Už v malom rodinnom bistre sa prejavila jej kreativita a snaha ponúknuť zákazníkom niečo jedinečné a netradičné. Kateřina Macháčková začala zákazníkom ponúkať originálne domáce lízanky – Sklenenky. Márne by ste očakávali nezdravé, farebné a presladené lízanky, ako si ich pamätáme z detstva. Tieto sú priezračné, sú v nich lákavo zaliate kvety priamo zo záhradky alebo mrazom sušené ovocie. Okrem ručnej práce vyniknú zdravšou alternatívou rafinovaného cukru, pričom mimoriadna pozornosť je venovaná ich vzhľadu. V rozhovore nám Kateřina opísala, ako chutia lízanky bez cukru, ako prebieha ich výroba, a tiež, aké prírodné ingrediencie v nich nájdeme.
Epoch Times Slovensko: Dizajnové lízanky zo Šumavy nie sú až takou novinkou na trhu, keďže už v roku 2018 ste získali ocenenie v kategórii Inovatívny potravinársky výrobok roka. Čo tomuto oceneniu predchádzalo?
Kateřina Macháčková: S mojou mamičkou sme mali malé bistro v športovom areáli, kde som okrem iného robila aj inštruktorku. V bistre sme sa snažili ponúkať nielen párok v rožku a langoš, preto sme chodili na rôzne kurzy, aby sme mohli ponúkať pravé makrónky alebo fantastické domáce zákusky. Od úplného začiatku sme robili lízanky – pečené, perníkové, tortové, čokoládové, karamelové aj klasické cukrové. Vždy, keď som robila tie klasické cukrové, páčilo sa mi, keď boli priezračné, ale tie hneď skaramelizovali… Preto som pátrala po tom, ako ich urobiť tak, aby boli naozaj číre: vtedy som narazila na isomalt – cukrársku hmotu na tvorbu ozdôb na torty. Vkladať do nich jedlé kvety alebo mrazom sušené ovocie bol už len ďalší malý krôčik.
S jedlými kvetmi som sa ako človek z gastronómie už stretávala. Problém však bola etiketa. Oslovila som niekoľko inštitúcií, aby som zistila, ako správne nastaviť etiketu. Ani jedna štátna inštitúcia mi neodpovedala – ani hygiena, ani poľnohospodárska inšpekcia. Potom sa ozvala Potravinárska komora ČR a pomohla mi. Navrhli mi, aby som sa prihlásila do ich súťaže o inovatívnu potravinu. Prírodné sladidlo isomalt má totiž mnoho výhod – nízky glykemický index, polovicu kalórií oproti klasickému cukru a nekazí zuby. Dokonca aj ak už máte kaz, isomalt ho nezhoršuje.
K tomu jedlé kvety, ovocie, moje maľovanie potravinárskymi farbami priamo do lízanky: to bol začiatok všetkého. Vo svojej kategórii malých podnikateľov som bola ocenená za vysoký podiel ručnej práce a spolu s profíkmi, ako bol napríklad Plzeňský Prazdroj, som letela do Paríža na potravinársky veľtrh.
Ako sa potom lízanky dostali k zákazníkom a na verejnosť? Spočiatku to totiž vyzeralo len na menší hobby nápad…
Sklenenky práve vďaka pomoci Potravinárskej komory ČR už fungovali. Dala som ich na sociálne siete a okamžite sa mi ozvalo niekoľko majiteľov kaviarní, bistier, infocentier, ale aj koncoví zákazníci. V tej chvíli som vedela, že sa do toho musím pustiť naplno – mať perfektné drevené tyčky, a nie si ich len skracovať z obyčajných špajdlí, mať pravidelné etikety, a nie si ich tlačiť doma na tlačiarni, že sklenenkám musím dať celý koncept.
S akými lízankami vlastne pracujete? Čo obsahujú, ako vyzerajú a ako chutia?
Začínala som s kvetinkami a mrazom sušeným ovocím. Dnes už vyrábam napríklad Zvonilky – duté lízanky, ktoré sú naplnené cukrovými guľôčkami alebo medom so zázvorom, Tajenky, ktoré si rozmiešate v horúcej vode a vznikne z nich čaj, či Koktejlky, ktoré chutia a vyzerajú ako Aperol, Cuba libre, Mojito alebo Piña colada. No a nesmiem zabudnúť na limitované edície – vianočné, valentínske, veľkonočné, jesenné.
A čo sa týka chutí?
Maliny, jahody, citrón, pomaranč, mäta, štrúdľa, zázvor…
Čo si máme predstaviť pod čisto prírodnými surovinami? Ktoré konkrétne používate, odkiaľ pochádzajú?
Väčšinu kvetov si pestujem sama – sirôtky, baza, sedmokrásky, borák, mätu, rebríček, medovku. Čo si nedokážem dopestovať sama, objednávam od dodávateľov jedlých kvetov – napríklad nevädze, ktorým sa u mňa nedarí a na poliach bývajú postrekované. Mrazom sušené ovocie by som chcela mať do budúcna vlastné, ale zatiaľ mám svojich overených dodávateľov.
Na základe čoho ich porota na súťaži vyhodnotila ako najviac inovatívne? Čo vtedy najviac zavážilo?
Najpravdepodobnejšie zavážilo práve to, že každá lízanka prejde mojimi rukami – od vypestovania, zberu, vylisovania kvietku až po samotnú výrobu lízanky a jej zabalenie. K tomu prírodné sladidlo, ktoré má množstvo výhod oproti klasickému cukru. Vtedy som len musela vyplniť prihlášku a sklenenky obhájiť, ale pri hodnotení som nebola prítomná.
Myslím si, že dostať sa do továrne na lízanky je snom nejedného dieťaťa, ale predpokladám, že v skutočnosti ich výroba nebude úplná hračka. Ako vyzerá celý proces?
Často sa ma pýtajú, koľko lízaniek vyrobím za deň. Vôbec sa to nedá presne povedať. Väčšinu kvietkov si pestujem sama, takže v období apríl – jún som hlavne pri nich. Zasadiť, popliesť, pozbierať kvety, vylisovať, potom ich z lisu vybrať a uskladniť. Nasleduje samotná výroba, ktorá závisí od druhu. Zvonilka sa vyrába niekoľko hodín, kvetinkové sú hotové za pár minút. No a potom prichádza na rad balenie.
Väčšina ľudí v lízankách vidí hlavne nezdravú, ale za to mimoriadne sladkú pochúťku. Tie vaše však neobsahujú žiadnu chémiu ani rafinovaný cukor. Ako by ste chuť lízaniek opísali? Čo im dodáva sladkastú chuť?
Práve to prírodné sladidlo a aj mrazom sušené ovocie. Ich chuť je jemná, čistá, ovocná a nenútená. Zákazníci sú často prekvapení, že sklenenky nie sú „prehnané“, ale práve naopak – sú jemné, milé, príjemné.
Spomínate si na tie najbláznivejšie a najdivnejšie lízanky, ktoré si zákazníci u vás vysnívali?
Áno, často vyrábam sklenenky na zákazku – na svadby, firemné večierky (lízanky s logom), narodeniny. Vždy sa so zákazníkom snažím vymyslieť sklenenku tak, aby čo najviac splnila jeho želania – etiketa na mieru, farba stužky a podobne.
Pamätám si zákazku, kde som sklenenky plnila plátkami jedlého zlata. To bolo niečo také nádherné! A zároveň som sa bála aj dýchať, pretože jedlé zlato je ako vločka alebo pavučinka. To bola asi najnáročnejšia, ale zároveň aj jedna z najkrajších objednávok.
Ďakujeme za rozhovor!
