákaz zo svojich bytov vychádzať po celé mesiace, dokonca ich dvere boli zvonku zamykané kladkami, aby sa za žiadnych okolností nemohli dostať von. Nasledoval masový proces vakcinácie. Kto sa nedokázal legitimovať platným očkovacím preukazom nemal prístup do dopravných prostriedkov alebo do obchodu s potravinami.

Spojené štáty sa s nástupom prezidenta Donalda Trumpa rozhodli WHO opustiť. Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy 20. mája vystúpil s prejavom, v ktorom uviedol, že politická angažovanosť WHO – konkrétne skutočnosť, že umožnila čínskemu komunistickému režimu „neprimeraný vplyv“ počas pandémie covidu-19 – bola kľúčovým dôvodom, prečo prezident Trump rozhodol o vystúpení z organizácie.

Chcete viac článkov na túto tému? Dajte nám vedieť váš názor a čo by vás zaujímalo.

Prečítajte si aj