Domov

Europarlament podporil dohodu o čistom priemysle, EÚ si od toho sľubuje posilnenie konkurencieschopnosti 

Európska komisia vo februári tohto roka predstavila dohodu o čistom priemysle, ktorej cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť priemyslu Európskej únie. Iniciatíva sa sústreďuje na dva kľúčové sektory: energeticky náročné priemyselné odvetvia a takzvané čisté technológie.

Hnacími silami dohody majú byť nižšie náklady na energie, zvyšovanie dopytu po čistých výrobkoch a navýšenie finančných prostriedkov na čistú transformáciu.

Súčasťou stratégie je aj zlepšenie opätovného použitia materiálov v dodávateľskom reťazci, rozšírenie prístupu ku kritickým surovinám vrátane zníženia závislosti od nespoľahlivých dodávateľov a rozvoj sektorových zručností pre strategické priemyselné odvetvia, keďže transformácia európskeho priemyslu si vyžaduje kvalifikovaných ľudí a špičkové talenty.

Čisté technológie zahŕňajú riešenia a procesy, ktoré minimalizujú negatívny vplyv na životné prostredie – napríklad obnoviteľné zdroje energie, technológie na znižovanie emisií či recykláciu materiálov. Ich zavádzanie môže v dlhodobom horizonte pomôcť firmám znižovať energetickú náročnosť, prispôsobiť sa sprísňujúcim sa regulačným požiadavkám a osloviť zákazníkov, ktorí uprednostňujú ekologické produkty.

Na druhej strane môžu tieto inovácie v krátkodobom horizonte znamenať aj zvýšené investičné a prevádzkové náklady, ktoré môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť európskych firiem v porovnaní s konkurentmi z krajín s menej prísnymi pravidlami. 

Remíza 7:7 v hlasovaní slovenských europoslancov

Túto dohodu podporili počas ostatného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu aj tamojší zákonodarcovia. Počas hlasovania, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 19. júna, dovedna 381 poslancov podporilo návrh, ďalších 173 bolo proti a trinásti sa zdržali hlasovania.

Ako to vyzeralo v „tábore“ slovenských europoslancov? Za dohodu o čistom priemysle hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana). 

Proti boli rovnako siedmi – Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (HLAS-SD/nezaradený) Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) nehlasovala.

Zatváranie a presúvanie podnikov je už realita

Európska komisia očakáva, že opatrenia prispejú k udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu priemyslu v EÚ a podporia prechod na čisté technológie v súlade s klimatickými cieľmi Únie.

Holandský europoslanec Tom Berendsen z Európskej ľudovej strany uviedol, že Únia potrebuje dohodu o čistom priemysle. „Odchod priemyselných spoločností z Európy už nie je hrozba, ale realita. Na celom našom kontinente sa podniky zatvárajú, presúvajú alebo znižujú investície,“ poznamenal a doplnil, že „nadnárodné spoločnosti sa radšej rozhodnú rozširovať výrobu mimo Európy, pretože investovať za súčasných podmienok v EÚ jednoducho nie je ekonomicky výhodné“.

Poukázal tiež na vysoké ceny energií v Európe, ktoré sú dva až trikrát vyššie ako v USA a Číne. „A v niektorých členských štátoch, ako je moje Holandsko, sú ceny ešte vyššie… Nejde však len o cenu energie. Máme preťažené siete, pomalé rozhodovanie, nadmernú byrokraciu – to všetko poškodzuje našu priemyselnú konkurencieschopnosť.“

Podľa Berendsena sa toto všetko musí zmeniť, pretože „ak naše priemyselné odvetvia odídu, stratíme pracovné miesta, inovácie a celkovo základ, na ktorom je postavené naše sociálne trhové hospodárstvo“. Skonštatoval, že „budúcnosť európskeho priemyslu musí byť čistá“. 

„Nielen preto, že chceme dodržať sľub daný našim deťom, ale aj preto, že čistý priemysel nás robí konkurencieschopnejšími, odolnejšími a menej závislými od energie spoza našich hraníc.“

Zažívame premenu Európy na púšť?

Spomedzi takmer dvoch stoviek europoslancov, ktorí nepodporili dohodu o čistom priemysle, Poliak Daniel Obajtek (skupina Európskych konzervatívcov a reformistov) vyhlásil, že „Európa zažíva priemyselnú krízu“. „Spojené štáty majú o viac ako deväť biliónov vyšší HDP ako Európa. Len pred desiatimi rokmi bola Európa v tomto smere pred nimi.“

Podľa Obajteka má EÚ s priemyslom obrovský problém, pričom tvrdí, že „Európa sa začína meniť na púšť“.

Talian Paolo Borchia v mene skupiny Patrioti pre Európu poznamenal, že „sme svedkami kroniky predpovedanej smrti“.

Obajtek sa však snažil tlmiť negatívne emócie a napriek tomu, že dohodu nepodporil, nezatracuje ju. „Nehovorím, že všetky tieto riešenia sú zlé. Niektoré sú dobré. Problém je len v tom, že nemáme dosť času. Priemysel potrebuje infúziu, okamžite a veľmi rýchlo.“ 

A aké konkrétne riešenie poľský europoslanec navrhuje? „Povedal som to už mnohokrát: je to otázka pozastavenia, resp. reforiem systému obchodovania s emisiami (ETS). ETS v súčasnosti neslúži technológiám, ETS sa teraz využíva predovšetkým na špekulácie s cenami a zapĺňanie rozpočtových dier. Toto musíme čo najskôr zmeniť. Naozaj na nás všetkých apelujem, aby sme v tejto oblasti čo najskôr konali.“

Investície má priniesť banka, ktorú nie všetci podporujú

Kľúčovými pre konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho priemyslu by sa v najbližších rokoch mali stať dva aspekty, a to Banka pre dekarbonizáciu priemyslu a Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu.

Spomenutá novovytvorená banka má byť dôležitým nástrojom na zvýšenie investícií do čistých technológií, pričom investície by mali závisieť od uhlíkovej stopy či bezpečnosti dodávok.

Podľa Rakúšanky Angeliky Winzigovej „naše spoločnosti trpia“. Čelia náročným podmienkam – minimálnemu tempu rastu, tvrdej technologickej konkurencii, vysokým cenám energií a napätému politickému prostrediu.

„Hlavným cieľom (našej priemyselnej transformácie) je znížiť náklady na energiu a vytvoriť efektívnu cezhraničnú infraštruktúru v tejto oblasti,“ povedala v mene Európskej ľudovej strany. „Či skutočne potrebujeme na financovanie Banku pre dekarbonizáciu priemyslu, je pre mňa otázne, pretože už teraz máme dosť štruktúr a byrokracie.“

Úspora v miliardách eur

Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu má podľa europarlamentu posilniť cezhraničnú energetickú infraštruktúru a dokončiť energetickú úniu. Komisia chce pomocou tohto plánu znížiť náklady na energiu, dobudovať energetickú úniu, prilákať investície a zlepšiť pripravenosť na potenciálne energetické krízy.

„Podľa odhadov plán pomôže v roku 2025 ušetriť 45 miliárd eur. Do roku 2030 ročné úspory postupne dosiahnu úroveň 130 miliárd eur a do roku 2040 úroveň 260 miliárd eur,“ uviedol výkonný orgán EÚ na svojom oficiálnom webe. 

Akčný plán by mal už v blízkej budúcnosti priniesť výhody plynúce z obnoviteľných zdrojov energie, úspor energie, hlbšej integrácie trhov a lepších prepojení.

Úspešnosť opatrení sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukáže až v najbližších rokoch, ale Komisia tvrdí, že existencia vnútorného trhu EÚ s energiami spotrebiteľom už teraz prináša úspory vo výške minimálne 34 miliárd eur ročne.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK