Svet » EÚ

Európsky parlament schválil zmeny, ktoré uľahčia investície EÚ do obrany

Európsky parlament na decembrovom plenárnom zasadnutí vo francúzskom Štrasburgu schválil súbor legislatívnych zmien, ktoré majú výrazne posilniť schopnosť Európskej únie investovať do obranných technológií, výskumu a priemyslu.

Ako uvádza oficiálny web zákonodarného zboru EÚ, tieto kroky sú súčasťou širšieho strategického balíka známeho ako plán ReArm Europe / Readiness 2030 — opatrení reagujúcich na zhoršujúce sa geopolitické hrozby v Európe a potrebe väčšej strategickej autonómie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.

Cieľom prijatej legislatívy je umožniť jednoduchšie a efektívnejšie nasmerovanie existujúcich európskych finančných prostriedkov na obranné investície tým, že sa zmenia pravidlá pre kľúčové programy EÚ, ako sú Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), Horizont Európa, Európsky obranný fond (EDF), Digitálna Európa (DEP) a Nástroj na prepájanie Európy (CEF).

Spravodajca návrhu Rihards Kols zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) zdôraznil, že nejde o symbolické gesto, ale o praktickú zmenu fungovania rozpočtu EÚ.

„Európa funguje v bezpečnostnom prostredí, ktoré je všetko, len nie normálne, a naše nástroje sa musia konečne prispôsobiť tomuto prostrediu,“ uviedol lotyšský europoslanec.

Obrana ako odpoveď na rastúce hrozby

Predmetná legislatíva však neznamená nové samostatné rozpočty, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je skôr zameraná na stratégie inteligentnejšieho využívania spomenutých existujúcich programov.

Napríklad STEP bude rozšírený o sektor „obranné technológie“, ktorý doplní už existujúce strategické oblasti výskumu. Horizont Európa bude zasa podporovať aj civilné výskumné aplikácie s potenciálnym vojenským využitím („dual-use“) a zároveň pokračovať vo financovaní civilných inovácií.

EDF má byť otvorenejší pre väčšiu účasť strategických partnerov vrátane Ukrajiny s cieľom posilniť spoluprácu v rámci obranného priemyslu. CEF umožní financovanie infraštruktúry s dvojitým využitím, napríklad koridorov vojenskej mobility.

Europarlament zároveň dodáva, že zvýšená pozornosť bude venovaná aj malým a stredným podnikom vrátane start-upov s potenciálom v oblasti obranných inovácií.

Tieto zmeny sú reakciou Parlamentu aj Rady EÚ na rastúce bezpečnostné riziká v regióne. Ide o budovanie strategickej autonómie Európy v obrane na základe koncepcie, ktorá bola formulovaná aj v spoločnej bielej knihe „European Defence – Readiness 2030“.

Výrazná väčšina v pléne

Kľúčovým momentom bola samotná procedúra hlasovania, ktorá sa uskutočnila 16. decembra. Dovedna 519 poslancov hlasovalo za prijatie opatrení, 119 bolo proti a 25 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania.

Zo Slovákov dokument podporili Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Nesúhlasný postoj vyjadrili Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Súčasťou hlasovania nebola Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu).

Parlament týmto postojom oficiálne potvrdil svoju podporu legislatíve, ktorá bola následne odoslaná Rade EÚ na formálne schválenie a následné uverejnenie v Úradnom vestníku EÚ.

Obrana Európy alebo nebezpečná militarizácia?

Počas rokovaní s Radou o návrhu zákona Parlament rozšíril rozsah opatrení o cieľ posilniť odolnosť zoči-voči prebiehajúcim hybridným útokom a zahraničnému zasahovaniu, čo v rozprave 15. decembra ocenili viacerí europoslanci.

„Je dôležité brániť nás pred hybridnými útokmi, najmä vo východných častiach EÚ. A je skvelé, že väčšina v tejto snemovni si je vedomá ruskej hrozby,“ povedal v mene Ľavice fínsky europoslanec Jussi Saramo. 

Nepáči sa mu však, že astronomické množstvo európskych peňazí „odteká“ mimo EÚ. „Väčšina ide do amerického zbrojného priemyslu, veľká časť do Izraela. Pre našu zamestnanosť, naše hospodárstvo a našu bezpečnosť je mimoriadne dôležité presunúť obranný priemysel do Európy,“ dodal.

Poslanci sa tiež zasadzovali za to, aby legislatíva umožnila väčšiu podporu ukrajinskému obrannému priemyslu a zabezpečila účasť krajiny v Európskom obrannom fonde.

Holanďan Thijs Reuten z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov označil zapojenie Ukrajiny do EDF za „strategické win-win riešenie“. 

„Poskytuje ukrajinskej obrannej priemyselnej základni prístup k financovaniu a stimuluje spoluprácu medzi európskym a ukrajinským priemyslom,“ uviedol.

V rozprave medzi najvýraznejších kritikov patrili poslanci z radov krajnej pravice a radikálnej ľavice. Mimoriadne vyčnievala maďarská europoslankyňa Zsuzsanna Borvendégová z frakcie Európa suverénnych národov. Tá spochybňovala podporu Ukrajiny a vyhlásila, že EÚ sa zbytočne militarizuje a zadlžuje, pričom Rusko nemá dôvod ani záujem napadnúť členské štáty Únie či Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Jej vystúpenie vyvolalo ostrú reakciu dánskej europoslankyne Stine Bosseovej z frakcie Obnovme Európu, ktorá jej v rámci modrej karty priamo položila otázku, či si uvedomuje, že vojnu začalo Rusko, a dodala, že ak sa Európa nebude brániť, ďalším cieľom agresie môže byť nielen Ukrajina, ale aj Maďarsko či pobaltské štáty. 

Ďalší kritici prijatej legislatívy hovorili o „vojnovom šialenstve“, zneužívaní verejných fondov a odklone EÚ od sociálnych priorít. Zároveň upozorňovali na riziko, že presmerovanie existujúcich európskych fondov na obranné účely môže oslabiť financovanie kohéznej politiky, výskumu či sociálnych programov, ktoré majú priamy dopad na životnú úroveň občanov. Podľa nich by posilňovanie obrany nemalo prebiehať na úkor regionálneho rozvoja, sociálnej stability a dlhodobých civilných priorít Únie.

Debata tak jasne ukázala hlboký politický rozkol medzi tými, ktorí v posilňovaní obrany vidia nevyhnutnú ochranu Európy, a tými, ktorí ju považujú za nebezpečnú eskaláciu.

Možný precedens pre ďalšie posilňovanie

Prijatie týchto opatrení je dôležitým strategickým krokom smerom k posilneniu európskej obranyschopnosti. Nejde len o technickú úpravu pravidiel. Tie majú vyslať jasný signál, že EÚ chce byť aktívnym a schopným aktérom v oblasti bezpečnosti, ktorý dokáže flexibilne reagovať na vojenské a geopolitické výzvy 21. storočia.

Z dlhodobého hľadiska môže schválená legislatíva slúžiť ako precedens pre ďalšie posilňovanie európskych kapacít v oblasti obrany vrátane väčšej spolupráce s partnermi ako Ukrajina či potenciálne aj s ďalšími krajinami zapojenými do vývoja obranných technológií a infraštruktúry.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK