Koalícia chce meniť ústavu: cieľom sú dlhšie volebné mandáty. V hre je aj koniec korešpondenčnej voľby zo zahraničia
Vládna koalícia prichádza s návrhmi, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie volieb či upraviť volebné obdobie. Koaličné strany chcú predĺžiť volebné obdobia samospráv na päť rokov, pričom SNS presadzuje rovnakú zmenu aj pre volebné obdobie poslancov Národnej rady (NR) SR. Popri tom sa otvára aj otázka zrušenia korešpondenčného hlasovania zo zahraničia, čo vyvoláva ostré reakcie opozície aj mimovládneho sektora. Či dôjde k nejakým zmenám uvidíme po aprílovej parlamentnej schôdzi. Na predĺženie volebného obdobia by však bola potrebná ústavná väčšina.
Predĺženie volebného obdobia v NR SR na 5 rokov
Dve koaličné strany – Hlas-SD a Slovenská národná strana (SNS) – zhodne navrhujú predĺžiť volebné obdobie samospráv na 5 rokov, no každá z nich podáva vlastný návrh. SNS chce rovnako natiahnuť aj volebné obdobie pre poslancov NR SR. Takáto legislatívna zmena vyžaduje novelizáciu Ústavy SR, a teda zhodu najmenej 90 poslancov.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, ako aj volebného obdobia NR SR zo súčasných štyroch rokov na päť rokov,“ uviedla skupina poslancov SNS (Dagmar Kramplová, Roman Michelko, Andrej Danko a Milan Garaj).
Národniari tvrdia, že súčasné štvorročné volebné obdobie v samosprávach je príliš krátke na efektívne realizovanie dlhodobých rozvojových projektov. Časté zmeny vo vedení obcí a krajov podľa nich vedú k prerušeniu alebo prehodnoteniu už rozbehnutých projektov, čo spôsobuje plytvanie verejnými financiami a brzdí napĺňanie strategických cieľov regiónov.
Predĺžením volebného obdobia by sa podľa SNS dosiahlo posilnenie a stabilita volebného a politického cyklu na riadny výkon mandátu a presadenie verejných politík. Navrhované zmeny by začali platiť od začiatku budúceho roka, pričom päťročné volebné obdobie by sa vzťahovalo až na zástupcov zvolených vo voľbách po 1. januári 2027. Súčasné mandáty by sa dokončili podľa doterajších pravidiel.
5-ročné volebné obdobie pre samosprávy už od júna tohto roka
Druhý návrh z dielne Hlasu-SD počíta s účinnosťou ešte pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami, ktoré sa majú konať na jeseň tohto roka. Predlžovať však plánujú len volebné obdobie pre samosprávy (obce, mestá a kraje). Predkladatelia na čele s predsedom parlamentu Richardom Rašim si od zmeny sľubujú, podobne ako poslanci SNS, posilnenie stability, kontinuitu riadenia a zlepšenie podmienok pre dlhodobé plánovanie a rozvoj regiónov.
„Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania, oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií,“ objasnili poslanci z Hlasu-SD (Richard Raši, Róbert Puci, Ján Blcháč, Zdenka Mačicová, Dávid Demečko a nezaradený Roman Malatinec) v dôvodovej správe.
Podľa nich je väčšina strategických dokumentov samospráv nastavená na päť rokov, preto by tomu mala zodpovedať aj dĺžka volebného obdobia.
Poslanci Hlasu-SD v dokumente zároveň pripomenuli, že v minulosti už došlo k jednorázovému predĺženiu mandátu pre vyššie územné celky na roky 2017 až 2022. „Predĺžený mandát je možné aj s časovým odstupom hodnotiť pozitívne, pretože preukázateľne sme neboli svedkami žiadnych negatívnych dosahov, vplyvov a externalít,“ zhrnuli.
ZMOS: 5-ročné obdobie v komunále je v EÚ štandardné
Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátora Partizánskeho Jozefa Božika návrh na predĺženie volebného obdobia má podporu zo strany samospráv, chýba však podpora opozície. Uviedol to 30. marca v relácií Braňo Závodský naživo.
„Vo veľkej časti krajín Európskej únie je úplne štandardné päťročné volebné obdobie. Dokonca Holanďania a Francúzi v komunále majú šesťročné volebné obdobie a dokonca Nemecká spolková republika má v niektorých spolkových krajinách sedemročné až osemročné,” priblížil Božik.
Pripomenul, že návrh vznikol po tom, čo neprešiel pokus predĺžiť už existujúce a prebiehajúce volebné obdobie.
„Všetky tri organizácie sme sa dohodli na tom, že pokiaľ bude záujem vlády a opozície zjednotiť pravidlá, chceli by sme, aby od roku 2026 bolo päťročné volebné obdobie aj pre primátorov, starostov, mestské a obecné zastupiteľstvá, predsedov samosprávnych krajov a regionálne parlamenty,“ povedal Božik ešte v októbri minulého roka.
Via Iuris: Opäť hrozí prepisovanie ústavy bez odbornej diskusie
Mimovládna organizácia Via Iuris 30. marca upozornila, že koalícia predkladá dva podobné návrhy na zmenu ústavy bez vysvetlenia a bez odbornej diskusie.
„Štvrtá vláda Roberta Fica už raz ústavu prepisovala. Vládnym návrhom a bez akejkoľvek odbornej diskusie, zato s dymovou clonou národnej identity, pretlačili také zmeny, ktoré dnes Ficovej vláde umožňujú ignorovať právo Európskej únie a medzinárodné dohovory. Výsledok: V novembri minulého roka začala Európska komisia voči Slovensku infringement,” uviedla organizácia na sociálnej sieti.
Podľa mimovládky hrozí, že sa takýto postup novelizácie zopakuje. „Zdá sa, že o návrhoch na zmenu ústavy sa nerozprávali dokonca ani so svojimi koaličnými partnermi. Takto by sa základný zákon štátu ozaj nemal prepisovať,” zhodnotila Via Iuris existenciu dvoch obsahovo veľmi podobných návrhov.
Neziskovka ďalej priblížila, že Ústava SR bola zmenená celkovo 24-krát a politici sa ju pokúsili upraviť viac ako 180-krát. Podľa Via Iuris sa početnými úpravami podľa aktuálnych politických potrieb ústava znehodnocuje.
“Ústava by mala byť pevným základom pre demokratický a právny štát, mala by zaručovať ochranu základných ľudských práv a upravovať fungovanie dôležitých inštitúcií.”
Rušenie korešpondenčnej voľby
Súbežne s predlžovaním volebných období pripravuje koalícia aj ďalšiu úpravu volebného systému – zrušenie možnosti hlasovať poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách. Ako prvé na to upozornilo opozičné hnutie Progresívne Slovensko.
Predloženie avizovanej zmeny oficiálne potvrdil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD). Návrh na zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách bude prerokovaný na najbližšej schôdzi NR SR v polovici apríla.
„Objavujú sa informácie o tom, že voľby sú manipulované rôznym spôsobom a všetky možnosti, pri ktorých môže dôjsť k manipulácii, treba zo zákona vylúčiť,“ dôvodil zmenu podpredseda parlamentu 27. februára.
Gašpar priblížil obavy z manipulácie, ktoré so sebou môže voľba poštou niesť. „Keď niekto zoberie korešpondenčné lístky celej rodiny a prejaví svoj názor, nie členov rodiny, a hodí ich, alebo teda týmto spôsobom hlasuje, tak nie je úplne dodržané to, čo predpokladá ústava, že je to osobná voľba,“ uviedol.
Podľa slov premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ďalších koaličných poslancov sa takouto zmenou zabezpečia demokratické a tajné voľby a eliminuje sa možná manipulácia. Europoslanec a predseda zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer-SD) vo februári potvrdil, že návrh je už pripravený.
Pôvodne mal však paradoxne vládny kabinet v pláne rozšíriť korešpondenčnú voľbu zo zahraničia aj na prezidentské voľby. “Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky pre voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2029,” píše sa v programovom vyhlásení vlády.
Opozícia v súvislosti s chystanou novelou hovorí o účelovej zmene pravidiel uprostred volebného cyklu. Zmeny sú podľa nej motivované tým, že súčasné vládne strany získali v minulých voľbách v zahraničí podstatne menej hlasov ako tie opozičné.
Z dát vyplýva, že kým posledné parlamentné voľby v roku 2023 vyhral Smer-SD s takmer 23 %, v zahraničí dostal len niečo vyše 6 % preferenčných hlasov. Naopak, opozičné Progresívne Slovensko (PS) v „zahraničnom okrsku“ suverénne dominovalo so ziskom 61,70 % hlasov.
Premiér Fico taktiež opakovane uvažoval o zvýšení hranice pre vstup do parlamentu zo súčasných 5 % na 7 % s cieľom „stabilizovať politický systém“.
Na zmenu systému korešpondenčnej voľby v parlamentných voľbách do NR SR je potrebných 76 hlasov. Koalícia v súčasnosti pri plnej účasti disponuje 75 hlasmi. Aby novela prešla, musí ju teda podporiť minimálne jeden zo štvorice nezávislých poslancov (Malatinec, Ľupták, Radačovský alebo Ševčík), ktorí však zvyčajne hlasujú zhodne s koalíciou, a bolo by skôr prekvapením, ak by sa všetci postavili proti.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.