Je baterkáreň „špinavý priemysel“? V Európe už stoja závody väčšie než plánované Šurany (Špeciál)
Plánovaná baterkáreň pri Šuranoch patrí medzi najdiskutovanejšie priemyselné investície na Slovensku. Kritici projektu upozorňujú na možné environmentálne riziká výroby batérií, spotrebu energií či používanie chemických látok. Zástancovia naopak argumentujú, že výroba batérií nie je v Európskej únii (EÚ) ničím výnimočným a veľké závody už fungujú napríklad v Poľsku, Nemecku, Francúzsku či Maďarsku. Ako teda vyzerá európska realita?
Jednoduché číslo, koľko „baterkární“ dnes v EÚ stojí, v skutočnosti neexistuje. Pod tento pojem možno zahrnúť závody vyrábajúce samotné batériové články, fabriky kompletizujúce moduly a batériové systémy, menšie špecializované prevádzky či recyklačné závody.
Výskumný inštitút Fraunhofer ISI preto sleduje predovšetkým projekty výroby batériových článkov a upozorňuje, že medzi ohlásenou kapacitou a skutočnou výrobou existuje veľký rozdiel. Do roku 2030 bolo v Európe ohlásených viac ako 2 TWh ročnej výrobnej kapacity, no veľká časť projektov je naďalej iba vo fáze plánovania a niektoré už boli zrušené alebo odložené.
Jedno je však isté – veľké továrne na lítiovo-iónové batérie už v členských krajinách EÚ fungujú a niektoré svojou plánovanou kapacitou Šurany výrazne prevyšujú.
V Európe stoja omnoho väčšie baterkárne
Gigafabriku na elektrobatérie má na Slovensku postaviť spoločnosť GIB Energy X, ktorá je z troch štvrtín čínska (Gotion) a z jednej štvrtiny slovenská (Inobat). Ide o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,2 miliardy eur. Závod má priniesť približne 1300 pracovných miest.
Pôvodná dohoda počítala s ročnou kapacitou 20 GWh a možnosťou jej zvýšenia na 40 GWh. Neskoršie oznámenie investora už hovorilo o celkovom potenciáli až 60 GWh, pričom prvá fáza zostáva na úrovni 20 GWh.
Pre predstavu, 20 GWh predstavuje výrobnú kapacitu článkov s celkovou energiou 20 miliónov kilowatthodín ročne. Pri batérii s kapacitou 70 kWh by takýto objem teoreticky zodpovedal batériám pre viac ako 285-tisíc elektromobilov ročne. S rovnakým orientačným prepočtom pracovalo pri predstavení investície aj slovenské ministerstvo hospodárstva. Skutočný počet batérií však bude závisieť od kapacity jednotlivých batériových systémov a využitia výrobnej kapacity závodu.
Nejde pritom iba o súkromnú investíciu. Slovenská vláda schválila spoločnosti investičnú pomoc 214 miliónov eur. Z toho má 150 miliónov predstavovať priama dotácia a ďalších 64 miliónov eur úľava na dani z príjmov. Ministerstvo hospodárstva investíciu obhajovalo jej prínosom pre hospodársky rozvoj a inovačný potenciál Slovenska.
V európskom meradle nejde o mimoriadne veľký podnik. Jeden z najvýraznejších príkladov sa nachádza neďaleko poľského mesta Vroclav. Subjekt LG Energy Solution Wrocław uvádza ročnú výrobnú kapacitu 80 GWh a areál s rozlohou 107 hektárov. Podľa spoločnosti ide o najväčší závod na výrobu lítiovo-iónových batérií pre automobilový priemysel v Európe. Výroba sa tam začala už v roku 2016.
To znamená, že dnešná deklarovaná kapacita poľského závodu je štvornásobkom prvej fázy plánovanej fabriky v Šuranoch.
Baterky sa vyrábajú aj v Nemecku a Francúzsku
Výroba článkov sa ďalej rozširuje aj v Nemecku. Koncern Volkswagen Group v decembri minulého roka spustil výrobu prvých článkov vo svojej novej gigafabrike PowerCo v Salzgitteri. Závod má postupne smerovať k ročnej kapacite 40 GWh, teda približne dvojnásobku prvej fázy Šurian.
Veľká výroba vznikla aj vo Francúzsku. Spoločnosť ACC vo svojom závode Billy-Berclau/Douvrin plánuje tri výrobné bloky po 13,4 GWh, čo má predstavovať približne 40 GWh ročne. Samotná firma pritom vo svojich environmentálnych materiáloch otvorene uvádza aj otázku priemyselných rozpúšťadiel a deklaruje, že emisie majú zostať pod zákonnými limitmi.
Koncom vlaňajška bola otvorená ďalšia francúzska gigafabrika spoločnosti Verkor pri Dunkerque. Jej počiatočná kapacita je 16 GWh ročne a firma ju chce do roku 2030 zvýšiť na 50 GWh. V marci tohto roka spoločnosť uviedla, že výrobné linky už fungujú nepretržite a závod smeruje k sériovej produkcii.
Ešte väčší projekt buduje čínska spoločnosť CATL v maďarskom Debrecíne. Plánovaná továreň s rozlohou 221 hektárov má dosiahnuť kapacitu až 100 GWh ročne a dodávať články a moduly európskym automobilkám.
Znamená to, že výroba batérií je „čistá“?
Nie. Existencia podobných tovární v Nemecku či Francúzsku sama osebe neznamená, že výroba batérií nemá environmentálne riziká.
Európska komisia sama poukazuje na to, že priemyselné prevádzky môžu produkovať škodlivé emisie, odpady, spotrebúvať veľké množstvo energie a ovplyvňovať vodu či pôdu. Práve preto veľké priemyselné zariadenia podliehajú európskym pravidlám na kontrolu priemyselných emisií a prevenciu závažných havárií.
Aj výroba batérií má merateľnú environmentálnu stopu. Výskum životného cyklu lítiovo-iónových batérií ukazuje, že významnú úlohu zohráva najmä energeticky náročná výroba článkov a spracovanie katódových materiálov. Výsledná uhlíková stopa pritom výrazne závisí od toho, z akých zdrojov pochádza elektrina použitá pri výrobe a ako vznikajú vstupné materiály.
EÚ preto prijala osobitné nariadenie o batériách, ktoré postupne zavádza požiadavky na uhlíkovú stopu, recykláciu, informácie o pôvode materiálov či digitálny pas batérie. Od 18. februára 2027 má byť pre vybrané kategórie vrátane batérií elektromobilov povinný takzvaný „pas batérie“.
Navyše čínske projekty majú pravidelne problémy splniť prísne európske štandardy. Práve environmentálne parametre Šurian majú byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pre prvú fázu závodu s kapacitou 20 GWh a rozlohou približne 94 hektárov bola zverejnená dokumentácia takzvanej veľkej EIA. V nej sa majú posudzovať konkrétne vplyvy pripravovanej prevádzky namiesto všeobecného hodnotenia toho, či je výroba batérií ako odvetvie „čistá“ alebo „špinavá“.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) navyše opakovane uviedol, že spoločnosť GIB Energy X mešká s predložením základných podkladov, predovšetkým s dokumentáciou na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Keďže investor minulý rok neuspel s predloženými materiálmi, ministerstvo spoločnosť vyzvalo, aby dodala nové a podrobnejšie dokumenty. Dokopy ide podľa ministra o 44 dokumentov, ktoré má investor doručiť, no zatiaľ nedoručil ani jeden.
„Poviem vám úplne nekorektne a od srdca – ako celý ten projekt vidím, on sa realizovať na Slovensku nebude,“ vyhlásil 1. apríla v rozhovore pre portál Infovojna.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) však 8. apríla na tlačovej konferencii povedal, že projekt postupuje podľa plánov a vláda má eminentný záujem na tom, aby sa investícia úspešne zrealizovala.
Presnejšia otázka preto nie je, či je baterkáreň „čistým“ alebo „špinavým“ priemyslom. Podstatné je, z akej krajiny spoločnosť pochádza a na aké štandardy je zvyknutá, aké konkrétne technológie používa, aké látky vypúšťa, koľko vody a energie spotrebúva, ako nakladá s odpadom a či dodržiava príslušné environmentálne limity.
Írsko ukázalo aj havarijné riziko
Výroba batérií navyše nie je bez bezpečnostných rizík. V januári minulého roka vypukol požiar v závode spoločnosti Xerotech v írskom Claregalway, ktorá vyrábala batériové systémy pre priemyselné elektrické vozidlá. Pre obavy súvisiace s priemyselnými plynmi úrady preventívne evakuovali okolité podniky aj dve školy. Podľa Irish Times išlo už o druhý požiar v závode po incidente z roku 2022.
Xerotech však nebol gigafabrikou s kapacitou 20 či 40 GWh, akú plánujú na Slovensku (len približne 0,4 GWh). Preto je tento prípad skôr dôkazom, že pri výrobe a manipulácii s lítiovými batériami existuje požiarne a chemické riziko. Nie je však dôkazom toho, že veľká baterkáreň automaticky predstavuje nebezpečenstvo pre svoje okolie len preto, že je veľká.
Northvolt: európsky sen, ktorý narazil na realitu
Opačný typ varovania prinieslo Švédsko. Northvolt mal byť európskou odpoveďou na dominanciu ázijských výrobcov batérií. Jeho továreň Northvolt Ett v meste Skelleftea mala postupne vyrábať články vo veľkom meradle, no spoločnosť zápasila s rozbehom výroby, kvalitou, rastúcimi nákladmi a nedostatkom kapitálu. V roku 2024 sa ešte snažila sústrediť na rozbehnutie prvých 16 GWh kapacity.
Situácia sa však skončila bankrotom spoločnosti v marci minulého roka a následným zastavením výroby v Skelleftee. Northvolt pritom pred svojím pádom získal miliardy eur od investorov a mal predstavovať jeden z hlavných pilierov európskej batériovej sebestačnosti.
Príbeh Northvoltu ukazuje inú stránku debaty: postaviť gigafabriku ešte neznamená, že bude schopná konkurencieschopne vyrábať kvalitné články vo veľkých objemoch.
Európa chce batérie vyrábať doma – a zároveň sa bojí závislosti
Práve tu sa téma Šurian spája so širšou európskou diskusiou o ekonomickej bezpečnosti.
Čína podľa údajov oficiálnej stránky amerického vládneho úradu pre energetické informácie kontrolovala v roku 2023 približne 85 % globálnej výroby batériových článkov. Francúzsko, Nemecko a Švédsko preto už koncom roka 2024 vyzývali EÚ na podporu vlastného batériového priemyslu, aby sa pri zelenej transformácii neopakovala závislosť podobná niekdajšej európskej závislosti od ruského plynu.
Vzniká tak určitý paradox. EÚ potrebuje nové baterkárne, ak chce vyrábať elektromobily a zároveň znižovať závislosť od dovozu batérií z Ázie. Súčasne však časť nových európskych kapacít budujú práve ázijské – vrátane čínskych – spoločnosti.
Podľa maďarskej právničky a reportérky Epoch Times Nemecko Eszter Fricskó, ktorá sa dlhodobo venuje čínskym investíciám u našich južných susedov, je jednou z hlavných motivácií čínskych projektov v európskych krajinách predávať svoje výrobky s pečiatkou „vyrobené v EÚ“ namiesto „vyrobené v Číne“, aj keď v skutočnosti ide o čínsku technológiu a tiež čínskych zamestnancov.
Vďaka pečiatke „made in EU“ sa investor vyhne európskym clám, ktoré sa vzťahujú na čínske výrobky, má šancu získať európske dotácie, a predíde prípadnému vylúčeniu z európskeho trhu z dôsledku prísnych obchodných opatrení EÚ voči Číne.
Okrem toho Fricskó poukazuje na skutočnosť, že zmluvy medzi čínskym investorom a krajinou sú v drvivej väčšine tajné a nemajú k nim prístup ani poslanci parlamentu.
„Takže v skutočnosti nevieme, aká je cena za čínsky úver a to robí mnohým ľuďom starosti,“ povedala v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Fricskó dodáva, že čínska strana vďaka vysokej investícii môže získať veľký vplyv na miestnu politiku.
„Vo väčšine týchto zmlúv je jeden bod, ktorý môže byť veľmi kritický v EÚ a v ďalších podobných zoskupeniach krajín. Týka sa to postavenia krajiny, ktorá spolupracuje s Čínou, a hovorí, že nemôžete urobiť alebo povedať nič, čo je proti záujmom Číny,“ skonštatovala s tým, že ak bude daná krajina hlasovať proti Číne v rámci EÚ, Čína môže zastaviť investíciu a požadovať o okamžité vrátenie všetkých finančných prostriedkov. Budú to musieť zaplatiť daňoví poplatníci domácej krajiny, pričom je otázne, či takú veľkú sumu vôbec dokáže krajina v krátkom čase vrátiť.
Fricskó naznačila, že to môže byť jedným z dôvodov, prečo Maďarsko na pôde EÚ pravidelne hlasovalo proti čínskym sankciám.
Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v nedávnom rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozornil, že pri čínskych investíciách nemožno automaticky predpokladať bezpečnostnú hrozbu, zároveň však podľa neho niektoré projekty vyžadujú zvýšenú pozornosť.
„Mnohé čínske investície predstavujú značné bezpečnostné riziko. Slúžia na krytie spravodajských aktivít Číny a aktivít na ovplyvňovanie diania v cieľových krajinách. Nie každá čínska investícia však predstavuje zásadné bezpečnostné riziko,“ uviedol.
Tento problém dostáva nový význam aj po aktualizácii európskeho rámca preverovania zahraničných investícií. EÚ v roku 2026 rozšírila preverovanie investícií v strategických oblastiach vrátane kritických technológií, surovín a energetiky a pravidlá sa majú vzťahovať aj na investície realizované prostredníctvom spoločností sídliacich v EÚ, ktoré sú v konečnom dôsledku kontrolované subjektom z tretej krajiny.
Čo Šurany prinesú?
Pri pohľade na existujúce a rozbiehajúce sa závody plánovaná baterkáreň pri Šuranoch svojou veľkosťou nevybočuje z európskeho trendu. V Poľsku už funguje závod s kapacitou 80 GWh, v Nemecku vzniká kapacita okolo 40 GWh, vo Francúzsku sa rozbiehajú ďalšie gigafabriky a maďarský projekt CATL má smerovať až k 100 GWh.
To však samo osebe nevyvracia environmentálne výhrady kritikov Šurian. Dokazuje iba to, že veľkokapacitná výroba batérií je už súčasťou európskeho priemyslu a takéto závody môžu fungovať v rámci európskeho regulačného prostredia.
Oveľa podstatnejšie je, za akých environmentálnych a bezpečnostných podmienok bude konkrétny závod fungovať, kto ho bude kontrolovať a či Slovensku prinesie technologické know-how alebo vytvorí novú strategickú závislosť.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.