Dnes je Medzinárodný deň proti násiliu, detský ombudsman upozorňuje na kyberšikanu na školách
Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa proti násiliu a šikanovaniu v školách komisár pre deti Jozef Mikloško pripomína, že priama fyzická šikana a aj strach z nej v školách medzi deťmi síce klesá, no tento fenomén sa presúva do mobilov. Komisár zopakoval čísla z prieskumu názorov detí, na ktorom sa zúčastnilo 1 120 žiakov základných škôl vo veku 13 – 14 rokov. Zároveň zdôraznil, že najčastejšími obeťami sú deti s najnižšou dôverou voči dospelým.
„Šikana sa dnes nekončí zvonením v škole. Pokračuje napríklad v skupinovom chate, na uzatvorených fórach, presúva sa do mobilu priamo do detskej izby a dieťa nemá kam ujsť. Teší ma, že deti sa šikane v triede čoraz častejšie postavia. Musia však vedieť, že keď prídu za dospelým, budú brané vážne a niečo sa naozaj zmení,“ hovorí komisár pre deti.
Ombudsman upozorňuje na výsledky prieskumu
Apeluje aj na dáta štátnej školskej inšpekcie z minulého školského roka, podľa ktorých 28,3 percenta žiakov základných škôl má skúsenosť so šikanou a najväčšie riziko sa sústreďuje do tried cez prestávky. Hoci strach zo šikany v škole klesol, a deti, ktoré takéto správanie vidia, ju väčšinou nahlásia pedagógovi alebo sa zastanú spolužiaka, problém je podľa komisára inde.
Podľa prieskumu takmer 48 percent siedmakov trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne a 11,5 percenta viac ako šesť hodín. 28 percent detí deklarovalo, že nemá pocit, že by ich internet či mobilné technológie mohli nejako ohrozovať.
V online prostredí má šikana rôzne podoby. Zverejňovanie ponižujúcich fotografií a videí, nenávistné komentáre, vyhrážky, vydieranie či systematické vylučovanie z online skupín môžu mať pre dieťa rovnako závažné následky ako násilie v školských priestoroch. Najväčším problémom podľa Mikloška zostáva, že sa šikanované deti nezdôveria. Podľa národného výskumu z roku 2022 o šikane nehovorí s nikým 29 percent obetí.
Mikloško: Dieťa sa nesmie báť chodiť do školy ani otvoriť svoj mobil
„Dieťa nemá mať strach ísť ráno do školy a nemá sa báť ani večer otvoriť svoj mobilný telefón. Škola musí byť miestom, kde sa cíti prijaté, rešpektované a bezpečné. Ak dieťa každý deň prežíva obavy z výsmechu, ponižovania alebo útokov spolužiakov, nemôžeme hovoriť o prostredí, v ktorom sa môže slobodne učiť a rozvíjať. Šikana nie je skúsenosť, ktorú musí dieťa jednoducho vydržať. Je to problém, za ktorého riešenie nesú zodpovednosť dospelí,“ zdôrazňuje detský ombudsman.
Na tento fenomén reaguje projekt Psychologická prvá pomoc, ktorý v októbri schválila vláda. Žiaci sa v ňom majú naučiť rozpoznať, že spolužiak prežíva niečo zlé, osloviť ho, vypočuť a priviesť k dospelému alebo odborníkovi. V rámci projektu má vzniknúť metodika pre školy a sprievodca pre mladých s názvom „Čo robiť, keď sa necítim OK?“.
„Keď chceme vedieť, či sa deti v škole cítia bezpečne, musíme sa ich na to opýtať. A nielen raz pri príležitosti nejakého medzinárodného dňa. Musíme ich počúvať priebežne a vytvárať také prostredie, v ktorom sa nebudú báť povedať, čo zažívajú. Mlčanie dieťaťa neznamená, že je všetko v poriadku. Niekedy je práve mlčanie prejavom najväčšieho strachu,“ dodáva komisár pre deti.
Nevyhnutnosť digitálnej gramotnosti
Mikloško preto zdôrazňuje potrebu rozvíjať digitálnu, mediálnu a informačnú gramotnosť detí, ale aj rodičov a pedagógov. Úrad komisára pre deti sa tejto téme venuje aj v rámci svojich aktivít zameraných na digitálne prostredie a potrebu pripraviť deti na bezpečné a zodpovedné používanie technológií.
„Nemôžeme od detí očakávať, že sa budú vedieť samy brániť všetkým rizikám digitálneho sveta, ak im dospelí neposkytnú potrebné vedomosti, podporu a ochranu. Digitálna gramotnosť nie je len schopnosť používať technológie. Je to aj schopnosť rozpoznať manipuláciu, ponižovanie, nebezpečné správanie a vedieť, kde a ako vyhľadať pomoc,“ upozorňuje detský ombusman.
Za dôležité považuje najmä to, aby bol dostupný školský psychológ, aby sa psychologickú prvú pomoc učili žiaci priamo v triedach, aby sa pri riešení šikany pracovalo aj s agresorom a jeho rodinou a aby mala každá škola spôsob, ako môže žiak šikanu nahlásiť anonymne a dospelého, ktorý tieto podnety rieši.
„Každé dieťa má právo byť v škole v bezpečí. A našou spoločnou povinnosťou je toto právo napĺňať, nielen o ňom hovoriť,“ uzatvára Mikloško.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
