Suché leto odhalilo slabiny vodného hospodárstva: v potrubiach strácame takmer tretinu vody a hladiny klesajú po celej krajine
O Slovensku sa tradične hovorí ako o krajine bohatej na vodu. Štát síce disponuje významnými zdrojmi, no uplynulé leto ukázalo, že nedostatok vody už nie je iba hypotetickým rizikom. Pre niektoré obce na východe sa stal každodennou realitou. Odborníci upozorňujú na to, že problémom nie je len nedostatok zrážok, ale aj stav vodárenskej infraštruktúry, kapacita miestnych zdrojov a nepripravenosť štátu na meniace sa klimatické podmienky.
Podľa odborníkov sa podmienky, na ktoré boli vodohospodárske systémy v minulosti navrhované, v dôsledku klimatickej zmeny menia. Zásoby vody na Slovensku závisia od zrážok, ktorých množstvo sa počas roka prirodzene líši. Či budú mať obyvatelia dostatok vody, tak závisí najmä od dažďa, snehu, ale aj geologického podložia, schopnosti krajiny vodu zadržiavať a od spôsobu, akým s vodou hospodárime.
Ak v zime a na jar napadne menej snehu, znižuje sa aj množstvo vody, ktoré sa postupne uvoľňuje počas jarných mesiacov. Keď potom nasledujú dlhé obdobia bez plošných zrážok, zásoby podzemnej vody sa nemusia dostatočne obnovovať.
Nedostatok vody sa prejavil v celej krajine
Uplynulé leto prinieslo na Slovensko mimoriadne nepriaznivú kombináciu vysokých teplôt, dlhotrvajúceho sucha a nedostatku zrážok. Podľa analýzy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol priemerný úhrn zrážok šiesty najnižší od roku 1881.
Podľa analýzy v najviac postihnutých oblastiach, predovšetkým na juhu Slovenska, spadla za celé leto menej ako polovica obvyklého množstva zrážok. Deficit zrážok sa pritom prehlboval už od minuloročnej zimy a leto ho ešte zvýraznilo.
Klimatológovia vysvetľujú, že od konca minuloročnej zimy krajine chýbali najmä rozsiahlejšie a dlhšie trvajúce zrážkové epizódy. Namiesto nich sa objavovali najmä lokálne búrky a prívalové lejaky.
Tie síce môžu v krátkom čase priniesť veľké množstvo vody, ale nedokážu vždy účinne doplniť zásoby podzemnej vody. Voda po prudkých dažďoch často rýchlo odteká po povrchu krajiny, prípadne spôsobuje lokálne záplavy. Na doplnenie podzemných zásob sú spravidla dôležité aj zrážky, ktoré postupne vsakujú do pôdy a horninového prostredia.
Situáciu zhoršovali vysoké teploty, ktoré zvyšovali výpar a spotrebu vody. „Hlavnou témou tohtoročného leta bolo extrémne sucho. Do roku 2026 sa teploty nad 40 °C vyskytli len v troch termínoch v histórii – v roku 2007, 2013 a 2021. A teraz sme prvýkrát v histórii vôbec zaznamenali dve série výskytov nad 40 °C,“ uviedol klimatológ Jozef Pecho v rozhovore pre Sme.
Podľa SHMÚ sa hydrologické sucho prejavilo počas leta na celom území Slovenska. Najvýraznejšie problémy so zásobovaním pitnou vodou zaznamenal najmä východ krajiny, predovšetkým okolie Košíc. Ťažkosti hlásili aj obce na Záhorí, v Ponitrí, Banská Štiavnica a ďalšie lokality závislé od menších vodárenských zdrojov.
Posledné hydrologické údaje zároveň ukazujú, že sucho malo rozsiahly charakter a nešlo iba o problém jednotlivých vodárenských zdrojov.
Má Slovensko dostatočnú zásobu pitnej vody?
Z hľadiska dostupnosti pitnej vody panujú na Slovensku podľa hydrológov SHMÚ stále pomerne dobré podmienky. „Výsledky vodohospodárskej bilancie povrchových a podzemných vôd hovoria, že sa nám stále darí zabezpečiť všetky požiadavky na pitné účely,“ potvrdili pre Epoch Times Slovensko odborníci SHMÚ.
Pripomínajú však, že štátna služba vyhodnocuje iba množstvá skutočne užívanej pitnej vody vždy jeden rok spätne, a to v rámci vodohospodárskej bilancie a na základe realizovaných odberov.
Pokiaľ ide priamo o pitnú vodu, približne 72 % všetkých odberov SHMÚ na zásobovanie obyvateľstva pochádza z podzemných vôd. A práve pri nich máme pomerne dobrý prehľad o tom, aké množstvá môžeme využívať.
„Na základe Vodohospodárskej bilancie množstva podzemnej vody sme v roku 2025 mali na Slovensku evidovaných cca 85-tisíc litrov za sekundu využiteľných množstiev podzemnej vody, z ktorých sa využívalo približne 11 400 litrov za sekundu. Čo sa týka celkového stavu, môžeme konštatovať, že doterajšia aj predpokladaná potreba vody je zabezpečená,“ tvrdia hydrológovia SHMÚ.
Zásoby, ktoré umožňujú pokryť doterajšiu aj predpokladanú potrebu vody, tak Slovensko má. Vodné zdroje sú však rozmiestnené nerovnomerne, ich výdatnosť sa mení v závislosti od počasia a nie každý zdroj možno využiť na zásobovanie konkrétnej obce. Samotná existencia veľkého množstva vody v krajine tak nezaručuje, že bude dostupná všade, kde je potrebná.
Ako vysvetľujú hydrológovia, niektoré oblasti Slovenska majú dobré podmienky na zadržiavanie a dopĺňanie podzemnej vody, inde sa kvôli geologickej stavbe územia voda dopĺňa oveľa pomalšie. Keď príde dlhšie obdobie sucha, práve tieto oblasti môžu mať s vodou problém.
Vodnatosť má klesajúci trend
SHMÚ vidí pri povrchovej vode jasný trend. Pri porovnaní obdobia 1991 až 2020 s referenčným obdobím 1961 až 2000, „dochádza k poklesu priemernej vodnosti Slovenska.“
Podľa mapy zraniteľnosti povrchových vôd, ktorá je súčasťou odbornej publikácie Riziko sucha na území Slovenska sú najohrozenejšie povodia Moravy, dolnej časti Váhu (subpovodie Malého Dunaja a Nitry) a Hrona, ako aj (pri minimálnych prietokoch) povodia Ipľa, Slanej a Bodvy.
Hydrológovia uvádzajú, že túto zraniteľnosť vnímali už aj počas uplynulého leta. V júni, júli a auguste 2026 na viacerých vodomerných staniciach zaznamenali pokles prietokov pod dlhodobé priemerné mesačné hodnoty. Na niektorých miestach boli prietoky dokonca na úrovni hydrologického sucha alebo extrémneho hydrologického sucha.
Na viacerých tokoch naprieč Slovenskom došlo až k úplnému vyschnutiu. V prvej dekáde septembra navyše na niektorých miestach zaznamenali historické minimá. Týkalo sa to napríklad vodomernej stanice Kamenín na Hrone alebo Salky na toku Ipľa.
Pri podzemnej vode je situácia iná. Medzi oblasti s vysokou zraniteľnosťou patria najmä východné Slovensko v povodí Bodrogu, stred Slovenska v oblasti horného Váhu (povodia Oravy a Kysuce), oblasti pozdĺž stredného a dolného Váhu a krajný západ Slovenska. Súčasťou oblastí s vysokou zraniteľnosťou je čiastočne aj územie spadajúce do povodia Visly (povodie Dunajca a Popradu).
Priemerný pokles hladiny podzemnej vody v jednotlivých povodiach dosahoval oproti dlhodobým priemerom približne 0,3 až 0,8 metra.
Striedanie nadpriemerných a podpriemerných rokov z pohľadu zásob podzemnej vody pozoruje SHMÚ aj v poslednom desaťročí. Trend má však klesajúcu tendenciu. Zdroj: SHMÚ
„V súčasnosti pozorujeme pokles úrovní hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov voči dlhodobému priemeru (od začiatku pozorovania) prakticky na celom území Slovenska, pričom na vybraných objektoch podzemnej vody sme zaznamenali aj podkročenie dlhodobého minima,“ vysvetľujú hydrológovia.
Nepriaznivú situáciu podľa nich dlhodobo spôsobujú predovšetkým mimoriadny nedostatok snehovej pokrývky v jarných mesiacoch, nedostatok atmosférických zrážok a nárast teplôt vzduchu aj výpar.
Štát leto prespal, teraz hovorí o priorite
Hoci má krajina aj napriek tohtoročnému extrémnemu suchu a klesajúcej vodnosti k dispozícii dostatok pitnej vody, odborníci upozorňujú na množstvo problémov, ktoré sa týkajú slovenskej vodárenskej infraštruktúry.
Podľa Správy o stave životného prostredia SR za rok 2024 bolo na verejné vodovody napojených približne 4,915 milióna Slovákov, teda 90,65 % populácie. Desatina krajiny tak stále nie je zásobovaná z verejných vodovodov a závisí od vlastných studní alebo iných zdrojov, ktoré sú počas dlhodobého sucha najzraniteľnejšie.
Výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v septembri upozornili na nedostatočnú obnovu vodárenskej infraštruktúry. Vodovodné siete v kontrolovaných samosprávach boli opotrebované na úrovni približne 68 %.
„Voda nie je bežná komodita, ale strategická služba vo verejnom záujme,“ pripomína predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Avšak „zodpovedné štátne inštitúcie, nielen rezort životného prostredia, ale aj okresné úrady či vláda ako celok rezignovali na zodpovednosť za udržateľný rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry a dlhodobo sa nevenovali rizikám spojeným s rozvojom, údržbou vodovodov, kanalizácie. To vyústilo do 10-miliardového modernizačného dlhu, s ktorým súvisia aj bezmála tretinové straty pitnej vody v dôsledku zanedbanej obnovy potrubí či snahy ovládnuť strategickú vodárenskú sieť lobistickými záujmovými skupinami.“
Ešte závažnejší je stav distribučnej siete. V roku 2024 dosiahli straty vody v potrubnej sieti približne 26,07 % z celkového množstva vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach. V súčasnosti sa v potrubiach stráca už takmer tretina pitnej vody.
Vláda medzičasom ohlásila modernizáciu vodárenskej infraštruktúry. Avizovala výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky a otvorila desaťročia starý projekt vodnej nádrže Tichý Potok. Mimovládne organizácie, miestni obyvatelia aj ochranári zámer kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) s výstavbou nových vodných nádrží kritizujú.
Pri Tichom potoku už „existuje zdroj pitnej vody s kapacitou 200 litrov za sekundu, ktorý vôbec nie je využívaný. Najprv by sme teda mali začať využívať vodný zdroj, ktorý tam už je. Hovorí sa o priehrade, ktorá má dodávať 600 litrov za sekundu, ale v skutočnosti by to bolo iba 400, pretože zničí existujúci zdroj s kapacitou 200 litrov za sekundu,“ upozorňuje Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
„Ak by sucho spôsoboval len úbytok zrážok, riešením by boli väčšie nádrže. Toto sucho ale spôsobuje predovšetkým výpar, ktorý spôsobuje klimatickou krízou hnaná zvyšujúca sa teplota atmosféry. To znamená, že z toho, čo naprší, zostáva v krajine čoraz menej vody,“ myslí si koordinátorka klimaticko-energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.
V septembri vláda taktiež informovala o posilnení Národnej komisie pre vodu a sucho o odborné kolégium. V rozpočte na nasledujúci rok počíta so 100 miliónmi eur na opatrenia súvisiace so zadržiavaním vody.
„Dnes sme sa spolu s tímom takmer 40 odborníkov naprieč ministerstvami, SPPK, SHMÚ, SPU a ďalšími segmentami dohodli, že do 1. októbra zozbierame čo najviac relevantných dát k jednotlivým okruhom, ktoré môžu urýchliť proces ich vyhodnocovania. To je základný predpoklad, aby sme celý projekt opäť posunuli vpred,“ povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Podľa odborníkov však nie sú komunikované riešenia dostatočné. Spomínajú nedostatočnú pripravenosť štátu na klimatickú zmenu, slabú ochranu podzemných vôd, neschopnosť zadržiavať vodu v krajine aj privatizáciu slovenskej vodohospodárskej infraštruktúry.
Na texte spolupracovali hydrológovia a hydrologičky SHMÚ Katarína Kotríková, Jana Poórová, Samuel Radič a Pavol Čaučík. Ďakujeme.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
